Scenár má pokračovanie a pomaly sa napĺňa

V prácach klasikov marxizmu-leninizmu nachádzame štúdie charakterizujúce epochu prechodu kapitalizmu k socializmu. Situácia sa však dnes obrátila a od deväťdesiatych rokov minulého storočia nastúpila epocha prechodu socializmu ku kapitalizmu. Žiaľ, dnes niet mysliteľa, ktorý by vypracoval štúdiu, zodpovedajúcu na základné otázky tejto epochy – prečo nastal tento zvrat a ako tento vývoj zvrátiť. Faktom je, že hegemónom tejto epochy je imperializmus a v systéme opatrení, ktoré majú pôsobiť proti objektívnym procesom historického vývoja, imperializmus využíva podvod a násilie – ideologické spracovanie občanov. A práve v tejto oblasti pripadá dôležitá úloha fašizmu a jeho novej forme – NEOFAŠIZMU.

Fašizmus má triednu podstatu. Pri jej určení zohral významnú úlohu VII. kongres Komunistickej internacionály (1935), na ktorom Juraj Dimitrov (bulharský komunistický revolucionár) podal klasickú definíciu vládnuceho fašizmu: „ … otvorená, teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších živlov finančného kapitálu.“ Charakterizoval ho, ako vládny systém politického banditizmu, systém provokácií a týrania pracujúcich a revolučných síl, ako bezuzdnú agresiu voči iným národom a krajinám. Túto charakteristiku napriek tomu, že zapadá do obdobia nástupu fašizmu v Nemecku v tridsiatych rokoch, veľmi nápadne kopíruj aktuálne dianie na súčasnej svetovej politickej scéne, kde charakteristika vládnuceho politického banditizmu plne zodpovedá politike Spojených štátov amerických.

Veľmi dôležité je dať si odpoveď na zásadnú otázku: „ Prečo a ako sa mohol fašizmus dostať k moci?“ Rôzne analýzy potvrdili, že to bolo v dôsledku spolupráce buržoáznej elity s vodcami sociálnej demokracie, prispôsobujúcej sa daným podmienkam, v dôsledku čoho sa robotnícka trieda rozštiepila, politicky a organizačne odzbrojila. Na otázku: „ Ako zabrániť nástupu fašizmu k moci?„ dal opäť J. Dimitrov jasnú odpoveď … prvé, čím treba začať, je vytvorenie jednotnej fronty… Akčná jednota proletariátu v národnom a medzinárodnom meradle – to je tá mocná zbraň, ktorá robí robotnícku triedu schopnou nie len úspešnej obrany, ale aj úspešného protiútoku proti fašizmu…“

Myšlienky a vyjadrenia hodné hlbokého zamyslenia sa a možno aj väčšieho priestoru. Víťazstvo nad fašizmom v roku 1945, vybudovanie základov socialistického zriadenia na území jednej šestiny sveta sme nedokázali ubrániť. Nedocenili sme neustále a systematické prepracovávanie teórii likvidácie socializmu, likvidácie pokrokového revolučného hnutia.

Je nevyhnutné uvedomiť si jeden závažný fakt – kým bude existovať imperializmus, bude hroziť fašizmus! preto, že imperializmus splodil fašizmus, režim politického teroru. Dnešný nový fašizmus – neofašizmus sa prispôsobuje novým podmienkam, zmenám v medzinárodných vzťahoch a geopolitickým zmenám. Neofašistické akcie sú dielom tajných služieb, predovšetkým americkej CIA a veliteľského štábu Severoatlantickej aliancie. Hrozia novou treťou svetovou vojnou, pretože vojna je vlastne pokračovaním politiky, inými, násilnými prostriedkami.

Jednou z najdôležitejších a najpodstatnejších zložiek ideológie neofašizmu je antikomunizmus. Rozdúchavanie antikomunistickej nenávisti je sociálno-ideologickou a sociálno-politickou základňou fašizmu a táto zákonitosť sa prejavuje aj v reakčnej politickej a ideologickej praxi súčasného neofašizmu. Kapitalizmus víta každý krok smerom k novému fašizmu. Počíta totiž s tým, že ak bude treba, ak sa naskytne príležitosť, použije neofašizmus ako útočnú zbraň proti komunistickému hnutiu. Nezabúdajme na vážnu skutočnosť, potvrdenú historickými faktami, že neofašizmus je schopný otráviť vedomie ľudí a urobiť z nich fanatických stúpencov svojich myšlienok. Zvláštnosťou ideologickej nákazy fašizmu je, že sa neobracia k teoretickému rozumu, ale využíva politickú nevedomosť ľudí. Je známe, že hitlerovský fašizmus zastrašoval široké masy „hrozbou komunizmu“ a snažil sa nahovoriť, že ich zachraňuje pred „komunistickým morom“.

Zamyslime sa nad postupom rozkladu socializmu. Najprv letela „okrídlená demokracia“ a organizovanie demokratických volieb, organizovanie farebných revolúcií, histéria terorizmu a jeho vývoz do Európy, utečenecký exodus. Komunistické strany však ešte „žijú“. To povestné „strašidlo komunizmu“ mátoží nie len na európskom kontinente. Nebezpečie nových revolúcií, pre ktoré už dozrievajú objektívne podmienky je stále pre kapitalizmus reálnou hrozbou.

Zabrániť vzniku vnútorným subjektívnym podmienkam musia nové motívy, ktoré zasiahnu emotívne, spôsobia rozhorčenie, nedá sa o nich pochybovať a splnia účel – odpútajú ľudí od zásadných existenčných problémov. Takým motívom je korupcia. Geniálna myšlienka, ako dostať ľudí do ulíc. Je potrebné urýchlene odpútať pozornosť od narastajúcej hrozby vojnového konfliktu, od hrozby ohrozenia vnútornej bezpečnosti spôsobenej našim aktívnym pôsobením v agresívnom vojensko politickom pakte NATO, ale aj hrozby prieniku migrantov a v ich radoch skutočných teroristov na naše územie.

V závere sa vrátim späť k neofašizmu, ktorého súčasní ideológovia sa snažia odôvodniť neofašistickú tendenciu v politike najreakčnejších imperialistickejších kruhov argumentom vojenskej hrozby zo strany Ruska. Má viesť k vyvolaniu „vojenskej psychózy“, ktorá je najvhodnejšiu pôdou pre zvyšovanie výdavkov na zbrojenie. Niet vari aktuálnejšieho príkladu, ako súčasné naliehanie administratívy USA na zvyšovanie finančného podielu členských štátov NATO a aktívneho prístupu Vlády SR k splneniu tejto požiadavky. Niet však žiadneho argumentu, ktorý by nasvedčoval tomu, že je tu skutočne „ruská hrozba“ a že je táto požiadavka opodstatnená.

Ideológovia neofašizmu sa nemôžu zmieriť so skutočnosťou, že fašizmus nie je javom osudovo nevyhnutným , a že môže byť porazený a zničený, ak sa zjednotia všetky antifašistické sily do jednotného frontu, a odhalia politické manévre súčasných kapitalistických vládcov.

Je nesporné, že v súčasnej etape sa spájajú všetky politické sily „pravé, stredné,ľavé, liberálne…“ v boji proti prejavom neofašizmu – najaktuálnejšie proti Kotlebovej strane – ĽSNS (vyžaduje samostatnú úvahu nad snahou pozastavenia jej činnosti). Politická prezieravosť a dejinné skúsenosti však varujú. Po fašistoch prídu na rad komunisti. Nie je potrebné ani právnické vzdelanie k tomu, aby sme pochopili zmysel a význam už schválených protikomunistických zákonov, ani postoj sociálnej demokracie k týmto zákonom, ktoré ako jediná vládnuca sila mala možnosť zrušiť.

Intenzívna manipulácia s dejinnými faktami o rozhodujúcej úlohe Sovietskeho zväzu na porážke fašizmu, o zamlčovaní organizátorskej úlohy komunistickej strany v ozbrojenom povstaní slovenského ľudu proti fašizmu, ale aj o prenasledovaní a vraždení komunistov sa prejavuje aj v osnovách historických predmetov. Na otázku, prečo je tomu tak, dá si odpoveď každý mysliaci človek. Skúsenosti a historické súvislosti v dejinách by nás mali varovať !

Viera Klimentová

Pridaj komentár