Kuba opäť terčom americkej arogancie

Keď sme v novembri minulého roka v stanovisku KSS k voľbe nového prezidenta USA uviedli, že v podstate sa nič v politike USA voči svetu nezmení, pretože ich politiku neurčuje prezident, ale tí, čo sú „v pozadí“, tak niektoré reakcie diskutujúcich na webovej stránke KSS boli voči názorom KSS posmešné kritické. Čo už je možné od komunistov čakať?

Po niekoľkých mesiacoch „prezidentovania“ Donalda Trumpa sa však potvrdzuje, že „nový“ prezident do značnej miery „zmenil svoje postoje“, čo sa odráža v mnohých jeho politických rozhodnutiach, ktoré jasne svedčia o tom, že v politike USA voči jednotlivým krajinám sveta sa nič nezmenilo a meniť nebude.

Trumpove nedávne vyhlásenia na adresu Kuby dokazujú, že USA nemajú záujem o normalizáciu vzťahov s Kubou a že nechcú pokračovať v „zmäkčovaní“ politickej konfrontácie, ktorú začal prezident Obama. Návštevou Kuby,prvou po 90 rokoch, Obama naznačil oteplenie vzťahov. Obnovili sa diplomatické vzťahy, zrušili sa niektoré obmedzenia v obchodných vzťahoch. Nadviazali sa niektoré pracovné kontakty amerických spoločnosti s Kubou, rozšírili sa možnosti turistických ciest amerických občanov na Kubu.

V nedávnom svojom vystúpení však Trump vyjadril inú /ktovie čiu/ vôľu. Vyhlásil, že kubánsko – americké dohody prestávajú platiť. Sprísnili sa podmienky na pracovné kontakty i na cestovanie Američanov na Kubu. Trump dokonca kritizoval výzvy OSN na zrušenie embarga Kuby. Dokonca konštatoval, že toto bude možné až vtedy, keď bude na ostrove uzákonená existencia viacerých strán, budú oslobodení „politickí väzni“ a uskutočnené „slobodné voľby“ pod medzinárodnou kontrolou.

O čom svedčia uvedené vyhlásenia amerického prezidenta a prijaté opatrenia?

Sú dôkazom toho, že vládnuce skupiny v USA vôbec nemajú za cieľ naladiť normálne vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky, ktoré prejavili, alebo prejavujú „neposlušnosť“ voči americkej imperiálnej rozpínavej politike. Nemajú záujem o zblíženie sa s Kubou v etape, kedy tajné služby, politické i ekonomické reakčné kruhy USA sa snažia rozvrátiť fungovanie života v ľavicovo orientovaných a progresívne smerujúcich krajinách, ako sú Venezuela, Brazília, Argentína, Ekvádor, Bolívia, Nikaragua. Čas potvrdí, že tieto sily „majú prsty“ v štátnom prevrate v Brazílii, v podpore neoliberálnych síl v Argentíne, v pokusoch destabilizovať situáciu vo Venezuele. Kuba je obzvlášť „tŕňom v oku“ mocenských elít USA, pretože odoláva americkému vplyvu už desaťročia a to aj bez podpory socialistických krajín, ktoré sa podarilo destabilizovať a rozvrátiť.

Trumpova reakcia je tiež dôkazom toho, že prezidentová administratíva je úplne pod vplyvom amerických „jastrabov“ a vojensko-priemyslového komplexu, ktorý potrebuje udržiavať vojenské napätie na celom svete. Už počas Trumpovho „fungovania“ sa im to darí na Blízkom Východe, na Kórejskom poloostrove. Pravdepodobne sú teraz „na rade“ krajiny Latinskej Ameriky.

I súčasná americká politika je pokračovaním politiky „dvojitých štandardov“, falše a pretvárky, ktoré uplatňuje vo svojich oficiálnych politických praktikách. Na jednej strane prezident USA „požaduje“ „slobodné voľby“ a „politiku viacerých strán“, avšak fakticky už druhé storočie uplatňujú vo svojej krajine diktát len dvoch politických strán. Akékoľvek pokusy o iný model odmietajú. Konkrétnymi príkladmi môže poslúžiť rozohnanie účastníkov akcie „Okupuj Wall Street“, protestov indiánov, ekológov a podobne. Prezidentské voľby už niekoľkokrát ukázali, ako ďaleko od demokracie je ich volebný systém, kde je možné podplácanie, falšovanie, machinácie. V roku 2000 už na túto tému „ironizovali“ aj média ich susedov v Kanade, kedy sčítavanie hlasov“ v Miami trvalo 2 alebo 3 týždne. Žiadajú „medzinárodnú kontrolu“, avšak na voľby vo svojej krajine odmietajú pozorovateľov.

Komunistická strana Slovenska len pripomína našim občanom, že politika USA je len „naoko“ humánna, demokratická, mierotvorná. V jej podstate sa nič nezmenilo a ukazuje sa ani meniť nebude. Kvôli vlastným záujmom je ich vedenie pripravené bezohľadne použiť nielen politický či ekonomický nátlak, ale aj vojenské operácie či operácie tajných služieb, bez ohľadu na to, ako to postihne občanov krajín, proti ktorým budú uskutočnené. Je treba preto veľmi vážne premýšľať o tom, či chceme byť vo vojenskom i politickom zväzku, kde dominujú práve USA.

Pavol Suško

Pridaj komentár