Spolupráca je podmienkou životaschopnosti i rozvoja strany

V decembri 2016 KSS odštartovala nový pokus o zjednocovanie ľavicových síl a ľavicových osobnosti na Slovensku. Iniciovali ho najvyššie orgány strany, teda Predsedníctvo a Ústredný výbor KSS. Udialo sa tak na podnety z radov členskej základne a nižších straníckych orgánov, ale aj na základe analýzy postavenia strany v spoločnosti, na politickej scéne a s ohľadom na stav samotnej strany. V zjednotení ľavicových strán, hnutí a osobnosti vidí súčasné vedenie strany východisko a možnosti pre posilnenie obsahu ľavicovej politiky, ale aj personálneho zabezpečenia na jej formovanie a realizáciu, na uplatňovanie súčasných účinných foriem a metód práce medzi občanmi Slovenska.

Pravdou je, že po počiatočnom „váhaní“ jednej časti členov orgánov strany, po „nadšení“ druhej časti členov orgánov i členskej základne, sa spočiatku aktívne „rozbehnutý proces“ akoby pozastavil. „Váhajúca“ časť ostala pasívna a „pochybujúca“. Tá „nadšená“ však okrem „nadšenia“ nepriniesla žiadny vklad do rozvoja a podpory zjednocovacieho procesu. Vedenie ani Ústredný výbor „neboli zavalené“ hromadou návrhov, nápadov, podnetov, ponúk na osobné prispievanie do začatého procesu. Vedeniu nebola ponúknutá aktívna pomoc, ani nové „nápady“ či prístupy na ďalší rozvoj procesu. Na úrovni okresov ani základných organizácii sa neudialo nič, čo by signalizovalo „hľadanie“ spojencov, či aspoň náznaky nadväzovania kontaktov so subjektami, ktoré by mohli byť do procesu zjednocovania zapojené napríklad pred voľbami do VÚC.

Je treba zdôrazniť, že uskutočniť zjednotenie síl, ktoré o to majú záujem, sformulovať spoločné ciele a programové zámery, zjednotiť sa na spoločných krokoch, opatreniach a akciách nie je také jednoduché ako „plesknutie“ do dlaní. Tým viac, že v každej strane i hnutí sú okrem odhodlania aj váhania, nerozhodnosť a „zvažovanie“ dôsledkov vytvorenia spoločného subjektu na postup v politike. Ale sú aj protivníci začatého procesu, ktorí viac alebo menej intenzívne „púšťajú bubliny“ nepresných, skreslených či dokonca vymyslených tvrdení a „klebiet“. Alebo jednoducho si vymýšľajú, aby zastavili proces hneď na jeho začiatku. Vyvolávajú nedôveru, pochybnosti, podnecujú nespokojnosť.

I v samotnej KSS sú takéto javy. Mnohokrát zo strany ľudí, u ktorých by sa predpokladalo dostatok triezveho pohľadu s ohľadom na ich vzdelanie, povolanie, životné skúsenosti, ale aj dĺžku ich členstva v strane a teda aj stranícke vzdelanie.

Je na mieste pripomenúť, že spolupráca komunistov s inými politickými stranami sa ťahá históriou vývoja a zápasu komunistických a robotníckych strán od samého začiatku. V Manifeste komunistickej strany, napísanom K.Marxom a F.Engelsom je v IV. kapitole okrem iného uvedené:

„Vo Francúzsku sa komunisti spájajú so socialisticko-demokratickou stranou proti konzervatívnej a radikálnej buržoázii, ale nevzdávajú sa tým práva stavať sa kriticky k frázam a ilúziám vyvierajúcim z revolučnej tradície.

Vo Švajčiarsku podporujú radikálov, nezabúdajúc, že táto strana sa skladá z protirečivých živlov, sčasti z demokratických socialistov vo francúzskom zmysle, sčasti z radikálnych buržuov.

V Nemecku bojuje komunistická strana, pokiaľ buržoázia vystupuje revolučne, spoločne s ňou proti absolútnej monarchii, feudálnemu pozemkovému vlastníctvu a reakčnému malomeštiactvu.“

V závere tejto kapitoly je uvedené, že „komunisti sa všade usilujú o spojenie a dorozumenie demokratických strán všetkých krajín“.

Škoda, že na tento základný dokument komunistického hnutia, napísaný zakladateľmi komunistického učenia zabúdajú aj tí najoddanejší a najdôslednejší členovia našej strany.

Príklady spájania sa ľavicových politických strán a hnutí máme aj v súčasnej dobe. Stačí si pripomenúť nedávne prezidentské voľby vo Francúzsku v apríli-máji tohto roku.

Kandidátom na prezidenta za ľavicu bol Jean – Luc Mélanchot a subjekt, v ktorom bola aj Komunistická strana Francúzska a za ktorú kandidoval nazvali „Nepoddajné Francúzsko“. V prvom kole získal okolo 20 percent hlasov. Pritom pred kampaňou mala strana v prieskumoch verejnej mienky niečo okolo 7 percent. Ukázalo sa, že spoločná kandidátka a spoločný postup dokážu svoje. Je treba pripomenúť, že Francúzi nemajú málo skúsenosti zo zápasov a revolučných bojov, ani z uskutočňovania ľavicovej politiky v prospech väčšiny občanov. Francúzska revolúcia a Parížska komúna boli významnými udalosťami v histórii a inšpirovali mnohých nositeľov revolučných myšlienok. Konkrétny príklad z volieb francúzskeho prezidenta a zvolený postup ľavice nám môže poslúžiť vzorom pre podobný taktický krok aj u nás.

Aby strana bola skutočne životaschopná a plnila svoje poslanie, musí v súčasnej dobe hľadať spojencov na spoluprácu. Pritom nie je možné dávať ako podmienku na spoluprácu to, že v širokom spektre programových zámerov, hodnotení, postojov a vyhlásení musí byť jednoznačný súlad či zhoda. Ide o to, aby súlad či zhoda boli v základných oblastiach a otázkach, ktoré sú dôležité pre postup v súčasnosti a v najbližšej budúcnosti. Aby takýto postup doniesol úspech a napredovanie v zviditeľnení sa pokrokových ľavicových a vlasteneckých síl. A tým pádom aj širšiu možnosť na „robenie“ účinnejšej propagandy či reklamy strane a jej programu.

Netreba zabúdať ani na to, že určitá rôznorodosť v hodnoteniach minulosti či názoroch na aktuálne témy je prípustná aj preto, že chceme zastupovať široké spektrum občanov, ktorí majú tiež rôzne postoje a pohľady, ale v podstate najbližšie sú im hodnoty a konanie, ktoré sa tradične radia medzi ľavicové. Alebo aspoň väčšina z nich. Preto nemôžeme kŕčovite trvať na „slovíčkach“, urážať sa alebo zanevrieť na niekoho pre iné pomenovanie alebo vyjadrenie niektorých veci, ktoré v podstate ani nie sú prioritné.

Takýto prístup je nielen nevyhnutnou podmienkou pre životaschopnosť a fungovanie strany v danom momente, ale je predpokladom pre jej rozvoj. Veď aktívne reagovanie na vývoj, na zmenu situácie a zmenu podmienok je základnou požiadavkou aj na rozvoj strany. Lenin v Listoch o taktike uvádzal: „Teraz je si nevyhnutne osvojiť nespornú pravdu, že marxizmus musí brať do úvahy skutočný život, presné fakty skutočnosti a nepokračovať držať sa teórie včerajška, ktorá tak ako každá teória v lepšom prípade len načrtáva základné, všeobecné, len sa približuje k zachyteniu zložitosti života“ (apríl 1917).

Pavol Suško
podpredseda KSS
10.7.2017

Pridaj komentár