Vládna kríza neprekvapila komunistov

Bublinu „vládnej krízy“, ktorú nafúkli média na Slovensku, za pomoci opozičných politikov a rado by politológov, niektorých zaskočila a niektorých prekvapila. Jedných svojim „načasovaním“ v dovolenkovom období, druhých „nejasnosťou príčin“, ktoré ešte neboli rozkryté. Špekulácie o nich, rôznorodosť názorov, domnienok, príčin a súvislosti je príležitosťou pre niektorých bývalých politikov a súčasných redaktorov médii opäť sa zviditeľniť.

Prejav „vládnej krízy“ nezaskočil ani neprekvapil jedine komunistov. Komunisti vždy chápali a upozorňovali, že buržoázne vládnutie, založené na „koaličných dohodách“ rozličných strán, má neustále skrytý potenciál krízy a krachu. V kapitalistickom systéme je takmer za každou politickou stranou ekonomický záujem, tvorený oligarchami, bankármi a priemyselníkmi, zbohatlíkmi s čestne i menej čestne získaným majetkom, ktorý má snahy o získanie ešte väčšieho majetku a vplyvu. V záujme ziskov, peňazí, majetku, prístupu k moci sú ochotní a pripravení dotlačiť strany, ktoré vytvorili, k porušeniu akýchkoľvek dohôd, akýchkoľvek koaličných zmlúv, nehovoriac o slovných vyhláseniach či prísľuboch pred voľbami. Tak to bolo v rôznych krajinách sveta v minulosti, tak to bolo v buržoáznom Československu i na Slovensku, tak to bolo už niekoľkokrát na Slovensku po roku 1989.

Komunisti totiž poznajú a uznávajú jeden zo základných atribútov svojho učenia, že „politika je koncentrované vyjadrenie ekonomiky“. Ukázala to história kapitalizmu za obdobie jeho existencie, potvrdzuje sa to i dnes na Slovensku pomerne viditeľne. To iba kritici komunistov a komunistických myšlienok nechcú priznať, že komunisti majú v tomto pravdu. Dnes už i liberáli, demokrati, kresťanskí demokrati, „obyčajní“, „slobodní a nezávislí“ vymýšľajú príčiny deformácii nefungujúceho systému a hovoria o „mafii“, „oligarchoch“, „skupinkách“. Nechcú však pripustiť, že skutočnou príčinou hrubých prešľapov v spoločnosti je existencia triednej spoločnosti. Existencia triedy bohatých vlastníkov a jej snahy o ďalšie bohatnutie, bez ohľadu na ostatných ľudí, je podstatnou a základnou príčinou „politických hier“, podobných ako je súčasná. Oni využívajú všetky svoje možnosti. Od ovplyvňovania volieb, cez manipuláciu verejnej mienky prostredníctvom svojich súkromných médii, až po tvorbu zákonov v „ich“ parlamentoch, prijímanie rozhodnutí v „ich“ vládach a „ich“ štátnych inštitúciách. Všetko v prospech dosiahnutia ich finančných a majetkových cieľov, záujmov a prehĺbenie moci i vplyvu.

Je na mieste pripomenúť, že toľko kritizovaní komunisti v dobe vládnutia komunistickej strany za socializmu, nemali za sebou žiadnych finančných oligarchov ani priemyselníkov. Taktiež nikto z významných politikov neodchádzal z politiky s takými majetkami /neoprávnene nadobudnutými/, ako sa to deje na Slovensku od roku 1989! V centre záujmu politiky komunistov boli vždycky občania vlastnej krajiny, ich životná úroveň, všestranné zabezpečenie podmienok života, kultúrna úroveň, morálka a život v podmienkach mieru a bezpečia.

Možno je už načase, aby sa občania Slovenska pozreli „pravde do očí“ a začali vážne zvažovať, koho budú voliť v nasledujúcich voľbách do parlamentu. Fakty sú fakty. Dajú sa síce „prekrúcať“, „otáčať“, „nafukovať“ i „zakrývať“. Objektívna skutočnosť sa však tým nemení a spoločenské i politické procesy prebiehajú tak, že fakty nakoniec vyjdu na povrch.

9.augusta 2017
Pavol Suško
podpredseda KSS

Pridaj komentár