Vystúpenie Viery Klimentovej na Strečne

Pekné poludnie,
všetkým, ktorí sme prijali pozvanie do prekrásnej Strečnianskej doliny !

Som úprimne rada, že mám tú česť spoločne s vami vzdať úctu pamiatke jednej z najslávnejších udalostí našich dejín.

O Slovenskom národnom povstaní už odznelo veľa myšlienok. Bol zvýraznený jeho odkaz i význam pre dnešok. Vážim si, že k týmto myšlienkam môžem prispieť dnes aj ja a prihovoriť sa vám v mene Komunistickej strany Slovenska, v mene komunistov, ktorých spätosť so Slovenským národným povstaním nemožno z dejín vymazať rovnako, ako nemožno vymazať pravdu o význame a odkaze tých, ktorými krvou skropená a hrobmi zjazvená je naša slovenská zem a ktorých odkaz je dodnes nenaplnený.

Úprimné poďakovanie patrí organizátorom dnešného stretnutia, ktoré je dôstojné a zastúpením delegácií domácich a zahraničných hostí symbolizuje jeho aktuálny význam. Nedá mi, aby som práve tu z tohto miesta neodsúdila prejav hodnotovej zvrátenosti tých, ktorí vydávajú pokyny, ale aj tých, ktorí ich vykonávajú pri pietnom akte kladenia vencov. V Bratislave na Slavíne a druhý rok už aj v Banskej Bystrici, arogantne a nedôstojne nám vypnú hudobný doprovod. Ak by počas pietneho aktu k pamätníku kráčal čo i len jeden občan s kvietkom v ruke, mali by si to vládni a štátni predstavitelia vážiť a poďakovať sa im.

To by však museli byť ich slová v prejavoch pravdivé a úprimné. Kto sa nad ich obsahom čo i len trochu zamyslel a vidí dianie doma a vo svete musel s hrôzou konštatovať, že na Slovensku sa chystá opäť veľká zrada.

Je hanebné odvolávať sa v rétorike na hrdinstvo slovenského ľudu v roku 1944, oceňovať, že sa dokázal vzoprieť a chopiť sa aj zbrane proti fašistickej porobe a zároveň pripravovať druhý Mníchov. Ľudia prejavom tľapkali, akoby si neuvedomovali, čo hrozí Slovensku v prípade naplnenia uzatváraných dohôd. Že sa staneme doslova kolóniou, resp. protektorátnou krajinou Nemeckých záujmov, kde budú platiť výhradne zákony a pravidlá Európskej únie. Stratíme hranice, armádu, súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo a všetky odvetvia spoločnosti, ktoré budú doslova zo dňa na deň podliehať pod správu Bruselu.

Neuvedomujeme si, že Slovensko dnes rozhodnutiami vlády stojí tak, ako v roku 1938 proti Rusku. Že nás dnes už ovláda mašinéria nadnárodných monopolov a Severoatlantickej aliancie. Slovensko stráca svoju suverenitu a dokonca aj svojprávnosť. Dejiny sa opakujú ! A slová Dnes sa predsa nemusíme nepriateľovi postaviť so zbraňou v ruke, ani čeliť vojenskej presile.“ sú priamo výsmechom, či iróniou.

Vrátim sa však k miestu, kde stojíme. Osobne ma k tomuto miestu viaže spomienka na detstvo. V Žilinskom okrese nebolo určite jediného žiaka, ktorý by nevedel kde je vrch Zvonica a kto bol slávny Lanurien. Ako žiaci sme prichádzali sem k pomníku francúzskych partizánov, a nikdy nezabudnem ako sme sa ťažko šplhali k pomníku na neďaleký Polom. Pamätám na chvíle, keď sme so zatajeným dychom počúvali ako urputne bránili Nemci pozície Strečnianskej tiesňavy a ako hrdinsky krok za krokom ich partizáni dobýjali. Pamätám na chvíle, keď pri pamätníkoch hrdo skladali sľub iskričky, či pionieri. V škole nás učili – buďte hrdí na svoju vlasť a pamätajte na obete tých, ktorí položili životy za váš šťastný život. A my sme boli hrdí, a verím, že veľa z nás si ešte pamätá. Źiaľ – hrdosť a pamäť mnohých z nás odchádza tak, ako odchádzajú priami svedkovia slávnych povstaleckých dní.

Tie časy sú dávno preč. Čoraz menej a menej je priamych účastníkov hrdinského činu našich otcov a starých rodičov v Slovenskom národnom povstaní. Tieto hory a táto zem ich pamätá. A my, ktorí tu dnes stojíme sme tu predovšetkým preto, aby sme nedovolili zabudnúť.

V Strečnianskej tiesňave sa odohrali najťažšie boje počas Slovenského národného povstania a jednotka francúzskych partizánov zhrala dôležitú úlohu. Nasadzovali ju na najťažšie úseky povstaleckého frontu preto,že sa vyznačovala vysokou organizovanosťou a jej príslušníci patrili k najodvážnejším bojovníkom. Do boja išli v presvedčení, že i ďaleko od vlasti bojujú za slobodu a nezávislosť svojej krajiny. Je známe, že aj napriek značným stratám odchádzali zo strečnianskeho bojiska na odpočinok zoradení v trojstupe a s melódiou Marseillaisy na perách. Francúzski partizáni sú a zostanú pre nás príkladom, ako sa máme zachovať v ťažkých časoch, ktoré nás čakajú.

V slovenských horách bojovali bok po boku ľudia rôznych národností. Dorozumievacou rečou im bola odvaha, odhodlanosť a túžba po živote v pokoji a mieri. Bojovali a zomierali v nádeji, že bojujú za krajší život svojich detí. Ukázali nám cestu, ktorá vedie k víťazstvu – jednota, súdržnosť a spoločný cieľ. Zanechali nám odkaz, ktorý je našou morálnou povinnosťou splniť !

– Ich odkaz stále znie:

Vážte a bráňte si slobodu“ !

Oni ju bránili a nám vlastnou krvou vybojovali. A my sme ju nedokázali udržať. Dnes sme vďaka bábkovej vláde v pozícii vazalov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

– Ich odkaz stále znie :

Nedopustite novú vojnu !“

Oni bojovali a padli v boji proti hitlerovskému Nemecku a beštiálnemu fašizmu. Vojnu s nimi vyhrali a vlastnou krvou vykúpili mier.

Dnes sme vďaka bábkovej vlády zatiahnutí do hroziaceho vojnového konfliktu s nedoziernymi následkami. Stojíme na strane najagresívnejšieho vojnového paktu NATO, a čo je najväčším paradoxom histórie, sme priamo jeho súčasťou, postavení proti Rusku.

  • Ich odkaz stále znie :

Nezabudnite na obete, ktoré sme za slobodu a mier priniesli!“

A práve tu, sú namieste opäť veľmi aktuálne slová generála Ludvika Svobodu : „ Nikdy nezabudnite, ako ľahko sme slobodu stratili a ako ťažko, za cenu veľkých obetí nášho ale najmä Sovietskeho ľudu sme ju dobýjali späť!“ Na ich obete nezabúdame. Svedčia o tom naše kvety vďaky na ich hroboch a pri pamätníkoch.

Nie je však v našich silách zabrániť kultúrnym barbarom, či slabomyseľným umelcom, ktorí začali hanobiť symboly oslobodenia ružovým tankom v Prahe na Smíchove, či ružovým partizánom v Banskej Bystrici. Činy pseudoumelcov Kalmusa a Lorenza z Košíc z posledných dní sú vrcholom nielen vandalizmu ale predovšetkým neúctou k ich obetiam. Opovrhujeme a sme rozhorčení nad ich činom. Prostredníctvom zástupcov Ruskej ambasády sa ospravedlňujeme za to, že hrdinom, padlým za slobodu ďaleko od svojej zeme sa na našom území dostalo vrcholu zneuctenia ich pamiatky.

Pamiatku hrdinov Slovenského národného povstania budeme musieť brániť tak, ako sme ubránili pamiatku na Laca Novomeského v Banskej Bystrici. Zmobilizovali sme všetky sily a nedopustili sme, aby jeho bustu nahradila busta Ján Langoša.

Ostáva nám len veriť, že budeme mať toľko síl a odvahy odkaz Slovenského národného povstania naplniť aj za cenu zopakovania ich slávneho činu – Povstania Slovenského ľudu!

Jeden komentár k “Vystúpenie Viery Klimentovej na Strečne”

  1. Súdružka Klimentová,vynikajúci príhovor,hodný komunistu,súhlasím a zdieľam každé jedno slovíčko.Áno takto treba na každom,kroku pripomínať našu históriu,hlavne mládeži,odkaz hrdinov a bojovníkov za našu slobudu, nesmie nikdy upadnúť do zabudnutia,česť tvojej statočnej práci súdružka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *