Kde je rovnosť a demokracia?

Demokracia tohto systému je na smiech…

Príkladov o uvedenom tvrdení je viac ako dosť. Môžeme ich registrovať takmer v každej oblasti fungovania a života spoločnosti.

Protikórejska kampaň je príkladom neexistencie rovnosti a demokracie v medzinárodných vzťahoch. Keď sa KĽDR vydala cestou upevňovania svojej obranyschopnosti voči nepretržitým útokom a vyhrážkam a pokročila v oblasti vývoja jaderných zbraní, USA i väčšina západoeurópskych krajín spustili propagandistickú hystérie voči tejto krajine. Krajiny, ktoré od konca druhej svetovej vojny uskutočnili niekoľkonásobne viac pokusov jaderných zbraní a ktoré dnes vlastnia tisícky a stovky jaderných hlavíc a munície rôzneho druhu, žiadajú dnes KĽDR aby takéto zbrane ani nevyvíjala, ani nevlastnila. Nielen žiadajú, oni to takmer prikazujú, vyhrážajú sa jej, snažia sa ju donútiť k splneniu svojich požiadaviek. A vyhrážky nie sú len charakteru ekonomického, ale aj vojenského.

Smiešne, trápne i bezočivé je to, že v ošiali tejto antikórejskej hystérie spochybňujú dôveryhodnosť KĽDR, ktorá sa akoby už-už chystá použiť jadrové zbrane voči iným krajinám. Pritom dôveryhodnosť KĽDR a jej mierovej politiky voči svojim susedom v jej histórii napríklad v 20. a 21. storočí nemôže spochybniť nikto. Avšak mierumilovnosť napríklad USA, Francúzska, Nemecka, V.Británie, Talianska, ale aj Poľska či Slovenska bola v niektorých prípadoch viac ako spochybniteľná. USA dokonca použili dva jaderné údery na Japonsko v dobe, keď už jeho vojenská porážka na konci vojny bola samozrejmosťou.

Prečo teda USA, Francúzsko a V.Británia môžu vlastniť tento typ zbraní a KĽDR nemôže? Ktoré pravidlo „rovnosti a demokracie“ to stanovuje a kto ho schválil?

Podobný príklad „vlastného“ chápania demokracie a rovnosti sa prejavil a prejavuje v otázkach Krymu. USA a ich prisluhovači ostro vystupovali voči pripojenia Krymu k Rusku, ktorý väčšinu doby v histórii patril k tejto krajine. Hoci sa toto uskutočnilo na základe právoplatného referenda, podľa medzinárodne platných pravidiel. Dodnes sa s týmto faktom nedokážu zmieriť a mnohé svoje kroky proti Rusku zdôvodňujú „anexiou Krymu“.

Avšak vyčlenenie Kosova zo Srbska, bez referenda, bez legálneho postupu a medzinárodných pravidiel, je už dnes považované za „samozrejmosť“, prirodzenú a ukončenú vec.

Napokon, teraz aktuálne požiadavky Katalancov v Španielsku na samostatnosť napriek státisícovým demonštráciám v krajine, určite väčším ako na Majdane na Ukrajine, sú považované za neprijateľné a „hádzané do kúta“. O ich právach nechce španielska vláda rokovať. Ostatné krajiny EU, tak usilovne a vytrvalo obhajujúce demokraciu, slobodu a rovnosť sa tejto 7,5 miliónovej „menšiny“ nezastanú. Ani ochrancovia demokracie a slobody – USA. Ako to teda s tou slobodou, rovnosťou a demokraciou myslia?

Noam Chomsky, profesor na Massachusettskom technologickom inštitút v jednom rozhovore uviedol: „Počas viacerých desaťročí sa zaužívalo, že Spojené štáty podporujú demokraciu iba v tých prípadoch, keď to vyhovuje ich ekonomickým a strategickým zámerom. Inak sa stavajú proti nej. Niečo podobné platí aj pre teror, agresiu, utrpenie, porušovanie ľudských práv, slobodu prejavu a všeličo iné“./Noam Chomsky:Mocenské systémy, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2013, str.95/

Podľa pravidla – „USA náš vzor“, aj väčšina ostatných krajín Európy, vrátane Slovenska „naskočili“ na takúto politiku. Bez ohľadu na to, aký je názor väčšiny občanov týchto krajín, aké je ich presvedčenie a aký postup by preferovali oni, si ich vlády a parlamenty robia „svoju politiku“. Je otázne, kedy si to všimnú samotní občania? Bolo by dobre, aby sa tak stalo čo najskôr.

13. septembra 2017

Pavol Suško

Jeden komentár k “Kde je rovnosť a demokracia?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *