Ukradnuté národné dedičstvo

17. novembra uplynulo 28 rokov od novembrového prevratu v roku 1989, keď antisocialistické sily s pomocou klamstiev západnej propagandy vystúpili proti socialistickému politickému systému, ktorý na pochode od februára 1948 menil slovenský „svet“, pretože vyhnal zakliatu biedu zo života pospolitého ľudu. Nie desaťročia, ale týždne a mesiace menili a stvárňovali nové Slovensko. Priekopnícku prácu vykonali zocelení chlapi, priami účastníci povstaleckej generácie spolu s mládežou, ktorá prežila kruté vojnové časy. Už nemuseli hľadať prácu a drinu v ďalekej cudzine. Bieda opúšťala skromné príbytky trpiacich a sužovaných rodín aj na Orave, Kysúciach, Horehroní a východnom Slovensku. Paholci, slúžky, zbedačení ľudia boli začlenení do pracovného procesu. Postupne nadobudli kvalifikáciu a boli zaradení do plnenia náročných úloh. Pýchou kvalifikovaných robotníkov a inžiniersko-technických kádrov sa stali rozhodujúce stavby socializmu, napríklad vodné diela Vážske kaskády, Oravská priehrada, Liptovská Mara, prečerpávacia vodná elektráreň na Čiernom Váhu a vďaka naším skúseným vodohospodárom sa po rokoch ohovárania podarilo dostavať unikátne vodné dielo v Gabčíkove. Potvrdilo sa, že rozhodnutie socialistickej vlády bolo správne. Pozoruhodným tempom sa rozvíjali aj ďalšie odvetvia národného hospodárstva. Premyslene a plánovite sa rozvíjalo naše školstvo všetkých typov a bolo zamerané na potreby priemyselného, poľnohospodárskeho a vedeckého rozvoja krajiny. Výchova kvalifikovaného dorastu bola pripravovaná na všetky existujúce odvetvia národného hospodárstva a slúžila príkladom aj pre európske štáty. Bezplatné školstvo umožnilo štúdium vrátane vysokoškolského vzdelania v širšom rozsahu pre deti robotníckych, roľníckych aj skromne situovaných rodín.

Socialistické bezplatné zdravotníctvo dosiahlo nebývalý rozvoj. Priblížilo sa ľuďom do mestečiek, dedín ale aj lazov a kopaníc. Vybudovali sa zdravotné strediská, neskôr zdravotné ambulancie v závodoch a roľníckych družstvách. Školské deti boli pod pravidelným dozorom zdravotníckeho personálu. V priebehu desiatich rokov boli zlikvidované u detí kiahne, osýpky, záškrt, čierny kašeľ a obrna. V sanatóriách Vysokých Tatier sa tisíce pacientov vyliečilo z tuberkulózy. Aj štátne kúpeľníctvo dosiahlo pozoruhodnú úroveň a prešlo na celoročnú prevádzku. Kúpeľná liečba bola poskytnutá všetkým, ktorí ju potrebovali od Bardejova po Karlové Vary.

Revolučné odborové hnutie pôsobiace v štátnych podnikoch poskytovalo rekreácie pre pracujúcich v zotavovniach na území vtedajšieho Československa. Nezabudlo sa ani na deti, ktoré v pionierskych táboroch prežívali šťastné chvíle a v širšom okolí poznávali svoju vlasť.

Bytová výstavba bola v podstate vyriešená a umiestnená v okolí výrobných podnikov. Nechýbala obchodná sieť, domy kultúry, školy a športoviská. Rodiny sa sťahovali do nových domovov. Tak to bolo takmer všade, kde sa koncentrovala výroba. Na individuálnu výstavbu rodinných domov poskytoval štát dotácie a na vnútorné vybavenie bezúročné pôžičky.

Aj družstevná poľnohospodárska výroba postupne dosiahla pozoruhodných výsledkov. V intenzifikácii výroby sa zaradila ako druhá za Izraelom. Začiatkom osemdesiatych rokov bola dosiahnutá sebestačnosť a bezpečnosť vo výžive národa. Tomu zodpovedal aj vybudovaný spracovateľsko-potravinársky priemysel. Obilie, mäso, mliečne výrobky, zemiaky a ďalšie poľnohospodárske komodity sa vyvážali do mnohých krajín. Slovenským lacným maslom si Viedenčania mastili žalúdky. Vzdelanostná úroveň vedúcich riadiacich kádrov bola hodnotená ako najlepšia na svete. Vidiek ožil mladosťou a kultúrnym životom. Polia boli obrobené a krajinotvorba dostala novú príťažlivú podobu.

Socialistický štát dokázal bez pôžičiek a západných firiem nebývalý rozvoj vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života. Rozsiahla investičná výstavba zabezpečila pozdvihnutie zaostalejších regiónov Slovenska. Podiel Slovenska na celkovej priemyselnej výrobe Československa tvoril v roku 1948 13,3 %, kým v roku 1988 prekročil 30%. To sú fakty.

Po roku 1989 arogantnou mocou vybičovaná antikomunistická propaganda pošpinila všetko, čo sa vybudovalo a súviselo so socializmom. Bola znevážená práca robotníkov, družstevných roľníkov, vedcov i umelcov. Sloboda a demokracia sa v mediálnej propagande skloňovala vo všetkých pádoch od rána do večera pri zatracovaní socializmu a marxistickej ideológie. Asociálne živly a „roduverní“ príslušníci Hlinkovej gardy po 44 rokoch sa stali súčasťou obávanej pochodujúcej maškarády po uliciach väčších miest demonštrujúc pre nich nastávajúce dobré časy. Svojim konaním sa stali najhorlivejšími priekopníkmi v preklínaní socializmu. Propagačne pomohli novej moci, ktorá demokraciu a ľudské práva pochopila po svojom. Národný majetok patriaci všetkým rozkradla divokou privatizáciou len pre zaslúžilých bojovníkov za ľudské práva, čiže mafiánov. Novo vzniknutá kapitalistická trieda zbohatlíkov rabovala lebo mala z čoho a „demokratický“ sa odvďačila robotníkom – tvorcom týchto hodnôt hromadným prepúšťaním z práce, likvidovaním a tunelovaním výrobných podnikov. Obludný zločin spáchaný na slovenskom národe je výkričníkom proti ľudskosti, je dôsledkom utrpenia a zúfalstva spôsobených mocou kapitálu v záujme maximálnych ziskov pri zotročovaní pracujúcich a v záujme tútorov zo západnej Európy. Predovšetkým išlo o vyradenie z konkurenčného boja nášho ťažkého strojárenstva, zbrojárskej výroby, textilného priemyslu a poľnohospodárstva.

Čierne mračná antikomunistického ošiaľu zasiahli družstevnú poľnohospodársku veľkovýrobu silnou víchricou, ktorá zničila výsledky práce dvoch generácii. Hlasné trúby novej moci pred svetom zhanobili prácu družstevníkov i kvalitu výrobkov. Hospodárske dvory boli vykradnuté a zdevastované. Tristotisíc družstevníkov prišlo o prácu. Je to zločin na samotnú podstatu výživy národa z vlastných zdrojov. Sebestačnosť vo výrobe mäsa klesla o dve tretiny. Veľkochovy ošípaných boli zlikvidované a s nimi i mäsokombináty. Likvidačný trend pokračuje a hrozí zánikom chovov vysokoúžitkových dojníc. Zastavenie úpadku a zvyšovanie sebestačnosti vyžaduje prioritný postup vlády podložený finančným krytím. Jednorazové príštipkárske prístupy vlády na riešení problémov neobstoja. Štedrejšie dotácie treba presmerovať z výdavkov pre zahraničných investorov a z nákupu zbraní do pozdvihnutia poľnohospodárstva. Kritická situácia je v zaberaní najúrodnejšej pôdy zahraničnými investormi a domácimi mafiánmi a špekulantmi. Stratené dedičstvo zeme živiteľky pre budúce generácie sa stane zároveň aj najväčšou tragédiou národa žijúceho pod Tatrami. Žalujú sa aj lesy. Ťažba je o sto percent vyššia oproti socializmu. V ťažbe sa porušujú zákony aj v ochranných oblastiach. Komu bude slúžiť turistika bez ich chýbajúcej vznešenosti a krásy. Upozornenia a prosby ochrancov prírody sú akoby volajúcich na púšti.

Na úbohom úpadku školstva majú rozhodujúci podiel všetky ponovembrové vlády. Prijaté reformné opatrenia po každých parlamentných voľbách prispeli k nezmyselným rozhodnutiam. Došlo k zrušeniu mnohých základných a stredných škôl, učňovského odborného školstva, ktoré bolo pýchou v príprave kvalifikovaného dorastu vo všetkých odboroch. Rozpredajom školských budov a internátov súkromníkom bolo dielo skazy dokončené. Kým v roku 1990 sa umiestnilo Slovensko na prvom mieste v príprave robotníckeho dorastu v Európe, tak v súčasnosti je na treťom mieste odzadu. Uvedený stav znemožnil sa uplatniť tisícom mladých ľudí. To mohli zapríčiniť len papierové hlavy. Husákove deti dokázali prednosti socialistického školstva, sú svedectvom vysoko kvalifikovanej pracovnej sily vo výrobe i vo vedných oboroch.

Verejnosť trápi neúnosná situácia v zdravotníctve, ktorá je vážnym varovaním pre zhoršujúci zdravotný stav obyvateľstva. Absentujú systémové riešenia zásadných problémov. Je nutné vychádzať z požiadaviek ľudí a nie účelových skupín, ktoré sa vracajú k Zajacovej protispoločenskej reforme. Predovšetkým ide o vrátenie lukratívnych oddelení štátnym nemocniciam, z ktorých sa sypú zisky do súkromných vriec a tiež o zriadenie jednej štátnej distribúcie liekov, aby štát prestal trpieť ziskuchtivé súkromné spoločnosti a zabezpečil stopercentnú dostupnosť liekov, ktoré vyvážajú do zahraničia na úkor našich pacientov. Je na vláde, aby uvedený hyenizmus razantne vykorenila a riešila v prospech zdravia národa.

Hodnoty súčasného režimu sú založené na porušovaní ľudských práv a demokratických zásad, na rozkradnutí národného majetku a priepastných sociálnych rozdielov v spoločnosti – na miliardárov, milionárov, tak zvanú strednú vrstvu, živoriacu väčšinu námedzne pracujúcich, na milión nešťastníkov žijúcich pod úrovňou chudoby a vydedencov spoločnosti – tisíce bezdomovcov, ktorí sú odstrašujúcim svedectvom „humánnej“ arogancie moci, prehlbujúcej sa korupcie, mafiánstva a zločinnosti, v neriešení nahromadených problémov v zabudnutých okresoch a hladových dolinách. Ľudia žijúci v bezvýchodiskovej situácii sužuje utrpenie, narušené zdravie a zúfalstvo, ktoré vedie k oslobodzujúcim samovraždám. Na Slovensku každoročne dochádza k vyše päťsto vyhasnutých životov. Slovensko sa vyľudňuje, predovšetkým mladí ľudia opúšťajú svoje rodisko putujúc za prácou v šírom svete.

Záverom

Kapitalizmus aj na Slovensku sa uviedol v samotnej podstate ako protiľudový vykorisťovateľský systém, kde panuje moc kapitálu. Uvedený reakčný režim môže existovať len vďaka vlastníctvu výrobných prostriedkov odcudzených tým, ktorí tvoria prácou hodnoty pre triedu privatizačných zbohatlíkov a oligarchov ale aj pre zahraničný kapitál, ktorý pohltil najlukratívnejšie a vysokoziskové podniky. Za pomoci Európskej únie a zrady servilných predstaviteľov vlád, boli vydané národné poklady do cudzích rúk. Proces úplného ovládnutia Slovenska rýchlo pokračuje. Národné záujmy pre vládnu garnitúru prestali existovať. Svedectvom toho je podriadenosť zahraničných vzťahov záujmom Európskej únie, USA a agresívnemu Severoatlantickému paktu. Prehliadajú sa fašistické sily na Ukrajine, v pobaltských štátoch a neprotestuje sa proti ním. Vláda naďalej uplatňuje sankcie proti Rusku, ktoré škodia predovšetkým nám a podieľa sa na vyslaní vojenského kontingentu k hraniciam Ruska a proti nemu. Je to hazard pre našu bezpečnosť a zároveň národnou hanbou. Všetko sa deje v mene Slovenska, len národ s uvedeným hanebným činom nesúhlasí.

Socialistický spoločenský systém je na pranieri každodenne, propaganda klamstiev a nenávisti nepozná hraníc, pretože uzurpátori moci sa ho boja. Jeho návratom by museli vrátiť čo nakradli v divokej rabovačke. Kým socializmus zanechal pre budúce pokolenie rozsiahle národné dedičstvo, terajší skorumpovaný režim im ho odcudzil a preflákal so zanechaním vysokej dlžoby. Z uvedených hanebností vyplýva, že len socializmus je svetom budúcnosti.

Juraj Bobor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *