Antikomunistická hystéria

Antikomunistická hystéria

            Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy odsudzuje zločiny komunistických režimov.

Otázka je, prečo? Čoho sa boja?

Toho, že už po 28 rokoch priviedli ľudstvo do stavu neustáleho znižovania životnej úrovne, že medzi ľudí sa rozosieva strach o svoju budúcnosť, že ľudia za svoje peniaze kupujú čoraz častejšie nezdravé, nakazené, často otrávené potraviny. Že sa rozpútavajú vojny v ktorých vraždia ľudí – ženy, deti a starcov. Že rastie kriminalita, korupcia, aj na najvyšších miestach, že miliardy odchádzajú do daňových rajov, rozrastá sa mafianstvo /a pán prezident až teraz na to prišiel…/. Tak by som mohol vymenovať všetky svinstva, zločiny kapitalistického imperializmu.

Dnes verejnosť vie svoje, viac, ako všelijaký disident a takzvaní bojovníci proti komunizmu, ktorí za komunistického režimu sedeli na Západe zadekovaní v Slobodnej Európe, na univerzitách /často s prázdnou hlavou, stačilo že nenávideli komunistov/, v rôznych ústavoch a inštitúciach a po večeroch vysedávali v krčmách a baroch /za Judášsky groš/. Buď zapíjali svoj žiaľ nad svojim vlastným osudom a nemohúcnosťou demokracie, alebo oplzlo a vulgárne nadávali po opojení z alkoholu, aký je u nás krutý a ťažký život v socializme.

Je treba zdôrazniť, že väčšina národa nepotrebuje žiadne lekcie o socializme, alebo ako oni hovoria „o komunizme“. Ani žiadne pripomínanie doby socializmu a už vonkoncom nie žiadne rezolúcie o zločinoch komunizmu. To blúznenie potrebujú len tí, ktorí si v týchto dobách buď mastili brucha zo žoldu CIA a iných dobročinných kapitalisticko – imperialistických spolkov, aby po Gorbačovovom prevrate vtrhli ako supy do teritória budúcich rabovačiek, z ktorých sa dajú napchať plné vrecka a navŕšiť konta v cudzích bankách. Alebo tí, ktorí len nedávno pred rokom 1989 ten socializmus hlásali, živili a udržiavali. Písali o ňom oslavné básne, ako napríklad „súdruh“ Mikuláš Dzurinda Ódu na Víťazný Február. Ďalší „súdruhovia“ Kukan, Schuster, Kusy a veľa iných, ich výpočet by bol rozsiahly, síce básne nepísali, zato však ako funkcionári strany a štátu socializmu slúžili do roztrhania tela a z neho samozrejme bohato ťažili. Teraz títo páni, obrovskí karieristi, chameleóni a bezcharakterní ľudia podpisujú deklarácie o zločinoch komunizmu, teda o svojich vlastných zločinoch. A hlúpi ich volia a tlieskajú im. Všetko je dokonale zinscenované divadlo, cirkus najvyššieho stupňa.

Prečo tá antikomunistická hystéria? Prečo za 28 rokov po páde socializmu sa musí tak oduševnene hovoriť  zločinoch komunizmu? Alebo to sú dobrí ľudia, pretože teraz pre zmenu do roztrhania tela slúžia svojim novým kapitalistickým pánom – chlebodarcom?

Tento manéver je potrebný z rôznych dôvodov. Najmä však na odvrátenie pozornosti od súčasnej, do katastrofy sa rútiacej  situácie situácie v kapitalisticko – buržoáznom svete. Verejnosti je to známe, každému kto nekradne, alebo sa sa inak na cudzí účet nepriživuje. Pravda je taká, že inak to v kapitalistickom svete ani byť nemôže. A tak treba zatrúbiť do nejakého útoku. Protiteroristická trúba rýchlo zhrdzavela, tak treba rýchlo vytiahnuť inú – novú. Antikomunistickú, vždy nejakú novú tému na novú trúbu, to znamená že trúb bude celkom isto ako v hasičskej dychovke. Ľudí treba náležite obalamutiť. Mladí sa na socializmus nepamätajú, starí vymierajú, tak že na táranie hlúposti, lži a účelovú propagandu a nenávistnú kampaň je pravý čas.

Veď čo na tom, že sa dnes vo svete zo strany USA páchajú tie najhnusnejšie zločiny na úrovní fašizmu, ak nie ešte horšie. Nikto zato z Rady Európy nekritizuje, nevydáva deklarácie o zločinoch anglo-amerického, vojensko-diktátorského vražedného systému. Nikto nedeklaruje nič.

Proti smrti – vraždám státisícov protizákonne napadnutých Iráčanov, proti zamoreniu Stredného Východu rádioaktívnym americkým vojenským materiálom a následne smrti tisícov občanov, proti nedávnej agresii a zabíjaniu v Juhoslávii, proti už dlhotrvajúcej okupácii štátu Palestína a proti vyháňaniu jeho občanov z ich domova. Proti zverskému zločinnému zaobchádzaniu so zajatcami v Guantanámo a iných amerických tajných väzniciach v západnom svete, ako aj v Európe. Patrí sem aj zavraždenie vyše troch miliónov ľudí vo Vietname a úplné fyzické zdevastovanie krajiny. Nespočetné výčiny a zločiny, invázie, vraždenie, lúpenie Američanmi, ale aj Francúzmi, Angličanmi v Latinskej Amerike, v Afrike, Alžír, Líbya, Ázii.

To nie sú zločiny dámy a páni v Rade Európy, respektíve v Parlamentnom zhromaždení? NIE?! Vaše zločiny spáchané v dávnejšej i nedávnej minulosti a páchané i v súčasnosti, tak povediac priamo pred našimi zrakmi. Pre vás to zločiny nie sú, lebo vy ste tichými a často ani nie tak tichými spolupáchateľmi. Nuž, na tomto svete pravdu, právo, spravodlivosť, slušnosť a ľudskosť nehľadajme, lebo jej niet. Je zničená.

Podľa týchto vašich dejinných, ale aj súčasných skutočnosti človek sa javí ako krvilačná šelma. K tomu ešte treba dodať, že je aj ako dokonalý chameleón.

 

Mikuláš Benko, Stará Ľubovňa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *