Keby neboli 90. roky – iPhony by sa vyrábali v Rusku

Keby neboli 90. roky – iPhony  by sa vyrábali v Rusku

            „Svoje práce o polovodičových heteroštruktúrach, za ktoré mi potom dali Nobelovú cenu, som urobil skôr ako Američania. Predbehol som ich. Chodil som do Štátov a prednášal som im lekcie, nie naopak. Aj výrobu týchto elektronických komponentov sme začali skôr. Keby nebolo deväťdesiatych rokov, iPhony aj iPady by sa dnes vyrábali u nás a nie v USA.“

Uvedenú myšlienku vyjadril v rozhovore pre AiF /Argumenty a Fakty/ ruský vedec Žores Alfjorov.

Nadviazal tak na svoje vyjadrenie o tom, že Sovietsky zväz sa nerozpadol preto, že trhová ekonomika je lepšia ako plánovitá. Podčiarkol, že napríklad veda bola v dobe Sovietskeho zväzu ďalej, ako je dnes v Rusku.

Pripomenul aj to, že v roku 1949 veľký fyzik Albert Einstein publikoval článok „Prečo socializmus?“. V ňom písal, že za kapitalizmu sa „výroba uskutočňuje s cieľom zisku a nie spotreby“. Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov vedie k vzniku oligarchie a výsledky cudzej práce sa odoberajú podľa zákona, čo sa mení na nezákonnosť. Závery Einsteina sú, že ekonomika musí byť plánovitá a nástroje a výrobné prostriedky – spoločné. Za najväčšie zlo kapitalizmu považoval „mrzačenie osobnosti“, kedy v systéme vzdelávania učiacich sa nútia klaňať sa úspechom a nie znalostiam. Zdôraznil, že to isté sa deje dnes.

Na poznámku redaktora o krachu „sociálneho experimentu“ v Sovietskom zväze uviedol: „Áno, ten sa skončil neúspešne z dôvodu zrady našej straníckej vrchnosti, no samotný experiment bol úspešný! Vytvorili sme prvý v histórii štát sociálnej spravodlivosti, u nás sme v praxi realizovali tento princíp. V podmienkach nepriateľského kapitalistického prostredia, ktoré robilo všetko možné, aby zničilo našu krajinu, keď sme boli nútení vynakladať na zbrojenie, na rozpracovanie atómovej bomby, dostali sme sa na druhé miesto na svete v produkcii potravín na jedného občana“.

O vplyve revolúcie na okolitý svet sa vyjadril: „Spomínam si na rozhovor s otcom môjho starého priateľa profesora Nicka Holonyaka /v USA/ v roku 1971, keď som prišiel k nemu do zastrčeného banského mestečka vedľa Saint Luis. Povedal mi: na začiatku 20.storočia sme žili a pracovali v hrozných podmienkach. No potom, keď ruskí robotníci uskutočnili revolúciu, naša buržoázia sa zľakla a zmenila svoju sociálnu politiku. Tak že americkí pracujúci žijú dobre vďaka Októbrovej revolúcii.“

 

Žores Alfjorov: Sovietsky a ruský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny z roku 2000 za rozpracovanie polovodičových heteroštruktúr a vytvorenie rýchlych optických a mikroelektronických komponentov.

Viceprezident Ruskej akadémie vied v rokoch 1991-2017. Zahraničný člen Národnej akadémie vied USA /1990/, Národnej inžinierskej akadémie USA, Čínskej akadémie vied, Akadémie vied Bieloruska, Moldavska, Azerbajdžanu, čestný člen Akadémie vied Arménska.  Člen KSSZ od roku 1965, poslanec  Štátnej dumy RF z KSRF.      

-ps-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *