Perfektne zvládnutá manipulácia

Slovenskom v posledných dňoch prostredníctvom mienkotvorných médií rezonuje kauza platov ústavných činiteľov. Vláda Slovenskej republiky predložila do parlamentu návrh na zmrazenie platov ústavných činiteľov SR  v skrátenom legislatívnom konaní. V praktickej rovine vláda navrhla zachovať platy ústavných činiteľov na úrovni roku 2017. Poslanci parlamentu, vrátene mnohých koaličných, odmietli o vládnom návrhu rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, čím fakticky nepriamo potvrdili nárast platov od 1. januára 2018.

U poslancov Národnej rady by nárast činil zhruba 1000 eur mesačne. Reakcia premiéra po šibalskom odmietnutí vládneho návrhu v parlamente, a to aj poslancami vládnej koalície, a teda aj mnohými poslancami sociálnej demokracie, nenechala na seba dlho čakať. Róbert Fico sa nechal počuť, že je pripravený spojiť hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde SR. Téma platov sa stala v týchto dňoch témou číslo jedna.

Pripomenúť a objasniť treba fakt, že na základe platnej legislatívy sa platy ústavných činiteľov odvíjajú od priemernej mzdy v národnom hospodárstve (ktorá podľa môjho názoru nie je objektívnym meradlom). Ak rastie priemerná mzda v národnom hospodárstve rastú aj mzdy poslancov, členov vlády, ministrov a ďalších vrcholových funkcionárov. K týmto platom sa ďalej pripočítavajú takzvané nezdaňované paušálne náhrady. Vládny návrh mal teda napriek štatistickému nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve zastaviť nárast platov ústavných činiteľov.

V tejto chvíli sa nebudem venovať otázke či sú platy napríklad poslancov vysoké alebo nízke, či sú morálne alebo nemorálne vzhľadom na mizernú životnú úroveň mnohých našich spoluobčanov, či sú  zaslúžené či nezaslúžené. Nebudem ani porovnávať platy našich ústavných činiteľov s platmi ústavných činiteľov iných krajín Európskej únie (pripomínam, že ani našich politikov nezaujíma aké sú na Slovensku príjmy v porovnaní s inými krajinami únie a či sú im ceny tovarov a služieb  adekvátne). Tieto otázky a odpovede sú predmetom mnohých diskusií a predmetom populistických ťahov. Upriamiť chcem pozornosť na skutočnú podstatu podľa mňa umelo vytvorenej aféry.

Súdny človek, ktorý vníma politické dianie si musí skôr či neskôr uvedomiť, že v politike sa málo čo udeje náhodne, a že väčšina vecí – udalostí sa realizuje na základe dobre pripravených scenárov sledujúcich isté ciele. V tomto prípade ma nikto nepresvedčí, že kauza zmrazovania poslaneckých platov (a platov ostatných ústavných činiteľov) a jej odmietnutie parlamentom a predovšetkým koaličnými a smeráckymi hlasmi sa udiala náhodne či živelne. Tomu dávam len veľmi malú – skoro žiadnu šancu. 30. novembra 2017 sa už koaliční a aj sociálno-demokratickí poslanci s úsmevom na tvári nechali počuť, že zjednodušene povedané bezvýhradne podporia premiérov návrh.

V čom je teda podstata? Som presvedčený o tom, že kauza „platy“ bola dobre pripraveným marketingovým ťahom, ktorého cieľom malo byť zvýšenie autority a popularity smeráckej ikony  Róberta Fica (ja mu to neberiem a naopak uznávam, že je geniálnym stratégom). V očiach mnohých ľudí zabrnkal na citlivú strunu,  ktorá je, žiaľ, nášmu národu vlastná a tou je závisť a postavil sa do úlohy Jánošíka. Bezvýhradne súhlasím s tým, že príjmy našich najvyšších štátnych predstaviteľov sú neprimerane vysoké v porovnaní  s reálnymi príjmami  väčšiny našich spoluobčanov, no na strane druhej úspora,  ktorá by vznikla ich zmrazením je v porovnaní so sumami, o ktoré sme prišli rozkradnutím nášho spoločného majetku či sumami  ktoré odtekajú za hranice SR prostredníctvom zahraničných investorov či vďaka bujnej korupcii  sú absolútne, ale absolútne smiešne. Túto podstatu málokto vidí. Zase sa politikom podarilo na chvíľu odpútať pozornosť od reálnych problémov spoločnosti a naservírovať im „superkauzu“. Aj v tejto kauze treba vidieť boj – boj o priazeň voličov. Nedávne voľby do orgánov samosprávnych krajov niečo naznačili, určili akúsi tendenciu, ktorú potvrdili aj aktuálne prieskumy verejnej mienky. Situácia bude nahrávať ďalším kauzám a kauzičkám a rozvíjať sa budú rozmanité  scenáre. Predvolebný boj sa začína a voľby možno ani nebudú až v roku 2020. Možno sa mýlim, ale takto to vidím ja…

Jozef Hrdlička, predseda KSS
1. decembra 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *