Spomienka na Husáka

Súčasná Slovenská republika svojim charakterom oficiálne stojí na niekoľkých pilieroch. Medzi tie najvýznamnejšie patrí kresťanská tradícia umocnená Cyrilom a Metodom, tradícia slovenského národného obrodenia reprezentovaná predovšetkým Štúrom, Hurbanom  a Hodžom a tradícia antifašizmu zvýraznená Slovenským národným povstaním. Posledné dve sú veľmi úzko spojené s doposiaľ zatracovaným Gustávom Husákom, komunistom, antifašistom,  bojovníkom za práva Slovákov a československým vlastencom, ktorý sa narodil 10. januára pred 105 rokmi.

Husák patrí medzi  persóny,  ktoré svojim spôsobom aktívne stelesňovali celé dejiny Československej republiky, ktorej 100. výročie vzniku si budeme práve v tomto roku pripomínať. Gustáv Husák narodený v roku 1913 v Dúbravke pri Bratislave na svojej detskej koži zažil posledné dni habsburskej monarchie, dopady prvej svetovej vojny na život ľudí ako aj vznik nového československého štátu v októbri 1918. Samozrejme, že  tieto udalosti ako malé dieťa mohol len ťažko vnímať, no v každom prípade atmosféra tohto obdobia determinovala formovanie jeho osobnosti. Aktívne však prežíval atmosféru predvojnovej republiky. Začal sa orientovať v spleti vnútroštátnych i globálnych procesov,  ktoré nasmerovali jeho osobnostnú orientáciu k spoločenským vedám a k samotnému záujmu o politiku a spoločnosť. Postupne sa zrodil politik, ktorého presvedčenie stálo na pilieroch sociálnej spravodlivosti, antifašizmu, (slovenskej) národnej hrdosti  a československého vlastenectva. Zrodil sa politik,  ktorý zo všetkých povojnových českých a slovenských politikov najviac ovplyvnil vývoj v republike. Pripomenúť treba, že v období druhej svetovej vojny a fašistického Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 patril medzi hlavných predstaviteľov protifašistického hnutia na  Slovensku s významným podielom na jeho zjednotení  a stal sa  vedúcou osobnosťou Slovenského národného povstania. Treba pripomenúť,  že už na sklonku druhej svetovej vojny Husák ako významný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska usiloval o rovnoprávne postavenie národov v obnovovanej ČSR. Vnímal teda potrebu budovania povojnového  československého štátu na nových, demokratických princípoch s rešpektovaním práv Slovákov ako suverénneho a  emancipovaného národa. Rovnoprávnosť a bratstvo Čechov a Slovákov spoločne s úsilím o napĺňanie sociálnych potrieb ľudí  patrili medzi základné axiómy jeho politického úsilia.

Po druhej svetovej vojne sa Husák stal obeťou politických procesov v ťažkých 50. rokoch.  Bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, súdený, odsúdený a uväznený. Na slobodu sa dostal až  v roku 1960 a úplne rehabilitovaný bol v roku 1963 na základe výsledkov činnosti tzv.  Barnabitskej komisie. Ani táto negatívna  skúsenosť  však Husákom neotriasla do takej miery, aby prestal veriť v hodnoty socializmu. Po opätovnom aktívnom zapojení do politického života sa stal jednou z osobností reformných prúdov v komunistickej strane. Uvedomoval si, že v záujme zachovania a rozvíjania  socializmu  v Československu je potrebné, aby komunistická strana svojou politikou realizovala  vážne reformy v spoločnosti. Husák, rovnako tak ako aj Alexander Dubček, patril k reformnému prúdu v KSČ. Výhodou Husáka však bolo, že dokázal veľmi správne analyzovať globálne procesy, chápal geopolitické rozdelenie sveta a v rámci toho dokázal odhadnúť možnosti Československa.  Taktiež, čo bolo veľmi dôležité v aktuálnych udalostiach v Československu v priebehu  roku  1968,  dokázal rozlíšiť procesy úprimne smerujúce k reformám, avšak k  zachovaniu socializmu a čo boli snahy a pokusy o politický prevrat v spoločnosti. Dnes už nie je potrebné pochybovať o tom, že dobre myslené a potrebné reformné procesy v Československu v roku 1968 mali byť využité a zneužité na  presmerovanie spoločenského vývoja tam, kam sa ho podarilo nasmerovať po novembri 1989.

Bez akýchkoľvek škrupulí treba uznať, že Husákova inteligencia, úžasná schopnosť analytického myslenia, vnímanie svetových udalostí vo vzájomných súvislostiach a  jeho  prezieravosť mali značný a čo je hlavné pozitívny dopad na udalosti po  vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa  a v ďalších rokoch. O údajnej Husákovej vlastizrade nemôže byť ani reči. Použijúc slová historika Viliama  Plevzu možno stručne povedať, že Husák  „vedel kde je sever“. Po hektických udalostiach v roku 1968 sa  stal najvýznamnejšou osobnosťou Československa. V rokoch 1969 až do mája  1971 bol prvým tajomníkom KSČ a od mája 1971 do roku 1987 bol generálnym tajomníkom ÚV KSČ. V máji 1975 bol zvolený za prezidenta republiky a v tejto funkcii zotrval až do decembra 1989. Počas obdobia Husákovho  mocenského vplyvu nazývaného ako normalizácia postupne došlo k upokojeniu atmosféry v spoločnosti a k takému rozvoju všetkých jej  sfér aké nemajú v dejinách národov Čechov a Slovákov obdobu. Možno preukázateľne  tvrdiť,  že éra socializmu  v Československu od 70. rokov minulého storočia  až do jeho premyslenej a dobre zorganizovanej likvidácie v roku 1989  priniesla drvivej väčšine občanov nebývalý sociálny, vzdelanostný či  kultúrny rozvoj.

Vstupom do nového roku 2018, ktorý je významný viacerými jubileami sme začali hneď 1.  januára  pripomenutím  si 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Aj v týchto historických momentoch  len slepý a hluchý nemôže nevidieť a nepočuť  výrazné Husákove stopy.  Bez ohľadu na polemizovanie o tom, či rozpad československej federácie a vznik samostatných štátov Českej a Slovenskej republiky bol správny či nesprávny, demokraticky či nedemokraticky došlo k  zavŕšeniu národnoštátnych snáh Slovákov a svojim spôsobom aj Čechov. V tejto súvislosti je objektívne a správne priznať a uznať,  že práve v  historickom  procese hľadania národnej a štátnej emancipácie Slovákov zohral práve  Husák nesmierne významnú úlohu v samotnom finále prebiehajúcom v druhej polovici 20. storočia.   Nebyť Husáka a jeho snáh o federalizáciu Československa,  ktorá bola zavŕšená prijatím Ústavného zákona číslo143/1968 o československej federácii z 27. októbra 1968 a v platnosti od 1. januára nasledujúceho roku, len ťažko by 1. januára  1993 vznikala samostatná Slovenská republika. Treba si uvedomiť, že  práve na základe tohto zákona  sa ČSSR stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, tvorená dvomi suverénnymi republikami: Českou a Slovenskou socialistickou republikou. Každá z oboch republík mala svoj zákonodarný orgán (národnú radu) a svoju vládu. Najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na úrovni federácie bolo Federálne zhromaždenie (FZ) – dvojkomorový parlament tvorený Snemovňou ľudu a Snemovňou národov (SN), ktorému bola zodpovedná federálna vláda i prezident. Ústavný zákon vymedzil kompetencie federácie i republík a ich orgánov. Pri hlbšom zamyslení sa nad našimi národnými  dejinami  usilujúc sa o odpútanie  od ich čierno-bieleho videnia treba Husákovi priznať miesto v plejáde osobnosti bojujúcich (mimo sociálnych záujmov)  za národne záujmy a práva Slovákov. Napriek ideologickým deformáciám niektorých inkvizičných historikov a priam tupých politikov znevažujúcich Husáka patrí Gustáv  Husák na spoločný zoznam  takých osobností  ako boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban či Milan Rastislav Štefánik.

Gustáv Husák nebol neomylnou postavou našich dejín. Jeho osobnostná i charakterová výbava musela obsahovať i črty politickej dravosti, kalkulácie či ambicióznosti, inak by nebol dosiahol spoločenského vplyvu,  ktorý mal. V každom prípade je to historická persóna,  ktorá svojim značným intelektom, úprimným vzťahom k občanom Československa a svojim celoživotným konaním usiloval o povznesenie našich národov v časoch zložitej studenej vojny.

V období prevratu v roku 1989 Gustáv Husák aj keď v pokročilom veku  opäť pochopil nezvratné geopolitické hry a procesy  v Európe,  ktorých scenáre sa, žiaľ, písali mimo Československa. Po svojej abdikácií z funkcie prezidenta, po páde mocenského vplyvu KS  a páde socialistického režimu  a dokonca po vylúčení z komunistickej strany v roku 1990 zostal Husák až do svojej smrti oddaný myšlienkam humanizmu, demokracie a  socialistickej perspektívy. Tí, čo tvrdia niečo iné, konajú tak buď z vlastnej nevedomosti a neschopnosti, alebo na základe pokynov novodobých ideológov. Konajú tak však v rozpore s historickou pravdou a nezabránia  ani tomu,  že Gustáva Husáka čaká celospoločenská rehabilitácia a uznanie jeho celoživotných zásluh  v zápase za sociálnu spravodlivosť, v rozvoji vlastného národa i bývalej československej vlasti.

Jozef Hrdlička, predseda KSS
1.  januára 2018

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *