Zlyhanie systému v obnove poľnohospodárskej prosperity.

Zlyhanie systému v obnove poľnohospodárskej prosperity.

            Prednosti a úspechy dosiahnuté v družstevnej poľnohospodárskej veľkovýrobe sa stali po roku 1989 terčom výsmechu a potupy zo strany antisocialistickej propagandy. Nezmyselne bolo znevažované kolektívne hospodárenie, napriek tomu, že sa rozhodujúcou mierou podieľalo na dosiahnutí sebestačnosti Slovenska vo výžive národa a kvalite potravinárskych výrobkov.  Klamstvá šírené nepriateľmi socializmu však ukázali ich úbohosť pred našimi občanmi i pred svetom.

Riadenou likvidáciou družstiev a štátnych majetkov stratila poľnohospodárska výroba skúsené a vysokokvalifikované kádre. Vyše tristotisíc družstevníkov prišlo o prácu. Predstavitelia „novej demokracie“ vykonali pomstu proti ľuďom, ktorí boli rozumom a citom spojení s hrudou zeme. Arogantná moc sa postarala o ich živorenie s rodinami bez perspektívy. Bol to hrozivý postup uplatňovania „ľudských práv“ v praxi proti tým, ktorí obetavou prácou pre spoločnosť patrí úcta a uznanie.

Chátrajúce budovy na kedysi prosperujúcich JRD a ŠM.         

            Stovky družstevných dvorov ostali opustené, rozkradnuté ako výsledok antikomunistického ošiaľu a nenávisti k všetkému čo pripomínalo socializmus. Pristúpilo sa k likvidácii výskumných ústavov, šľachtiteľských stredísk takmer pre všetky oblasti výroby. Ničitelia platení štátom dokončili katanské dielo.

A likvidácia poľnohospodárskej pôdy pokračuje aj naďalej…

            Národný majetok bol rozhodujúcou prekážkou k nastoleniu kapitalistických výrobných vzťahov, čo viedlo k prisvojeniu si uvedeného majetku do rúk jednotlivcov.

Privatizáciou, čiže rozkradnutím sa vytvorila trieda boháčov a súčasných oligarchov a trieda vykorisťovaného robotného ľudu, ako vyvrcholenie boja za „slobodu a demokraciu“. Panstvo novodobých buržujov doviedlo poľnohospodárstvo do rozvratu a hlbokého úpadku. „Urodzené“ panstvo so zohnutými chrbtami vyšlo s porozumením v prijatí požiadaviek Európskej únie. Dohodli likvidačné kvóty, ktoré obmedzili výrobu mlieka, mäsa a ďalších poľnohospodárskych komodít a zároveň otvorili slovenský trh dokorán pre dovoz potravín zo štátov západnej Európy. Treba mať na zreteli, že cenová konkurencieschopnosť západných farmárov nie je vytvorená rastom produktivity práce, ale predovšetkým vyššími dotáciami poskytované štátmi. Vývoz menej kvalitných výrobkov na slovenský trh mnohým farmárom pomohlo prežiť.

Hospodárenie na poliach  po roku 1989…

            Likvidáciou družstiev a ŠM vznikli hladové doliny, kde pretrváva vysoká nezamestnanosť a miestne obyvateľstvo živorí. Mladší ľudia opúšťajú svoje domovy, vidiek sa vyľudňuje. Obce so stáročnou históriou zanikajú, zostávajú len starí ľudia. Vznikli neúnosné rozdiely v osídlení Slovenska. Vysťahovalectvo z východného Slovenska a z ďalších zanedbaných okresov smeruje do priemyselných lokalít západného Slovenska a zahraničia. Existujúce vlády predviedli schopnosť likvidovať priemyselné podniky a za 28 rokov nedokázali sa postarať o riešenie existujúcich problémov pre ľudí žijúcich v neľudských pomeroch.

Súčasná situácia v poľnohospodárstve je alarmujúca, dlhodobé problémy sa prehlbujú. Výpadok v živočíšnej výrobe pokračuje, stav vysokoúžitkových dojníc sa neustále znižuje. Len tretina masla a syrov je z domácej produkcie. Obchodné reťazce predávajú mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky z materských krajín, čo spôsobuje znižovanie chovu dobytka a ošípaných. V rastlinnej výrobe prevládajú technické plodiny, sú zaujímavé pre vyššie nákupné ceny. Zemiaky z domácej produkcie sú v obchodných sieťach obmedzené, náklady na výrobu sú vyššie ako nákupné ceny. Už viac ako dvadsať rokov konzumujeme zemiaky z dovozu s pochybnou chuťou, kým za socializmu Slovensko malo vo výrobe i kvalite dominantné postavenie. Hektárové plochy pestovania cukrovej repy podstatne ubudli a z trinástich cukrovarov zostali v prevádzke len dva. Cukor sa dováža aj z Česka. Zelenina uprednostňovaná v zdravej výžive obyvateľstva dosahuje len tretinu domácej spotreby. Sebestačnosť bola zlikvidovaná aj s družstvami, ktoré boli orientované na jej výrobu a postihla aj domácich výrobcov na juhozápadnom Slovensku, ktorí dokázali na dobre vybudovaných dodavateľsko – odberateľských vzťahoch s pomocou štátu denne zásobovať Prahu a priľahlé oblasti čerstvou zeleninou.

 

Kritická situácia je v zaberaní najúrodnejšej pôdy zahraničnými investormi a domácimi mafiánmi. Stratené dedičstvo zeme živiteľky pre budúce generácie sa stane zároveň najväčšou tragédiou národa žijúceho pod Tatrami. Zaberanie pôdy pokračuje napriek protestným hlasom odbornej verejnosti. Ide o trestuhodné konanie vlády pri nakladaní s pôdou, to je s najväčším bohatstvom, ktoré po stáročia zveľaďovali a zúrodňovali naši predkovia.

V súčasnosti počuť náreky nad nezáujmom mládeže pracovať v poľnohospodárstve. Niet sa čomu čudovať. Nenávistná propaganda sprotivila jej vzťah k roľníckemu povolaniu, pretrhla spojovaciu niť medzi mládežou a starorodičovskou generáciou. Absolvovanie poľnohospodárskeho učilišťa sa stalo hanbou a výsmechom. Spolu s družstvami zanikli aj viaceré stredné odborné školy.

Pre zvyšovanie sebestačnosti poľnohospodárskej výroby nestačí len programové vyhlásenie vlády, ale konkrétne činy väčšieho rozsahu. A tie chýbajú, existujúci stav je opačný. Zastavenie úpadku a zvyšovanie sebestačnosti vyžaduje prioritný postup vlády podložený finančným krytím. Kým bude rozvoj poľnohospodárstva len okrajovou záležitosťou vlády, ďalší úpadok je nezvratný. Štedrejšie dotácie treba presmerovať z výdavkov pre zahraničných investorov a z nákupu zbraní do systémového riešenia pozdvihnutia poľnohospodárstva. V Poľsku, Česku a Maďarsku sústavnou starostlivosťou o výživu obyvateľstva z vlastných zdrojov dosiahli aj vyššiu sebestačnosť v rozsahu 70 až 90 percent.

Svet sa mení a ľudia rýchlym tempom pribúda a tým sa potravinová bezpečnosť stavia na prvé miesto. Krajina, ktorá ju bude mať, prežije aj v búrlivých časoch. V odsúdenom a hanobenom socializme sa dosiahli vysoké méty v napredovaní poľnohospodárskej výroby a v zdravej výžive obyvateľstva. Jeho modernosť a prosperitu uznávali i farmári zo západnej Európy a USA ako aj sociálno – pracovné postavenie družstevných roľníkov, mzdy bez zdanenia, platené dovolenky, zdravotná a bezplatná starostlivosť, liečebne pobyty v kúpeľoch, rekreácie a zájazdy aj do zahraničia hradené z družstevných pokladníc a poskytovanie lacnejších naturálií pre chov domácich zvierat. To neboli hodnoty slúžiace ľuďom? Pre ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve v súčasnej dobe môžu byť len vysnívaným svetom.

Len s rozvojom poľnohospodárskej výroby a s ňou aj sociálnych vymoženosti sa vráti vidiek k životu, prosperite, príťažlivosti a kráse. Rodinám prinesie istotu, že budú pracovať na blízkom chotári a svojou prácou dorábať kvalitnú výživu z vlastných zdrojov zeme živiteľky pre všetkých.

Juraj Bobor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *