Komunisti a globalizácia

Komunisti a globalizácia

            Komunisti v podstate nie sú proti globalizácii ako takej. Sú však proti globalizácii, ktorá sa uskutočňuje takým spôsobom a s takými cieľmi, ako je to v súčasnej dobe. To znamená sú proti globalizácii, ktorá sa uskutočňuje v záujmoch nadnárodných korporácii.

Aké sú negatívne črty a negatívne dôsledky terajšej globalizácie pre ľudstvo?

1.  Na celom svete nepretržite narastá majetková nerovnosť. Kapitál sa usiluje o koncentráciu. Podľa analytického centra Oxfam v súčasnosti len 8 miliardárov vlastní bohatstvo, ktoré je rovnaké, ako majetok polovice obyvateľov Zemegule. V rokoch 2015 – 2016 zisky 10. najväčších korporácii na planéte sumárne prevýšili štátne rozpočty 180  krajín sveta dohromady. Pritom prevážna väčšina obyvateľstva chudobnie, pritom nielen v najchudobnejších krajinách, ale aj v bohatých.

2. Globalizácie vedie často k likvidácii výrobných síl. Je už známe, že v mnohých častiach sveta platia za to, že roľníci  rúbu svoje olivové sady, nesejú a nesadia na poliach, rybári odovzdávajú na zošrotovanie svoje rybárske loďky. Takto sa globálny kapitalizmus zbavuje konkurencie. Skôr alebo neskôr sa však tieto platby končia a ľudia ostávajú s prázdnymi rukami, zbavení všetkého čo mali.

Pripomeňme si našu vlastnú, slovenskú  skúsenosť, keď sa zlikvidovali obuvnícke závody, textilky, odevné závody, strojárenské podniky, zbrojná výroba, chemická výroba, sklárne, ale aj poľnohospodárske družstva, čo bolo významne podporované zo Západu. Hŕstka ľudí na tom zbohatla a celé regióny sa zmenili na zóny nezamestnanosti a chudoby. Dodnes sa mnohé z nich nemôžu spamätať.

3. Sprievodným javom globalizácie, ktorý sa zvlášť výrazne prejavuje v štátoch bývalého socializmu je, že degradácia výroby vedie k poklesu sociálneho zabezpečenia občanov. Štát, ktorý prišiel o väčšinu ekonomiky znižuje, alebo odmieta záväzky, ktoré predtým mal. Problémy sú v dôchodkovom systéme, v kvalite zdravotného zabezpečenia, v kvalite školstva a vedy. Aj bez uvedenia konkrétnych čísiel je väčšine občanov Slovenska jasné, ako sa u nás znížil počet nemocníc a kvalita tých, čo ostali, koľko sa zrušilo škôlok, jaslí i základných škôl v obciach a mestách. Aké „drahé“ je byť nemocný a liečiť sa, aké zložité je dať vyštudovať detí. Ako sa takmer vytratila kedysi  intenzívne využívaná kúpeľná liečba, lacné rekreácie a dovolenky.

4. Globalizácia ohrozuje samotnú existenciu mnohých národov a štátov. Ľudia odchádzajú zo svojich krajín, kde nemôžu dostať prácu, nemôžu dostať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, kde je problém získať dôstojne bývanie, kde ich deti nemajú šancu získať kvalitné vzdelanie, kde sú problémy s pitnou vodou, potravinami, komunikáciami, ale aj s bezpečnosťou. Vidíme to na neustále narastajúcom množstve utečencov z arabského sveta, ale aj z Afriky, taktiež v Latinskej Amerike. V Európe, napríklad v Lotyšsku, Litve i Estónsku došlo k výraznému poklesu počtu obyvateľov, čo je odrazom aj zlej ekonomickej situácie.

5. Charakteristickým príznakom globalizácie v terajšej podobe sú agresívne vojny. Tie sa vedú predovšetkým v záujme nadnárodných korporácii. Tieto vojny nevedú národy proti sebe, pretože na to nemajú dôvod. To sú vojny svetových oligarchov za zisky. Každá krajina, ktorá prejaví snahu ísť svojou cestou sa ocitá pod tlakom a hrozbou destabilizácie a vojny. Tak to bolo s bývalou Juhosláviou, s Líbyou. Tak to bolo nedávno so Sýriou, Jemenom, tak je to aj teraz so Severnou Kóreou, Venezuelou, Iránom. Globalizácia, ktorá sa opiera o americké lietadlové lode a o letecké a raketové prostriedky najmocnejších krajín NATO prináša neustále hrozby, napätia, skryté i otvorené agresie v jednotlivých regiónoch sveta.

Komunisti si uvedomujú, že globalizácia je pri súčasnom rozvoji techniky  a technologických procesov, komunikácie, informatizácie a vedeckotechnického rozvoja aj objektívnym procesom. Nie sú  preto antiglobalistami, ale je možné skôr vyjadriť, že sú alterglobalistami. To znamená, že sú za alternatívu globalizácie, kde sa všetko deje v záujmoch pracujúcej väčšiny obyvateľstva Zemegule. A tak to bude možné len vtedy, ak sa vo  svete upevnia sily socializmu.

Že to nie je nemožné, dnes dokazujú ekonomické ukazovatele rastu v socialistickej Číne a  v socialistickom Vietname. Dlhodobému tlaku odoláva socialistická Kuba, krajiny s vládami ľavicovej orientácie ako Venezuela, Nikaragua, Bolívia, Ekvádor.

Preto neustále úsilie o spravodlivú spoločnosť a na základe toho aj o fungovanie  spravodlivého svetového poriadku je pre komunistov predsavzatím, ktorého sa nevzdávajú ani do budúcna.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *