Kapitalizmus – nerovná sa „demokracia“.

Kapitalizmus – nerovná sa „demokracia“.

            Suverénne najzločinnejším spoločenským systémom v novodobých dejinách bol a stále je KAPITALIZMUS. A to vo všetkých podobách. Či už ako kolonializmus, imperializmus, fašizmus či nacizmus, alebo jeho dnešný globálny korporatný model. Obrovský majetok v rukách chamtivých jednotlivcov a z toho prameniaca sociálna nerovnosť sú vždy hlavnou príčinou vojen, genocíd, vykorisťovania, chudoby a utrpenia stámiliónov ľudí. Toto sú kruté dôsledky neriešiteľných kríz kapitalizmu a jeho pravidelného /SYSTÉMOVÉHO/ zlyhania. Bohužiaľ, aj napriek tomu sa dokáže stále skrývať za masku falošnej DEMOKRACIE.

Konzumentom propagandy sa to môže zdať absurdné, ale socializmus mal zrejme najbližšie k „vláde ľudu“. A to aj napriek svojím vážnym pochybeniam, či zločinom jednotlivcov. Žiadne peniaze ani zisk nemohli byť nadradené ľudskému životu a protispoločenské vzájomné okrádanie bolo eliminované.

Cukor kapitalizmu sa práve míňa a začína plieskať bič tvrdej ruky. Otvorená diktatúra KAPITÁLU /tentoraz korporatného fašizmu/ sa znova snaží prepísať nepohodlnú históriu. Za ľahkovážnym prirovnávaním socializmu k fašizmu je jasný zámer dehonestovať /či kriminalizovať/ myšlienky socializmu. Je preto najvyšší čas naplno odhaliť odvrátenú tvár kráľovstva krvavých peňazí – KAPITALIZMU.

Čo poviete? Stalo by za to iniciovať petíciu za novelizáciu zákona 125/1996 tak, aby bol aj KAPITALIZMUS zahrnutý medzi nemorálne zločinecké režimy?

Veď ako inak možno nazvať spoločenské zriadenie, ktoré má na svedomí stámilióny obetí, ktoré stále podporuje vykorisťovanie, ktoré zadlžuje a exekuuje vlastných občanov, v ktorom kvôli zisku zomierajú ľudia a ktorý sa snaží vyvolať ďalšiu svetovú vojnu?

A teraz zájdime do extrému! Čo by ste povedali na požiadavku, zahrnúť do trestného zákona /paragraf 422/ aj hlavný symbol zločineckého kapitalizmu? Veď nielen náradie našich predkov /kosáky a kladiva/, ale hlavne krvavé PENIAZE sú nespochybniteľným symbolom tých najodpornejších zverstiev, ktoré boli na ľuďoch spáchané. Sú stále prostriedkom vykorisťovania, okrádania, či obmedzovania základných ľudských slobôd a potrieb. Prečo by teda aj zneužívanie, zhromažďovanie a prechovávanie PEŇAZÍ, ktoré sú nástrojom ľudského zotročovania sa nemohlo považovať za trestný čin?

TR.

3 komentáre k “Kapitalizmus – nerovná sa „demokracia“.”

  1. Z predchádzajúcich komentárov vyplýva, že kapitalizmus a teda aj socializmus nemožno považovať za nemorálne spoločenské systémy. Z marxizmu vyplýva, že ide o historické spoločenské objekty, nasledujúce za sebou. Podobne ako za sebou nasledujú vodík, kyslík, sodík, selén, olovo, ap., tak za sebou nasledujú aj spoločenské systémy (objekty). A tak ako by bolo čudné považovať kyslík, selén či olovo za nemorálne a nespravodlivé, tak je čudné považovať za nemorálne aj spoločenské systémy. Ak si pozrieme aj marxizmus, tak v klasickej podobe považuje kapitalizmus za pokrokový systém. Dnešní neomarxisti nám vyrobili z marxizmu a socializmu sústredením sa na sociálnu spravodlivosť vieru a nie vedu, kde spoločenské objekty sú nutné a teda aj morálne bez ohľadu na ich problémy, chyby, nedostatky. Jednoducho, v súlade s marxistickým zákonom súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl určitej úrovni hospodárskeho vývoja zodpovedal feudalizmus, určitej kapitalizmus a určitej socializmus. Morálka s tým má máločo spoločné. Mravné kategórie, princípy alebo náboženská viera slúžili ľuďom ako náhradné regulačné mechanizmy v prípade absencie poznania.
    Ak by sa išlo cestou považovať AJ kapitalizmus za nemorálny systém, tým by komunisti povedali, že považujú klasický socializmus za nemorálny systém. A s tým ja nesúhlasím, klasický soc. bol pokrokový systém, zodpovedal požiadavkám vtedajšej doby.

  2. Aby som ešte upresnil myšlienku z predchádzajúceho príspevku. Kapitalizmus teda dospel k liberálno-demokratickej podobe až za hranicami klasickej, teda pravej podoby. Jeho klasická, pravá podoba je spojená 300 rokov s absolutizmom a 300 rokov s formálnou parlamentnou demokraciou, kde politické práva malo minimum obyvateľov.
    A presne podľa tohto vzorca sa vyvíjal aj socializmus. Najprv diktatúra proletariátu (dá sa povedať do r. 1968), potom formálna socialistická parlamentná demokracia. A v r. 1988-1989 išlo v prvej fáze o socialistické demokratické revolúcie, teda opakovanie vzorca z r. 1848, kedy socializmus dospieval do svojej rozvinutej demokratickej podoby.

    Komunisti pri vysvetľovaní tohto vzorca vývoja môžu vychádzať z materialistického chápania dejín. Despocie pre nevoľnícky systém, absolutizmus pre kapitalizmus a diktatúra proletariátu pre socializmus boli nutné minimálne z troch dôvodov: 1. Odrážanie útokov starého systému, prekonanie jeho odporu. 2. Prestavba systému si vyžaduje veľké materiálne, finančné, ľudské zdroje, bez diktatúry nejde ich akumulovať. K tomu slúžil kapitalizmu aj absolutizmus. 3. Pri utváraní systému neexistujú ekonomické a sociálne sily, väzby, typické pre systém, ktoré by tvorili jeho prirodzenú základňu, ktoré by ho prirodzene držali spolu, tie sa len postupne utvárajú. Systém bez autoritatívneho vedenia by sa rozpadol. Absentujúce kapitalistické či socialistické ekonomické a sociálne sily a väzby museli byť v dobe utvárania systému nahradené autoritou. Až keď systém začne fungovať na vlastnej sociálno-ekonomickej základni, môže si dovoliť rozvíjať demokratickú podobu.

  3. Nadpis sa mi páčil. Aj keď jeho interpretácia už menej. Kapitalizmus sa nerovná demokracia, pretože demokracia je len jednou z podôb spoločenských systémov a všetky spoločenské systémy v dejinách nadobúdali aj demokratickú a liberálnu podobu. K liberálno-demokratickej podobe smeroval aj socializmus.
    Tu je zaujímavá jedna súvislosť. Kapitalizmus dospel k liberálno-demokratickej podobe po 600 rokoch vývoja. Spočiatku mal absolutistickú podobu, neskôr podobu prvotnej parlamentnej demokracie, kedy malo politické práva asi 5 percent obyv. Po buržoáznodem. revolúciách r. 1848 ešte stále nemal podobu liberálnej demokracie, napr. ženy získavali volebné práva až do r. 1971 vo Švajčiarsku. Zaujímavé je to, že r. 1928, resp. Veľkou hosp. krízou 1929-33 skončila kap. epocha, pretože skončil aj klasický, teda pravý kapitalizmus voľného trhu (laissez-faire). To, čo poznáme dnes, už v skutočnosti nie je kapitalizmus, ale jeho post-klasická podoba, silne poznačená socialistickou epochou (sociálny štát, regulovanie ekonomiky, plánovanie, štátna ekonomika, ap.). Ono je to teda nepresné, považovať kapitalizmus za zločinecký systém. Vo svojej klasickej podobe bol pokrokovým systémom, pozrime si marxizmus. Zločinnou je jeho post-klasická, parazitická, imperialistická podoba. Kapitalizmus má síce právo na existenciu aj v takejto podobe, ak majú právo na existenciu prvobytné kmene, či feudálne spoločenstvá, ale nemá právo prisvojovať si úlohu hegemóna vývoja, tá skončila Veľkou hosp. krízou. Dnes na to nemá hist. právo a toto je zločinné, že si prisvojuje funkcie, ktoré mu dnes nepatria.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *