Komunistická strana Slovenska a realita jej činnosti

Komunistická strana Slovenska a realita jej činnosti

       Tri desaťročia sa drží pri moci vláda anarchie, demagógie, chamtivosti, ekonomického a psychologického despotizmu. Víťazstvo revanšizmu koncom osemdesiatych rokov bol len symbolickým Pyrrhovým víťazstvom. Stalo sa tichým zabijakom tisícov ľudí, ktorým boli odopreté základné ľudské práva, zabezpečujúce najvyššiu hodnotu – život človeka. Imperializmus, v čele so Spojenými štátmi americkými sa zaktivizoval až na maximálny stupeň a dosiahol destabilizáciu socialistických krajín, rozbil ekonomickú, obrannú a ideologickú jednotu socialistického spoločenstva a dokázal izolovať, ba dokonca postaviť proti súčasnej   Ruskej federácii aj Slovensko. Expanzívne pokračuje v novodobej kolonizácii východnej Európy, za výdatnej pomoci Nemecka a vízie vytvorenia jednotnej Európskej únie, likvidáciou suverenity súčasných štátov Európskeho kontinentu.

Koleso dejín sa však krúti dopredu a nič nie je dané raz navždy. To je zákonitosť ľudských dejín.   Odpor proti novej koloniálnej politike nadobúda na intenzite a strach o stratu moci, stratu politického a ekonomického vplyvu, vyvoláva tvrdý zápas za jej udržanie. Upevnenie svojich pozícií, vydobytých tichými, plazivými, psychologickými pseudorevolúciami, prechádza do vojenských operácií, zabezpečujúcimi si schopnosť udržania pozícií aj za cenu použitia vojenskej agresie, prostredníctvom militantného vojensko-politického bloku Severoatlantickej aliancie.

V tomto kontexte dejinného vývoja musíme dokázať pochopiť realitu pôsobenia Komunistickej strany Slovenska na politickej scéne a z nej odvodzovať postupnosť našich krokov aj pri tvorbe a následne realizácii  Programu KSS.

Politicky sme nezvládli prechod od zvrhnutia socialistického systému v dôsledku zrady tých, ktorí podceňovali (v konečnom dôsledku je jedno, či vedome alebo nevedomky) hrozbu porážky socializmu, ignorujúc medzinárodné súvislosti politického diania a ktorí nás mali pripravovať na prechod práce v úplne iných politických podmienkach. A my sme „premárnili“ dvadsať päť rokov. Bili sme sa o osobnú prestíž jednotlivcov, nedomysliac, aké dôsledky budú mať naše osobné šarvátky pre samotnú komunistickú stranu. Je smutné, že tento trend činnosti neustále pokračuje. Výzvy „jediných“ na zjednotenie ľavicových subjektov majú nesprávneho adresáta. K jednote treba vyzývať tých, ktorí sa na rozbíjaní (nie kritike) Komunistickej strany Slovenska, podieľajú už od roku 1990. Najprv v podobe rozdielnych prúdov, potom frakcií vo vnútri strany a dnes „jediných spravodlivých a komunistickej myšlienke oddaných bojovníkov“. Takýmto stavom prechádzala komunistická strana počas celej svojej histórie. V 90-tých rokoch ju účinne ovládol doslova učebnicový oportunizmus a stratila dôveru nie len ľudu, ale vlastných členov. Tento stav mátoží v strane dodnes.

Vstúpili sme do mimoriadne politicky motivovaného roka a Komunistická strana Slovenska v ňom naberá „druhý dych“. Skutočnosť, že sa jej programová konferencia konala symbolicky v historických revolučných februárových dňoch jednoznačne dokazuje k akým hodnotám sa hlási. Skutočnosť, že jej cieľom je sociálne spravodlivá spoločnosť jednoznačne dokazuje aká ideológia je jej základom. Nezmieriteľnosť s priepastným rozdielom bohatstva a chudoby, jednoznačne dokazuje jej triedny charakter. Kto toto nechce pochopiť je buď politický analfabet, alebo provokatér.

Komunistická strana Slovenska je dnes na politickej scéne „nechcený“ politický subjekt. Je len na nás, ako sa zachováme, ako budeme postupovať k cieľu. Chceme zmenu? Ako, keď nie v súčasnom „demokraticky“ zvolenom parlamente?!  Schválený program strany je v tejto podobe nenapadnuteľný a obsahuje všetko, čo má obsahovať program komunistickej strany v podmienkach vykorisťovateľskej spoločnosti. Provokatéri, ktorí sa sami odhaľujú svojou pseudorevoučnosťou, nemôžu byť úspešní, ak vo vnútri strany zachováme jeden z prostriedkov boja proti tomuto nebezpečenstvu a to je obratné spájanie ilegálnej práce s prácou legálnou. Viem, znie to čudne a tvrdo, ale tvrdá musí byť naša práca aj v oblasti prísnej centralizácie a disciplíny. Bez toho je naša cesta k naplneniu historickej úlohy (odstránenie vykorisťovania človeka človekom) odsúdená k neúspechu.

Ak chceme dosiahnuť cieľ, tak na ceste k jeho uskutočneniu potrebujeme ovládať umenie taktiky a kompromisov. Dosiahnuť cieľ bez kompromisov je nemožné. Uznať však prípustnosť kompromisu vôbec ešte neznamená zotrieť akúkoľvek hranicu medzi oportunizmom. Je dôležité  poznať  hranice medzi neprípustným zradcovským kompromisom, ktorý je škodný pre naše ciele. V tom je práve umenie našej práce.

V komunistickej strane musíme dokázať zvládnuť opakujúci sa historický jav, ktorým je škodlivá ultraľavá úchylka. Sprevádza už dlhšiu dobu činnosť strany v podobe nerešpektovania prijatých uznesení vrcholovými orgánmi strany, predovšetkým v oblasti vytvárania jednotného frontu. Vytvárajúce sa skupiny a jednotlivci útočia na vedenie strany práve v období, keď je potrebná zomknutosť a jednota strany. Útočia proti vedeniu s obviňovaním z jeho neschopnosti, pomalosti a nerevolučnosti. Táto skupina a jednotlivci sa veľmi zvučne vydávajú za jedinú revolučnú. Sami o sebe nie sú pre stranu nebezpeční. Ale v skutočnosti zahaľujú svoju činnosť do radikálnych fráz o rýchlom a revolučnom riešení ťažkej situácie v ktorej sa väčšina našich občanov nachádza a spája ich s útokom na neschopnosť vedenia strany. Tesne pred konaním celoštátnej programovej konferencie KSS boli rozposielané a publikované ohováračské listy proti vedeniu strany s cieľom bojkotovať konanie celoštátnej konferencie a dehonestovať navrhovaný program. Celoštátna programová konferencia sa napriek tomu konala  v dôstojnej, priateľskej, pracovnej atmosfére a prijala závery, ktoré sú výzvou pre nadchádzajúce obdobie.

Pred Komunistickou stranou Slovenska je veľmi náročné obdobie. Zapojiť sa do volebných aktivít, zintenzívniť komunikáciu s verejnosťou a zároveň zachovať jednotu a akcieschopnosť strany. Komunistická strana Slovenska prešla za obdobie dvadsiatich piatich rokov búrlivým obdobím. Od nadšenia k úspechu, až po trpkosť volebných neúspechov. Celoštátnou programovou konferenciou nastúpila do náročného obdobia s predsavzatím, že pre svoje myšlienky v schválenom programe získa občanov a presvedčí ich, že za  práva  na dôstojný život pre všetkých sa oplatí bojovať.

Viera Klimentová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *