Útoky na Program KSS „zľava“ sú neodôvodnené

Útoky na Program KSS „zľava“ sú neodôvodnené

            Tí, ktorí začali kritizovať Program KSS na ďalšie obdobie ešte pred konaním Celoštátnej programovej konferencie KSS 24.februára 2018 boli a sú presvedčení, že majú pravdu. Ich útoky, niekedy nevyberavé, však majú len veľmi chabý základ.

Skúsme bližšie objasniť niektoré časti obsahu a formulácie Programu, z pohľadu daného momentu i praktických historických skúsenosti. Aby boli správne pochopené.

               1. Program je spracovaný na činnosť a postup strany TERAZ, v tejto dobe, aby sme ho začali uskutočňovať hneď, obrazne povedané „od zajtra“. Nie niekedy v roku 2070 či 2235. Nie je to program pre nejakú „všeobecnú komunistickú stranu“ a pre nejaký „všeobecný socializmus“, v nejakej neurčitej krajine. Preto sa v programe objavujú také ciele aké sú, preto sú aj také formulácie, aké sú.

Toto je plne v súlade aj s metodológiou použitou marxistom V.I.Leninom, ktorý ako tvorca teórie i organizátor revolučných zmien uvádzal: „Marxizmus od nás vyžaduje čo najpresnejší, objektívne merateľný odhad pomeru triednych síl a konkrétnych zvláštnosti každého historického momentu“. „My boľševici sme sa vždy snažili dodržiavať túto požiadavku bezpodmienečne záväznú z pohľadu každej vedecky zdôvodnenej politiky“./V.I.Lenin: Listy o taktike, apríl 1917/

KSS sa v súčasnosti chce pokúsiť o takúto „vedecky zdôvodnenú politiku“. Preto realisticky zhodnotila situáciu v krajine i stav v myslení a chápaní občanov i pracujúcich. Chápe, že tu nie je chudoba typu 20-30. rokov minulého storočia. Chápe, že terajšia situácia má ďaleko od revolučnej situácie medzi ľuďmi. Chápe, že len na nejaké revolučné rečí a revolučné hesla ľudia nevyjdu do ulíc a nebudú podporovať komunistov a ich politiku. Strana veľmi seriózne a uvážlivo zhodnotila aj chyby, ktoré boli sprievodným javom politiky našich predchodcov a má snahu sa im vyhnúť.

To znamená, v zmysle programu sme si vytýčili len niektoré  kroky, ktoré pomôžu zlepšiť život ľudí na Slovensku. A keď ľudia pocítia na vlastnej skúsenosti, že naša politika im pomáha, vtedy sa prehĺbi dôvera v KSS a môžu nás podporiť ešte v širšom meradle.

            2.Je program DOSŤ KONKRÉTNY a DOSŤ RADIKÁLNY?

Kto chápe, alebo pochopí, že tento program je na TÚTO  ETAPU zápasu za lepšiu spoločnosť, tak povie, že áno. Kto to nechce pochopiť, nikdy to nepochopí!

Lenin neraz upozorňoval, že nie je treba preskakovať jednotlivé etapy!!! Že prechod k socializmu bez prechodných opatrení je nemožný. Náš program toto rešpektuje tiež. Ním chceme dosiahnuť progres na Slovensku, posun dopredu v zlepšovaní života ľudí.

Ten, kto chce dosiahnuť naraz všetko, nedosiahne spravidla nič.

Ak si niekto myslí, že program je málo radikálny, nech si preštuduje prácu V. I. Lenina „Hroziaca katastrofa a ako s ňou bojovať.“ Bola spracovaná v septembri 2017, to znamená tesne pred vyvrcholením októbrových revolučných udalosti a bola čiastočne programom pre revolúciu. Kto si nenájde čas na uvedenú prácu, aspoň stručne k jej hlavným požiadavkám, ako zaviesť v krajine poriadok:

– zlúčenie všetkých bánk v jednú banku a štátna kontrola jej operácii, alebo znárodnenie bánk;

– znárodnenie syndikátov, to je najväčších monopolistických zväzov kapitalistov /cukrovarnícky,

naftový, uhoľný, hutnícky a podobných/;

– zrušenie obchodného tajomstva;

Ak samotný Lenin považoval takéto najbližšie ciele za postačujúce, prečo je to pre našich „revolucionárov málo radikálne“? Museli by sa však snažiť pochopiť, čo by priniesla realizácia už základných bodov nášho programu pre Slovensko, potom by im niektoré veci boli možno jasnejšie.

3.Ako je to s tvrdeniami kritikov, že KSS nie je za socializmus, že je nesprávne súhlasiť so zahraničným kapitálom na Slovensku, prečo je KSS za parlamentnú demokraciu…

Samozrejme, že cieľ dosiahnuť spoločnosť spravodlivú, rovnoprávnu, pokrokovú a maximálne humánnu v programe je. Aj s pomenovaním, že ju nazývame spoločnosť socialistická. Avšak nie je to najbližší, okamžitý cieľ. Vieme, že to neznamená, že aj keby sme získali väčšiu podporu občanov a mali možnosť viac ovplyvňovať politiku vlády a parlamentu, aj tak by to neznamenalo „hop“ – a sme v socializme. Cesta k novej spoločnosti je zložitejšia, ako sme sa presvedčili aj na vlastnej koži, aj na skúsenostiach komunistov v iných krajinách. Proces bude postupný a bude vyzrievať, podľa vývoja u nás a hlavne v okolitom svete. Ešte raz treba pripomenúť, že tento program je na túto aktuálnu etapu.

Ak sa v programe neopakuje často slovo socializmus, má to aj svoje pragmatické stránky. Kto vie presne, ako má vyzerať socializmus? Bude ako Venezuelský, Kubánsky, Sýrsky…? Alebo Sovietsky, Juhoslovanský, Čínsky? Kto vie, do akej miery tam bude zastúpený súkromný sektor, verejný, kolektívny, štátny?

Model socializmu, ktorý dnes úspešne buduje Čína, dokázal dostať krajinu na popredné miesto na svete v produkcii tovarov. Model Vietnamu modernizuje krajinu a zabezpečuje pre jeho ľud čoraz vyššiu životnú úroveň. Opatrenia vlády a Komunistickej strany na Kube pripúšťajú podiel súkromného kapitálu na rozvoji krajiny.

Nemáme na socializmus dnes hotový model. Naša predstava v tomto sa musí ešte zdokonaľovať a dostávať kontúry, ktoré budú ovplyvňovať mnohé faktory. My komunisti ho budeme tvoriť, spolu s občanmi, pracujúcimi  Slovenska. Ale niektoré konkrétne body Programu obsahujú východiska, ktoré by vytvorili predpoklady pre nový ekonomicko – spoločenský model spoločnosti.

Obviňujú nás, že sme „ideologicky pomýlení“, pretože „tvrdenie o úlohe kapitálu v ekonomike, ako o prínose je v hlbokom rozpore so základným princípom marxistickej politickej ekonómie“.

Takto podobne obviňovali aj Lenina a jeho stúpencov, keď pri budovaní sovietskej ekonomiky nastala konkrétna etapa, vyžadujúca zaviesť Novú ekonomickú politiku /NEP/. Vrátane návratu k niektorým predchádzajúcim formám súkromného podnikania. Lenin sa k tejto problematike vyjadril doslova takto: „Kapitalisti budú vedľa vás, vedľa vás budú i zahraniční kapitalisti, koncesionári a arendátori, budú z vás vytĺkať stá percent zisku, budú bohatnúť vedľa vás. Nech bohatnú, ale vy sa naučte od nich hospodáriť a iba potom dokážete vybudovať komunistickú republiku“. 

            „Musíme pamätať, že naša sovietska krajina ožobráčená po dlhoročných skúškach, nie je obkolesená socialistickým Francúzskom, ani socialistickým Anglickom, ktoré by nám pomohli svojou vyspelou technikou i svojim vyspelým priemyslom“ /2.všeruský zjazd politickoosvetových výborov 17.10.1921/.

            Skutočne si niekto myslí, že by sa dalo „jedným šmahom“, naraz vyhnať z krajiny všetky zahraničné firmy a všetkých zahraničných podnikateľov? Pre koho by sme vyrábali? Ťažko by od nás po takomto opatrení niekto kupoval tovary aj v zahraničí. Kde by sme zrazu zamestnali všetkých ľudí? Veď nežijeme vo vzduchoprázdne. Existuje svet okolo nás a my sme jeho súčasťou. I pri zmenách a premenách musíme brať tieto a ďalšie skutočnosti do úvahy.

Ako to, že súhlasíme s parlamentnou demokraciou?

Aj tu sa vráťme k praxi pod vedením V.I.Lenina. Vodca ruských komunistov pokladal rozvíjanie revolúcie mierovou, pokojnou cestou za najviac želanú verziu, hoci aj zriedka použitú v histórií. Písal, že „Robotnícka trieda by uprednostnila samozrejme prevzatie moci do svojich rúk mierovou cestou…“ Podmienkou však bolo, aby sa na stranu robotníckej triedy pridala väčšina más. Vtedy to bude jediná cesta k moci.  Avšak, „my nie sme blankisti, nie sme prívržencami prevzatia moci menšinou“, poznamenával.  Neskorší vývoj situácie nedovolil uskutočniť túto cestu a revolúcia sa musela uskutočniť formou revolúcie, aj s použitím násilia.

Je potrebné tiež pripomenúť, že sú skúsenosti z víťazstva ľavicových síl parlamentnou cestou, ako napríklad prezident Allende v Chile, Hugo Chavez vo Venezuele, prezidenti v Brazílii i Nikarague. I v súčasnosti napríklad predseda KS Ruskej federácie  Gennadij Zjuganov niekoľkokrát zdôrazňoval, že ruskí komunisti využijú všetky možnosti parlamentnej demokracie na to, aby sa pokúsili o víťazstvo ľavicových a vlasteneckých  síl v Rusku.

Prečo by sme my komunisti na Slovensku neskúšali túto cestu zápasu za podiel na moci a zlepšenie života ľudí?

Z uvedeného je zrejme, že sa netreba obávať „zrady“ komunistických ideálov a „zrady“ cieľov Komunistickej strany Slovenska. Obávať sa treba tých, ktorí ju v jej snahách brzdia, prekážajú, narúšajú jej jednotu a akcieschopnosť. Či už to robia vedome, alebo nevedome. Vedome to robia naši protivníci. Dúfajme, že naši akože „ľavičiari“ to robia buď z neznalosti, alebo naivity. V inom prípade by to zaslúžilo drsnejšie a hrubšie vyjadrenie.

1.marca 2018

Pavol Suško, podpredseda KSS

 

Ešte poznámka nakoniec:

Terajší kandidát na prezidenta Ruskej federácia Pavel Grudinín ide do volieb v podstate s komunistickým programom, za podpory ľavicových a vlasteneckých síl Ruska. Aj tam sú kritici tohto programu v samotnej komunistickej strane. Pozoruhodné sú však aj ďalšie skutočnosti. V snahe spochybniť jeho a jeho program, dokonca pravicoví redaktori a pravicové média používajú útoky na neho v tom zmysle, že poukazujú, že niektoré body programu nie sú „dosť komunistické“ a sú „nemarxistické“. Chcú ho tak spochybniť v očiach jeho potencionálnych voličov. Jedna redaktorka si dokonca dovolila v svojom článku napísať, že Grudinin sa asi zle učil o marxizme, keď dáva také /konkrétne/ vyhlásenia. Na druhej strane však niektorí ďalší kandidáti na prezidenta už „odpísali“  niektoré jeho body a používajú ich, ako svoj vlastný program.

5 komentárov k “Útoky na Program KSS „zľava“ sú neodôvodnené”

  1. Nuž myslím si, že existencia strany zvanej KSČM, či KSS je v dnešnom kapitalizme neopodstatnená. Už z pohľadu pseudoprogramu mačkopsa, ktorý má vyhovovať akože ľudu, ale hlavne straníckej elite, je na smiech. Skutočné opodstatnenie mali tieto dva subjekty iba v čase socializmu. Iba tam mohli presadiť svoj program, každý ich volil povinne. ale fungovalo to, ja budem bývalé časy iba chváliť! Nebol som členom KSS, lebo som bol podľa vtedajšej terminologie triedný nepriateľ. Mal som zarazený karierný postup všade. Ak by mala mať strana KSČM a KSS dnes nejaký úspech, museli by urobiť prevrat, zrušiť ostatné politické strany a nastoliť tú svojú spoľahlivú komunistickú demokraciu. Ano, iba tak to bude fungovať! Ale dnes je to len fraška, a dobré platy pre komunistických poslancov. Sorry.

  2. Pavol.dobry clanok o utokoch „zlava“.ale tiez som toho nazoru.ze citacie z Leninovych prac neriesia nic.Keby si sa vratil k Feuerbachovi.Engelsovi a Marxovi .aktualizoval ich na dnesnu vyvojovu fazu kapitalizmu bez prilis odborneho jazyka.verim.ze by ti lepsie rozumeli nielen clenovia strany.ale aj siroke masy obyvatelstva. Viem.ze vyvolam nevolu u velkeho poctu clenov strany a vopred sa im chcem ospravedlnit. Cesta k vybudovaniu modernej lavicovej komunistickej strany totiz znamena menej Lenina a viac Marxa pri vsetkej ucte k prvomenovanemu. Nie je to jednoduche.je to bolestive.a viem o com hovorim. Bez toho zostane lava strana politickeho spektra na Slovensku takmer prazdna.ako je tomu od 89-teho. A to v situacii.kedy je idealna prilezitost presvedcit pomerne siroke masy o zmysluplnosti modernej socialistickej demokratickej spolocnosti. A nielen presvedcit.ale hlavne zabezpecit slusne socialne istoty a perspektivy. Pretoze uz od spominaneho 89-teho sa tu iba slubuje.dokonca tzv.socialna demokracia velebi prosperujucu socialnu spolocnost.ale v skutocnosti ma drviva vacsina Slovakov hole z….y.Zaverom len kratko: s Milanom a Petrom sa da suhlasit.

  3. Môj názor,
    Som vzdelaný a presvedčený komunista v pravom slova zmysle. Nepotrebujem, aby ma ktokoľvek presviedčal o podstate marxisticko – leninskej podstaty fungovania spoločnosti. Verím tomu, že to nepotrebuje viac ako 90% presvedčených komunistov. Nechápem, prečo stále a dookola sa presvedčujeme navzájom my a tí istí komunisti. Našim cieľom musí byť presviedčanie nekomunistov. Vážne pochybujem o tom, že nekomunisti – pracujúci ľudia čítajú tak obsiahli program strany zvlášť v dnešnej dobe elektronických štekov. Vedátori a knihomoli zmenu spoločenského systému neurobia. Hľadajme spôsob, ako osloviť nekomunistov. Siahodlhé vedecké cvičenia nepomôžu. Len jednoduché a zrozumiteľné myšlienky oslovia pracujúcich. Dajme program, ktorý bude úderný a zrozumiteľný. Vedecké špiritizovanie nám nepomôže. Tiež platí, že každé zjednodušenie má svoje chyby. Ale bezchybnosť nemôže byť prekážkou boja.
    Minimálny program KSS pre pracujúcich:
    1. Vrátiť (rovnakým spôsobom, ako bol scudzený) do vlastníctva ľudu privatizáciou scudzený majetok bánk, strategických podnikov, pôdy, zdravotníckych, sociálnych, kultúrnych a športových služieb. „Pôda a majetok patrí tomu, kto na nej pracuje, kto ho buduje a zveľaďuje.“
    2. Obnoviť všeobecné poistenie ľudu. Zrušiť ziskuchtivosť založenú na biede a nešťastí občanov.
    3. Vrátiť dôstojné materiálne, morálne a právne miesto lekárom, tak aby lekári liečili a ctili Hippokratovu prísahu a nie aby sa starali o ponižujúce podnikanie a zháňanie peňazí. Vylúčiť zisk z liekov, vrátiť nemocným dôstojnú liečbu a starostlivosť. „Zdravie nie je tovar, nedá sa zaplatiť!“
    4. Vrátiť dôstojné materiálne, morálne a právne miesto učiteľom, vedcom a výskumníkom tak, aby výsledky ich práce zvyšovali úroveň poznania a neboli len slúžkou kapitálu a tmárstva. „Veda a vzdelanie je majetok ľudu a nie samozvaných vizionárov.“
    5. Obnoviť povinnosť pracovať. Vykorisťovanie je neprípustné. Rodinné farmy a firmy sú plne akceptovateľné. „Kto nepracuje, nech neje!“
    Dá sa o tom veľa špekulovať, ale bežný ľudia to pochopia. A o to v podstate ide. Alebo nie?

  4. Rád by som vedel, či poznáte vedecké východiská, ako môže vyzerať ekonomika po kapitalizme a ako sa dá dostať po ceste od dneška do socializmu využitím súčasnej situácie a organizačnými možnosťami dneška?

  5. Na poznámku pod čiarou využijem citát Pjakina z 26.2.2018:

    „Tak například tu teď máme volby, ano? Jak by se v nich měl obyčejný člověk vyznat, jestliže nemá alespoň elementární znalosti o řízení? O řízení sociálních supersystémů. Jak má rozpoznat, zda Grudinin lhal o svých 7,5 miliardách nebo ne, takže mu nezbývá než věřit jedné či druhé straně. Jedni říkají, že Grudinin lhal a dokládají to fakty a Grudinin, aniž by předložil fakta, říká: „Ne, to oni lžou. Oni mě pomlouvají! Přitom já jsem takový slušný a schopný člověk, já vám tady v jednom samostatném sovchozu vytvořil socialismus. Mně přece na vás tak strašně záleží.“ Máte mu věřit?
    Jenže víra v sociálních záležitostech je sociální příživnictví. Když věříte tomu či onomu člověku, tak mu tím postupujete řešení té či oné životní záležitosti.“
    „A jestliže se vy sami osobně nepřesvědčíte o tom, že lže, že vůbec nechápe procesy řízení, že každému řekne to, co chce slyšet… Každý člověk si jen musí porovnat, co říká doktorům, učitelům, podnikatelům atd. Už jen z toho vám musí být jasné, jak je prolhaný. Jen si to porovnejte a pochopíte, že každému říká to, co chce slyšet, jen aby za něj hlasovali. Je možné takovému člověku svěřit řízení státu?“

    „ Jenže to musí udělat každý člověk, sám. A jak to udělá? Jestliže poslouchá analytika, tak zase jen někomu věří. Otázky vlastního života musí člověk řešit sám a vycházet přitom ze svých zájmů. A co když se tomu analytikovi Pavel Nikolajevič právě tímto svým lhaním líbí? A doufá, že stát opět půjde dolů vodou jako za Jelcina a bude možné někde něco urvat? Proto si každý závěr musí udělat sám pro sebe.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *