Aká je skutočná situácia na Ukrajine? Aké je postavenie komunistov?

Aká je skutočná situácia na Ukrajine? Aké je postavenie komunistov?

Rozhovor Petra Simonenka /predsedu ÚV Komunistickej strany Ukrajiny/ v novinách Pravda /KSRF/

Nové obzory

            Prešli štyri roky od inaugurácie prezidenta Ukrajiny P.Porošenka, ktoré boli 7. júna 2014. Čo sa za toto obdobie zmenilo v živote pracujúcich ľudí Ukrajiny? Čo v politickom systéme stratila robotnícka trieda, roľníci a ostatné vrstvy pracujúcich? Zachováva ukrajinský politický systém tradičné znaky buržoáznej demokracie?

Ak odpoviem krátko, tak výsledkom štvorročného vládnutia režimu Porošenka je fakt, že na  Ukrajine boli likvidované aj zvyšky buržoáznej demokracie a ľud, pracujúci boli úplne pozbavení možnosti podieľať sa na moci, alebo možnosti akokoľvek vplývať na prijatie štátnických rozhodnutí.

Na začiatku reštaurácie kapitalizmu rodiaca sa oligarchia ešte nemala dostatok síl, aby odstránila z Ústavy Ukrajiny, prijatej v roku 1996, zvyšky sociálnych výdobytkov zo sovietskej éry. Po ozbrojenom prevrate v roku 2014 a uchopení moci oligarcho – nacistami, tento proces napredoval urýchleným tempom.

Určite mnohí pamätajú, že hlavným heslom prezidentskej predvolebnej kampane Porošenka bolo heslo „Žiť po novom“. Pre pracujúcich Ukrajiny „život po novom“ sa zmenil na skutočné peklo. V krajine bol nastolený takzvaný ukrajinský poriadok – režim profašistickej diktatúry, ktorý sa opiera na trestné prápory, vytvárané podľa vzoru a podoby nacistických „útočníkov Rema“.  Silu práva nahradilo právo sily a „sloboda slova“ je len pre tých, ktorí chvália vládnuci režim a podporujú jeho besnenie.

Ukrajina za Porošenka úplne stratila svoju ekonomickú a politickú suverenitu. Krajina je pod tvrdým vonkajším riadením. Kádrová politika je určovaná vládou a kontrolovaná veľvyslanectvom USA v Kyjeve. Všetci veľmi dobre pamätáme, ako sa na vyššie štátne funkcie menovali napriek všetkým zákonom neobčania Ukrajiny: občania USA, Litvy, Gruzínska, Poľska… Ich úlohou bola likvidácia Ukrajiny ako subjektu medzinárodných vzťahov, prevrátenie krajiny na územie rozporu . Ekonomika Ukrajiny má dnes jednoznačne okrajový charakter. Zničený je ukrajinský automobilový priemysel, poľnohospodárske strojárenstvo, lodný priemysel, chemický priemysel  podobne. Prerušenie ekonomických vzťahov s Ruskom a blokáda Donbasu znamenali pre krajinu stratu takmer štvrtiny ekonomického potenciálu. Z 8,5 tisíca podnikov, vytvorených na Ukrajine za roky sovietskej moci, ostalo menej ako tisíc. Takmer končí podnik „Južmaš“ /strojárenský podnik/, zničený je letecký koncern „Antonov“, zatvorili stovky veľkých a tisíce stredných a malých podnikov. Rapídne vzrástla nezamestnanosť. Za štyri roky sa úsilím vládnucej chunty sformoval národ utečencov: podľa rôznych hodnotení od 7 do 10 miliónov našich spoluobčanov hľadajú lepší osud za hranicou, vrátane Ruska.

Porošenko sľuboval, že v prípade zvolenia za prezidenta zastaví konflikt v Donbase za „niekoľko hodín“, namiesto toho prevrátil občiansky konflikt na ozajstnú bratovražednú vojnu. Rozpočtové náklady na armádu obrovsky vzrástli na úkor sociálnych veci. V roku 2014 bola zavedená vojnová daň vo výške 1,5 percenta z príjmov občanov. No kam sa podeli nazhromaždené za ten čas 38 miliard hrivien, ani poslanci, ani vláda nevedia povedať. Avšak za roky prezidentovania Porošenka on a jeho spolupracovníci na euromajdane mnohonásobne zväčšili svoj majetok. Len v Kyjeve v roku 2014 korporácia „Rošen“, ktorá patrí Porošenkovi, mala jeden obchod. V roku 2018 ich má 17.

Pritom, ak oligarchovia zbohatli niekoľko násobne, jednoduchý Ukrajinec, ktorý žije len zo svojej práce, sa stal niekoľko násobne chudobnejším. Len za posledný rok Ukrajinci schudobneli 1,5 krát a za štyri roky vládnutia patologických zlodejov a nenapraviteľných klamárov, takmer 4 krát! Podľa údajov OSN teraz žije pod hranicou chudoby minimálne 60 percent občanov. Prudká devalvácia hrivny, ktorá sa začala v roku 2014 /3,3 krát/ doviedla k prudkému poklesu príjmov občanov, poklesu reálnych platov a dôchodkov. Dnes patria medzi najnižšie v Európe. Ukrajina patrí medzi 10-top krajín na svete, kde občania najviac míňajú peniaze na potraviny. Podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva USA Ukrajinci minuli v 2016 roku  38 percent svojich nákladov na potraviny a 8,1 percent na alkohol a cigarety. Celkovo je to 46,1 percento.

Výsledkom zdravotníckej reformy v rámci Porošenkovho programu „života po novom“, uskutočňovanej ministerkou zdravotníctva občiankou USA Uljanou Suprun, ktorú u nás volajú nie inak ako „doktor Smrť“, Ukrajina sa dostala pred celú Európu v sociálne nebezpečných infekciách, ako sú tuberkulóza, žltačka, AIDS a podobne. V ostatných dňoch bola na Ukrajine zaznamenaná tretia v roku epidémia osýpok. Zatvárajú sa nemocnice, zvlášť v obciach. Prestavajú byť financované štátom také známe vedecké zdravotnícke centra ako inštitút Amosova, Strážeského a iné. Znižuje sa financovanie liečenia onkologických pacientov a prvý zástupca „doktora Smrť“ priamo vyhlasuje, že je to nezmyselné míňanie peňazí, pretože „oni aj tak zomrú“. Nie je náhoda, že podľa ukazovateľov vymierania obyvateľstva Ukrajina je na prvom mieste v Európe a na druhom mieste vo svete. Takéto tempa národ nepoznal ani v dobe Veľkej vlasteneckej vojny: na 100 úmrtí dnes prichádza na svet len 64 nových životov.

Fašistický charakter režimu, ktorý sa utvrdil na Ukrajine, sa osobitne jasne prejavuje v „preformátovaní“ histórie. Hrdinovia a bojovníci s fašizmom sú vyhlasovaní za okupantov a hitlerovskí zločinci a ich spolupracovníci za hrdinov. Zoologická rusofóbia, vytlačovanie ruštiny zo všetkých sfér spoločenského života, vyvolávanie nenávisti k iným národom sa stali každodennou praxou. Mechanizmus totálnych zákazov a násilnej ukrajinizácie  vyznačil charakter takzvanej vzdelávacej reformy, ktorá vyvolala rozhodujúci protest aj u našich európskych susedov. Priniesla vážny úder aj proti realizácii ústavných práv našich ľudí na prístup k bezplatnému vzdelávaniu. Od momentu februárového prevratu bolo riadiacim režimom zatvorené 2486 škôl! Teraz takmer 4 tisíc učiteľov bude prepustených „pre nadbytočnosť“.

Masírovaná propaganda neonacistického režimu aktívne formuje v ukrajinskej spoločnosti „obraz nepriateľa“ v podobe Ruska, vnucuje negatívne postoje k všetkému, čo je s ním spojené. „Život po novom“ podľa verzie Porošenka, nie je len v tom, aby sa povedalo Rusku „posledné zbohom“, ale aj „pochovať Sovietsky zväz“. Vyhlásil to sám: : „Sovietsky zväz – nie v dokumentoch a nie v Belovežskej puste. Sovietsky zväz v hlavách, a v tom zmysle ZSSR doteraz nie je pochovaný, a prepáčte za otvorenosť, no Ukrajina teraz bojuje, aby sme pochovali Sovietsky zväz v hlavách  niektorých, preto že iný dôvod pre vojnu neexistuje“.

Pre zločiny vládnucej chunty a jej neonacistických spolupracovníkov nie je a nemôže byť  ospravedlnenie! Taká je naša komunistická pevná pozícia.

Komunistická strana Ukrajiny pokračuje v legálnej práci

Režim na čele s Porošenkom sa snaží postaviť KSU mimo zákon.. Aké sú odvetné opatrenia ukrajinských komunistov? Po tom, ako režim nasmeroval svoju činnosť na likvidáciu strany, sa komunisti pokúsili vytvoriť „Ľavicový front“, ale aj iné zoskupenia ľavicových síl. Čo sa podarilo dosiahnuť v tomto smere? Aké hlavné problémy je treba prekonávať?

Vzťah vládnuceho režimu na Ukrajine k našej strane osobitne názorne odráža jeho hlboký protiľudový a teroristický charakter. Triedny boj kapitálu proti pracujúcim, vrátane faktu oligarcho-nacistami rozpútanej občianskej vojny v Donbase, sa dnes krajne zostril. Zničiť Komunistickú stranu Ukrajiny sa pokúšajú od prvých dní vzniku „nezávislej“ Ukrajiny. V roku 1991, na vlne poprestavbovej antikomunistickej hystérie, bola strana nezákonne zakázaná a stranícky majetok bol rozkradnutý nomenklatúrnymi „Judášikmi“. Bolo potrebné 10 rokov, aby sme dosiahli verdikt Ústavného súdu, ktorý uznal zákaz za protizákonný.

Ďalší útok proti komunistom bol zákonitým dôsledkom príchodu k moci, po ozbrojenom prevrate, triumviratu oligarchov, neonacistov a kriminálu, ktorý utvrdzujú v Ukrajine totalitný, profašistický režim. Priviedol krajinu k sociálno – ekonomickej katastrofe, k zničeniu jej teritoriálnej celistvosti, k fyzickému vymieraniu obyvateľstva, ku kultúrnej, duchovnej a mravnej degradácii, k zničeniu historickej pamäte pokolení,  ich kontinuity. Štyri roky tento neľudský režim vedie a využíva na osobné ciele prezident Porošenko.

Nie je možné nevšimnúť si aj jeho osobný motív nenávisti ku komunistickej strane. Po reštaurácii kapitalizmu, v dobe barbarskej „prichmatizácie“ si tento špekulant prisvojil cukrovary a pôdu vo Vinickej oblasti /a nielen tam/, fabriku na výrobu cukroviniek Karola Marxa /dnes Rošen/, preslávenú svojimi tortami a cukríkmi po celom ZSSR, strategický podnik „Leninská vyhňa“, ktorý vyrábal civilné aj vojenské lode pre riečne a morské námorníctvo krajiny, ale aj iné priemyselné aktíva. Preto nie je divné, že vo  svojej inauguračnej reči Porošenko vyhlásil, že jeho hlavným politickým cieľom je zničenie komunistickej strany a všetkého, čo by ju pripomínalo.

Z jeho iniciatívy bol pripravený a schválený v Najvyššej rade povestný zákon o „dekomunizácii“, mimochodom kritizovaný v Benátskej komisií, no aj tak neopravený, napriek uisťovaniam režimu. Na jeho základe Okresný administratívny súd v Kyjeve, po mnoho mesačných súdnych prieťahoch prijal rozhodnutie o zákaze činnosti KSU len preto, že strana sa nezriekla názvu „komunistická“ a neustúpila od svojej symboliky – červenej zástavy, päť cípej hviezdy, kosáka a kladiva. Rozhodnutie bolo protizákonné a právne negramotné. Okrem toho bolo prijaté sudcom, ktorého si režim „zviazal“, pretože špeciálne proti nemu zahájil trestné stíhanie.

V súlade s Ústavou Ukrajiny, je možné zastaviť činnosť strany len v dvoch prípadoch: keď prijíma rozhodnutia o samozrušení a v prípade súdneho zákazu, pri existencii dôvodov presne a vyčerpávajúco vymenovaných v Ústave. A takéto dôvody, akokoľvek sa snažili bezpečnostné zložky a ministerstvo vnútra, spolu s mnohopočetným stádom „profesionálnych patriotov“ a neonacistických „aktivistov“, nedokázali nájsť. Nehľadiac na očividnú právnu neodôvodnenosť prijatého Okresným administratívnym súdom rozhodnutia o zákaze činnosti KSU, Odvolací súd v priebehu takmer dvoch rokov robil prieťahy v posúdení tejto veci. V dôsledku apelácie 46 poslancov Ukrajiny na Ústavný súd ohľadom ústavnosti zákona o „dekomunizácii“ Odvolací súd pozastavil riešenie tohto prípadu do vynesenia verdiktu Ústavným súdom.

Z toho dôvodu je súdne riešenie o zastavení činnosti Komunistickej strany k súčasnej dobe v odvolaní, nie je v platnosti, právne strana nie je zakázaná a funguje v súlade s Ústavou a zákonmi Ukrajiny. Bola zapísaná do Jednotného registra spoločenských formácii pod číslom 386, zaregistrovaná ministerstvom justície. Zároveň však, za dobu prezidentovania Porošenka, tisíce komunistov bolo prenasledovaných a podvrhnutých represiám   zo strany režimu, desiatky bolo uvrhnutých do väzníc bezpečnostných služieb a do pivníc neonacistických trestných práporov. Našich súdruhov bili a mučili, nútili ich zrieknuť sa svojich názorov a ideálov. Na ich ochranu od svojvôle režimu bol rozhodnutím ÚV KSU vytvorený systém právnej pomoci, ktorý dovolil nedopustiť zúčtovanie nad mnohými komunistami.

Režim neustále vnáša lož do masového vedomia o tom, že KSU je zakázaná z dôvodu pričastnosti k činom, nasmerovaným na narušenie suverenity a teritoriálnej celostnosti štátu, za prípravu k ozbrojenému uchopeniu moci. Dokonca presviedča, že KSU na Ukrajine už neexistuje. V máji tohto roku ďalšie klamstvo o definitívnom zákaze a likvidácii KSU urobil prezident Porošenko. Okrem toho sa moc neobmedzuje len na slova. Nedávno sa uskutočnila masová provokácia bezpečnostných služieb Ukrajiny: domová prehliadka u mňa doba a „nájdenie“ pištole s tlmičom a nábojmi, prehliadka v straníckom ofise a podvrh letákov, v ktorých akože KSU vyzýva občanov prísť na oslavy 9. mája so zbraňou, domova prehliadka v byte lídra Komsomolu Ukrajiny, výzvy na vypočúvania komunistov a členov ich rodín.

Keď utrpeli fiasko v politickom a právnom zápase s komunistami, režim robí všetko preto, aby problém previedol na úroveň kriminálnu. Takto sa snaží ospravedlniť pred svetovým spoločenstvom za represie vo vzťahu k našej strane a našim súdruhom.

V krajine prekvitá teror a nezákonnosť, kedy sa potláčajú všetci inak mysliaci, a heroizácia nacizmu sa zaviedla na úroveň štátnej politiky, kedy za červenú zástavu môžu zabiť a vraha vyhlásia za hrdinu. Kedy za  pripomenutie výsledkov sovietskeho obdobia a demonštráciu medzinárodne uznaných komunistických symbolov kosáka, kladiva a červenej hviezdy, hrozí reálne väzenie. V týchto podmienkach sme my komunisti nútení využívať rôzne taktické prístupy.

V máji 2015, po nadobudnutí platnosti zákona o „dekomunizácii“, na báze existujúcich straníckych štruktúr, a s cieľom rozšíriť okruh našich podporovateľov, sme vytvorili spoločenskú organizáciu „Ľavicový pochod“. Avšak neustále  hlásajúci „demokratické hodnoty“ režim už dva roky odmieta registráciu tejto spoločenskej organizácie, z dôvodu, že názov Ľavicový pochod“ akože porušuje zákon o „dekomunizácii“, pretože ešte v roku 1918 Majakovsky /hoci nebol členom Ruskej komunistickej strany boľševikov/ napísal báseň s takýmto názvom. Až taká  absurdná je argumentácia! Pre študentov psychológie môže tento fakt slúžiť ako príklad klinického idiotizmu. Po protizákonnom príkaze ministra spravodlivosti, ktorý zakazoval účasť KSU vo voľbách, ešte jedným taktickým krokom bolo rozhodnutie o vytvorení paralelného projektu „Nová vlasť“. Tento vytvoril možnosť zabezpečiť účasť komunistov vo voľbách.

Zároveň s tým, ani sekundu nezabúdame o strategických úlohách. Za prvé o zachovaní a rozšírení kádrového potenciálu Komunistickej strany, za druhé o zabezpečení bojaschopnosti našich straníckych organizácii  pre zápas za práva a slobody pracujúcich, za tretie o boji za socializmus. Môžeme konštatovať, že úlohu zachovania straníckych štruktúr a kádrov v podmienkach reakcie sme splnili. Namiesto masových straníckych podujatí, ktorých vykonávanie je dnes krajne ťažké, úsilie komunistov je sústredené na individuálnu prácu s ľuďmi, na uskutočňovanie protestných akcií na ochranu práv a slobôd občanov cez našich súdruhov, pracujúcich v rôznych spoločenských organizáciach. Chcem zdôrazniť, že bez ohľadu na snahu tých, ktorí sú pri moci, zničiť nás, strana žije, funguje  a bojuje s vykorisťovateľmi a neonacistami. Komunisti Ukrajiny bojujú za zastavenie vojny, za nastolenie mieru na ukrajinskej zemi, za dodržiavanie práv a slobôd pracujúcich. Na posilnenie autority strany budú využívané teraz 25.výročie znovu obnovenia KS Ukrajiny po protizákonnom zákaze v roku 1991 a storočnica prvého zjazdu KS Ukrajiny.

Naša hlavná opora

Po štátnom prevrate KSU začala venovať väčšiu pozornosť činnosti v robotníckom prostredí. Nedávno ste Vy, ako prvý tajomník ÚV KSU, vystúpili s osobitnou výzvou k robotníckej triede Ukrajiny. Aké sú dnes vzťahy strany s odbormi? Aké hlavné smery činnosti medzi robotníckou triedou považujete v dnešných podmienkach za najperspektívnejšie?

S reštauráciou kapitalizmu sa radikálne zmenila aj sociálna a triedna štruktúra ukrajinskej spoločnosti. Hromadná likvidácia priemyselných podnikov a pracovných robotníckych kolektívov, masová nezamestnanosť, chudoba ľudí v dôsledku zlodejskej politiky kapitálu doviedli k totálnej lumpenizácii, prevahe „biednych“, spotrebiteľských nálad, nutnosti akýmkoľvek spôsobom získať prostriedky na existenciu. Po ozbrojenom prevrate a nastolení profašistickej diktatúry oligarcho – nacistov sa sociálne-ekonomické problémy prehĺbili stavom občianskej vojny a terorom zo strany režimu proti tým, ktorí sa snažia ochrániť svoje pracovné práva. Väčšina občanov Ukrajiny žije v stave strachu.

Ukážkou je, že aj vtedy, kedy sa prijímal Pracovný kódex, ani oficiálni predstavitelia, ani takzvané oficiálne odbory nepohli ani prstom, aby organizovali reálne akcie protestu a žiadali nielen zrušiť kódex, ale aj odchod vlády, prezidenta, poslancov, ktorí takýto Pracovný kódex „požehnali“. Základná príčina takéhoto stavu je jednoduchá: odbory sú ovládnuté a podelené medzi oligarchami  a do ich čela, s výnimkami, sú ustanovení tí ktorí súhlasia a štrajkokazi, ktorí chránia a strážia záujmy svojich chlebodarcov a štátnych úradníkov, ale sa aj podieľajú na vnútornom klanovom boji za prerozdeľovanie majetku.

Komunistická strana sa dnes ocitla v zložitej a ťažkej situácii. Dvojnásobne sa znížil počet členov strany, zvýšil sa priemerný vek, pretože mládež a ľudia v aktívnom veku sa vydali za prácou hlavne za hranice Ukrajiny, aby nakŕmili seba a svoje rodiny. Nie, neodovzdali stranícke preukazy, avšak v daných podmienkach nemôžu ako predtým sa aktívne podieľať v práci straníckych organizácii.

Vychádzajúc z našich vnútrostraníckych problémov, zjazd strany a plénum ÚV stanovili za jednu z kľúčových úloh komunistov prácu v odboroch, posilnenie vplyvu strany v nich,formovanie triedneho vedomia v robotníckom prostredí, formovanie chápania medzi nájomnými pracujúcimi, že nehľadiac na to, že patria k „bielym“ alebo „modrým“ golierikom, aj oni sa ocitli v triede utláčaných a terajšie, vrátane „nezávislých“ odbory, zradili robotníkov a slúžia oligarchom. Vyzývame robotníkov vytvárať nové odbory, nezávisle od oligarchov a kapitálu, odbory, ktoré budú reálne brániť práva a slobodu nájomných pracujúcich. Preto ideme medzi pracujúce masy. Aktivizujeme propagandisticko – agitačnú prácu, popularizujeme medzi pracujúcimi naše „Robotnícke noviny“, vytvárame v pracovných kolektívoch „neústavné“ stranícke organizácie, aby sme pomohli ľuďom uvedomiť si ich triedne záujmy, nevyhnutnosť zjednotenia a aktívnej účasti nielen v ekonomickom, ale aj v politickom zápase za zmenu spoločenského zriadenia – za socializmus.

K dnešnému dňu už máme niektoré výsledky, ktoré nám umožňujú pozdvihnúť prácu v odboroch na  kvalitatívne novú úroveň. Hovorím o skúsenostiach našich charkovských a dnepropetrovských súdruhov. Sú posuny aj  v iných regiónoch. V tomto zápase za odbory KSU aktívne spolupracuje so Svetovou odborovou federáciou, ktorú vedie Georgios Mavrikos. Na jeho pozvanie som za KSU vystupoval na celosvetovom kongrese odborov v roku 2016, kde som rozprával o našom pohľade na problém, ktorý stoji nielen pred robotníckou triedou Ukrajiny, ale aj pred svetovým komunistickým a robotníckym hnutím.

Nové, výnimočne ťažké podmienky činnosti donútili komunistov Ukrajiny hľadať aj iné formy medzinárodnej spolupráce strán. Aké úspechy a poznatky sa objavili v tomto smere činnosti?

Samozrejme za strategické smerovanie našej medzinárodnej spolupráce KSU považuje účasť na práci v Zväze komunistických strán – ZSSR. Doba nám diktuje nové prístupy a musíme kriticky vyhodnotiť výsledky našej spoločnej práce, priložiť maximum úsilia na aktivizáciu činnosti všetkých post sovietskych komunistických strán na medzinárodnej aréne, predovšetkým v rámci ZKS-ZSSR. Avšak toto je téma na osobitný vážny rozhovor.

Čo sa týka nových foriem medzinárodnej spolupráce po ozbrojenom prevrate vo februári 2014, tak pri ich označení sme vychádzali z konkrétnej situácie. Oligarchicko-nacistický režim, ktorý prišiel k moci na Ukrajine, sa všemožne snažil skryť za heslami o podpore „európskych hodnôt“, „európskej demokracii“ svoju skutočnú podstatu. To sa mu na počiatku aj darilo. Ani akcie ukrajinskej armády, premena na občiansku vojnu, ani protizákonná likvidácia klubu KSU v parlamente, ani otvorené prenasledovanie inak mysliacich, ani informácie o mučení v tajných väzniciach bezpečnostných služieb, ani zverstva trestných práporov /vytvorených oligarchami v podobe súkromných armád/ nenašli objektívne zhodnotenie v Európe.  Adekvátneho hodnotenia zo strany európskych lídrov sa nedostalo ani takým zločinom ako zapálenie živých ľudí v Odeskom dome odborov 2.mája 2014, streľba nacistami 9.mája v tom istom roku do civilného obyvateľstva Mariupoľa, ktoré sa zišlo pripomenúť si Deň víťazstva, postrieľanie pracovníkov milície, ktorí nezradili prísahu a bránili mesto do posledného náboja, postrieľanie neozbrojených ľudí v Krasnoarmejsku 11. mája, barbarské bombardovanie Luganska 2.júna 2014, pri ktorom zahynuli ľudia oddychujúci v parku, vrátane žien a detí, ani iné zločiny oligarchicko – nacistickej kliky, spáchané v tie dní.

Na to, aby sa „otvorili oči“ európskej verejnosti na reálnu situáciu v krajine, bolo nutné ísť za rámec medzinárodného komunistického hnutia a pritiahnuť pozornosť najširších politických vrstiev, vrátane vedenia OBSE, Europarlamentu, PASE, národných parlamentov. Presnejšie, návrhy KSU, vydané ešte v januári 2014 – vylúčiť z ulíc kriminál, odzbrojiť takzvaných aktivistov /to znamená likvidovať nezákonné ozbrojené zložky/ a pristupiť k rozhovorom na vypracovanie mechanizmov východu z politickej krízy, sa zhodovali so Ženevskou výzvou k Ukrajine, podpísanou lídrami zahraničnopolitických inštitúcii Ruska, USA, EÚ a Ukrajiny a neskôr aj s minskými dohodami.

Po analýze situácie ÚV KSU prijal rozhodnutie aktivizovať činnosť na medzinárodnom úseku. Podľa rozhodnutia ÚV len v rokoch 2014-2015 som uskutočnil stovky stretnutí s poslancami a lídrami klubov národných parlamentov Grécka, Španielska, Portugalska, Francúzska, Talianska, Česka, s poslancami Europarlamentu a delegátmi PASE od Zjednotenej ľavice, s mnohými inými známymi politikmi. Veľmi konštruktívnym bolo stretnutie organizované fínskymi komunistami s vtedajším predstaviteľom Parlamentného zhromaždenia OBSE Illkom Kanerva vo Fínsku.  V priebehu všetkých týchto stretnutí sa nám podarilo priblížiť pokrokovej svetovej verejnosti fakt, že:

– ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny je vnútorný konflikt, občianska vojna, rozpútaná

oligarchami ktorí uchopili moc, neonacistami a kriminálom, za priamej podpory  vlády USA a ich

partnerov v NATO;

– občianska vojna v Donbase je pokus, cez územie Ukrajiny posunúť NATO do hĺbky Euro –

ázijského kontinentu, vytvoriť „palebné predpolie“ na hranici s Ruskom v geopolitickom záujme

USA;

– občianska voja v Donbase , rozpútaná vládnucim režimom, ktorý vyzdvihol nacistickú ideológiu na úroveň štátnej, je hrozba celej Európe, ktorá je spojená s rastom nezákonnej migrácie cez územie Ukrajiny, rozšírením obchodu s drogami, obchodu s ľuďmi a ľudskými orgánmi, s nezákonným exportom zbraní /nezabúdajme, že v krajine nekontrolovane kolujú milióny „hlavní“/. Nie je náhoda, že dvíhajú hlavy pravica a neonacisti v Európe, keď vidia nepotrestanosť ich ideových spoločníkov na Ukrajine.

Tiež sme nadviazali tesné vzťahy s Medzinárodnou asociáciou právnikov – demokratov, ktorej zástupcovia sa aktívne zúčastnili na súdnych rokovaniach v úlohe obrancov KSU. Napríklad vedúci portugalskej asociácie právnikov-demokratov Madalena duš Santos zrovnala súdny proces nad KSU so stredovekými súdmi inkvizície. Podarilo sa nám na jednej strane predstaviť európskym politikom a spoločnosti skutočné ciele vládnucého režimu na Ukrajine, aby videli zvieracie zuby Porošenka a jeho „kompánie“ a na druhej strane posilniť prácu komunistických a robotníckych strán s poslancami národných parlamentov.

Zároveň KSU aktivizovala účasť v medzinárodnom komunistickom hnutí. Sme členmi Pracovnej skupiny na prípravu a uskutočňovanie medzinárodných porád komunistických a robotníckych strán. Mimochodom, témou budúcej XX. jubilejnej porady komunistických a robotníckych strán, ktorá sa uskutoční v Aténach, je nazvaná podľa našej iniciatívy a bude venovaná úlohám avantgardu robotníckej triedy v boji proti vykorisťovaniu a vojen, za mier a za socializmus.

Určite sa zúčastníme vo voľbách

Štyri roky po inaugurácii prezidenta – to je čas nielen na vyhodnotenie, ale aj príprava na nové prezidentské voľby. Aká je pozícia KSU vo vzťahu k nasledujúcej kampaní na voľby prezidenta Ukrajiny?

Situáciu v spoločnosti pred budúcimi prezidentskými voľbami, hodnotenie občanmi výsledkov jeho štvorročného vládnutia a jeho oligarchického okolia presvedčivo charakterizujú nasledujúce fakty: za blahobytnú, pokojnú považuje politickú situáciu len 5,9 percenta respondentov. Pre 57,8 percenta je napätá a pre 31,8 percenta je dokonca kritická, výbušná. Zodpovednosť za to, má podľa výsledkov prieskumu zo 74,4 percenta prezident, vláda, parlament /Najvyššia rada/, 42,2 percenta oligarchovia. A len 27,8 percenta opýtaných kladie vinu za chaos na Ukrajine na vedenie Ruska.

Personálny reiting  Porošenka, zvoleného na post prezidenta už v prvom kole, po štyroch rokoch nedosahuje ani 10 percent, je horší ako majú jeho najbližší „konkurenti“ z okruhu nových, protežovaných strýčkom Samom. Je jasné, že prezidenta Porošenko „odpisujú“. Nie je náhoda, že o prezidentských ambíciách, okrem odióznych predstaviteľov z „naftalinového“ mužstva Juščenko-Porošenko, prehovorili aj absolventi zaoceánskeho „politického školenia“, hudobník, bývalý minister obrany Ukrajiny, ktorý absolvoval vojenskú akadémiu v USA, ale aj celý rad iných politických dobrodruhov. Všetko je to piata kolóna vlády, zradcovia záujmov pracujúcich Ukrajiny.

Zároveň sa formujú nové predvolebné politické varianty zo sponzorovaných rôznymi oligarchami a nadnárodnými štruktúrami strán, ktorých lídri ešte včera hádali a teraz sa bozkávajú, vešajú cez kontrolované a predajné média „slíže“ na uši voličom. Veď podstatný rozdiel medzi osobami vládnucého v krajine oligarchicko-nacistického systému nie je a nemôže byť. V prípade príchodu hocikoho z nich do prezidentského kresla na Ukrajine, sa v podstate nič nezmení, možno sa aj zhorší život jednoduchých ľudí.

Čo sa týka Komunistickej strany Ukrajiny, určite sa zúčastníme ako v prezidentských, tak aj v parlamentných voľbách. Otázka je len vo forme účasti. Všetko bude závisieť od konkrétnej situácie v dobe volieb. V každom prípade komunisti budú aktívne pracovať s voličmi, odkrývať nielen skutočnú podstatu vládnuceho režimu v krajine, ale aj podstatu všetkých jeho kandidátov – zástupcov kapitálu a nadnárodných korporácii. Vidíme svoju úlohu v danej etape v tom, aby sme pomohli občanom Ukrajiny uvedomiť si nevyhnutnosť zmeny tohto režimu, ale aj organizovať pracujúcich do boja sa svoj práva.

Budeme popularizovať v spoločnosti náš Antikrízový program „Od vojny k mieru“. Je nasmerovaný na odovzdanie moci od oligarchu k pracujúcemu človeku, na zastavenie vojny a na obnovu ekonomiky, na zoštátnenie strategických odvetví, na ústavný zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy, na právo ľudí používať svoj rodný jazyk vo všetkých sférach života. Tento program predpokladá zakotvenie do Ústavy statusu Ukrajiny ako neutrálneho, neblokového štátu.

Sme presvedčení, že zvíťazí rozum a dobré priateľské vzťahy medzi našimi krajinami budú obnovené v plnom rozsahu.

Preložil PS

Jeden komentár k “Aká je skutočná situácia na Ukrajine? Aké je postavenie komunistov?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *