Kiskov prejav v parlamente – slabý odvar štátnického vystúpenia.

Kiskov prejav v parlamente – slabý odvar štátnického vystúpenia.

            Od vystúpenia prezidenta v parlamente o stave republiky sa určite očakáva viac, ako predviedol Anrej Kiska 13.júna tohto roku. Po prvé preto, že je to názor prezidenta na stav krajiny, v ktorej zastáva najvyššiu ústavnú funkciu. A po ďalšie preto, že takéto hodnotenie, či názor vyjadruje len raz za rok.

Kto sledoval vystúpenie aspoň s päťdesiat percentnou pozornosťou tak musel postrehnúť, že Kiska začal aj skončil svoje vystúpenie vraždou novinára Kuciaka a jeho partnerky, ktorá sa stala pred niekoľkými mesiacmi. V súvislosti s touto tragickou, nešťastnou a smutnou udalosťou sa jeho reč sústredila predovšetkým na kritiku všetkého, čo si Kiska myslí že súviselo, či súvisí s vraždou. A všetkého, čo potrebuje si kritizovať a vyjadriť ako protiváha terajšej vlády.

Svoje vystúpenie začal „nedôverou občanov k fungovaniu štátu“ i „zdesením občanov“ z vraždy uvedenej dvojice. Celá vyjadrená kritika však vyznela tak, akoby len únos Remiáša a vražda Kuciaka zapríčinili vzniknutú nedôveru i zdesenie občanov.

Prezident si neuvedomuje, alebo si vôbec nepripúšťa, že „zdesenie“ i „nedôveru“ občanov tejto krajiny vyvolalo prvýkrát rozkradnutie, rozšpekulovanie, rozdanie majetku štátu v takzvanej privatizácií po roku 1989. Tento majetok patril týmto občanom a mali z toho nemalé „bonusy“ v podobe štátnych bytov, bezplatného zdravotníctva, zliav na cestovanie, lacnej kúpeľnej liečby, rekreácii, vzdelávania detí a mnohých iných.

„Zdesenie“ občanov prehĺbila nielen vlna špekulácii, tunelovania s privatizovaným majetkom, s pôdou a lesmi, špekulácie a zlodejské správanie sa vzniknutých nebankových i bankových subjektov, následne exekúcie, vydierania, vyhrážky voči jednotlivcom. Krachy malých živnostníkov a ich „požieranie“ veľkými firmami tiež neprispelo k nárastu dôvery občanov voči štátu, ktorý čím ďalej tým viac fungoval a funguje v záujme najmocnejšieho kapitálu. Kapitálu, ktorý nevznikol len z poctivej práce a usilovnosti jeho vlastníkov. Naopak, je možné tvrdiť, že v prevažnej miere vznikol v dôsledku špekulácii, klamstva, podvodov, ktoré mu umožňovali nové zákony, ale aj ekonomická a politická prax v „slobodnom a demokratickom“ zriadení.

Áno, takto vznikali „gauneri“, ako vyjadril prezident. Pod prikrytím vyhlásení, že neexistujú „špinavé a čisté peniaze“, že „čo nie je zakázané je dovolené“ a podobne… sa kriminálne, mafiánske praktiky stali súčasťou života v spoločnosti. Avšak proti takýmto praktikám nezasiahla ani jedná vláda po roku 1989, neprijal rozhodné a prísne zákony ani jeden poprevratový parlament na Slovensku. Ako rozhodne mohla jednať polícia pri vyšetrovaniach…? Ako napokon súdili sudcovia …? Ako obhajovali advokáti…?

Všetko fungovalo a funguje len tak, ako chceli a chcú boháči, oligarchovia, nadnárodné i domáce spoločnosti, ktoré sa za tie roky preplietli so štátnou mocou, ktorú vytvorili v manipulovaných voľbách, usmerňovaných nepretržitou manipuláciou verejnej mienky. Áno, tak vznikal oligarchicko-kriminálny systém, ako zákonitý dôsledok boja o kapitál, peniaze, majetok, v konečnom dôsledku o moc a vplyv, v záujme ďalšieho a ďalšieho bohatnutia.

Kiska okrem iného neopomenul kritizovať ani „pomalé riešenie reštitúcii“. Samozrejme reštitúcii majetku občanom, znárodneného po roku 1948. Znárodneného v prospech štátu a jeho občanov. Nezmienil sa, či bude potrebné riešiť aj reštitúcie majetku vytvoreného občanmi, ľudom Slovenska po roku 1948 a ukradnutého, rozdaného, sprivatizovaného v prospech jednotlivcov či malých skupín.

Správa prezidenta o stave republiky sa o hore uvedených, ani ďalších iných skutočnostiach  nezmieňuje. Terajší človek vo funkcii prezidenta nemá na to, aby takéto veci videl. Ale ak by ich aj videl, nemohol by o tom hovoriť. On je tiež len „vrcholom ľadovca“ určitej časti oligarchicko-kriminálnych skupín. Jeho tiež nezvolila a nedostala do funkcie prevážna väčšina občanov Slovenska. Ako teda môže jeho osoba prehlbovať dôveru občanov k štátu

Ak by bol prezident Slovenska človek na svojom mieste, nadstranícky, občiansky, spravodlivý, vzdelaný, s čistými rukami  a so záujmom vidieť a riešiť naozajstné problémy krajiny, určite by jeho Správa o stave krajiny musela vyzerať inak.

16.6.2018                                                               Pavol Suško, podpredseda KSS

Jeden komentár k “Kiskov prejav v parlamente – slabý odvar štátnického vystúpenia.”

  1. 1. Nie je pre mňa ničím dôležitým, preto som ho nesledoval; mám skúsenosť, že mne nič prínosné nepovie.

    2. Slovenská republika je štát, teda stav štátu, nie krajiny – posledný krajinský prezident bol tuším Országh… Alebo aj tento je už len krajinský prezident, a zas budeme musieť usilovať o autonómiu, ak si budeme chcieť sami rozhodovať o vlastnom?

    3. Po 1989 už, žiaľ, zavraždili toľko ľudí, že nejakého ďalšieho (trebárs nejakého Kuciaka) si v tom dlhom rade už nevšimnem, už vnímam len ten dlhý rad, a jedine ten je zdesením, lebo:

    4. Mysleli sme, že ideme do demokracie, ktorá nám v istých ohľadoch chýbala, ale došli sme nechtiac do kapitalizmu, ktorý nám vo svojej podstate (hromadenie) nechýbal.
    Kladiem rečnícku otázku (téma na ďalší článok): Prečo kapitalizmus nie je zlučiteľný s demokraciou? (Že to tak je, vidíme na historických súvislostiach.)

    5. Keby bolo keby, nebol by Kyska. Je však to (…), čo je, ale všetko, čo začalo, má aj koniec – len sa dopredu nevie kedy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *