Americká bezočivosť nepozná hranice!

Na základe informácií, ktoré aktuálne  poskytlo kubánske ministerstvo zahraničných vecí došlo v dňoch 6. – 10. februára tohto roku k príchodu amerických jednotiek špeciálneho určenia do viacerých oblastí v Karibiku v blízkosti Venezuely. Tieto americké jednotky mali byť umiestnené v krajinách s americkými bábkovými režimami v Dominikánskej republike, Portoriku a ďalších karibských ostrovoch. Práve spomínané americké vojenské jednotky boli v minulosti prostriedkom americkej politiky na dosahovanie svojich veľmocenských cieľov a boli zamerané proti lídrom krajín brániacich svoju národnú nezávislosť a suverenitu.

Uvedená skutočnosť potvrdzuje obavy z toho, že USA zakrývajúce sa za údajnú humanitárnu pomoc, sú odhodlané vojensky zasiahnuť do mocenského boja vo Venezuele medzi prezidentom Madurom  a politickou bábkou v rukách Američanov predsedom parlamentu Guaidóom.  O tom, že mocenské kruhy USA nemajú zábran použiť vojenskú silu a zasiahnuť do vnútorného vývoja suverénneho štátu,  nehovorí len historická skúsenosť a historické fakty ale aj nedávne vyjadrenia Guaidóa v ktorých potvrdil možnosť, že požiada USA o vojenskú intervenciu. Normálne uvažujúcemu človeku, ktorý sa aspoň trochu snaží vnímať politiku a udalosti vo svete, musí byť jasné, že ani v prípade Venezuely  nejde o demokratické princípy, slobodné voľby, či iné humánne ciele. Musí mu byť jasné,  že  ide o pokus inštalovať v tejto krajne  pro-americkú vládu  a v konečnom dôsledku o ropu a výnosný biznis.

O tom, že USA sú pripravené vojensky zasiahnuť nie je potrebné pochybovať. Už viac krát dokázali, že medzinárodné právo im je ukradnuté, že odmietajú rešpektovať vnútorné podmienky a smerovanie suverénnych štátov a že ľudské životy pre nich nič neznamenajú. Americký imperializmus, jeho arogancia  a nenažratosť nemá vo svete obdoby. To, čo si USA predovšetkým za posledných tridsať rokov dovoľujú, že vojensky intervenujú kde chcú, že organizujú a režírujú prevraty kde sa im to hodí, že   destabilizujú situáciu v celom svete, že spúšťajú vo svete nové kolo zbrojenia a zvyšujú hrozbu jadrového konfliktu   je jedna vec. Druhou záležitosťou je, že európske krajiny ako sú predovšetkým Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko   ale aj mnohé ďalšie,   beztrestne tolerujú a pomáhajú tejto zhubnej politike. Výnimkou  nie sú ani mnohí naši politickí mopslíci“  typu Lajčáka, Matoviča či Bugára,  ktorí bez hanby posluhujú washingtonským a brusselským záujmom.

Už dnes je jasné, ako bude v prípade americkej vojenskej intervencie  do Venezuely postupovať Merkelová, Mayová, či Makrón, ako aj naši menovaní politici. Budú sa predbiehať v podpore a obhajobe Washingtonu. Budú obhajovať záujmy demokratickej opozície vo Venezuele a cynicky  budú argumentovať chudobou a hladomorom v tejto krajine a snahou západného „demokratického“ spoločenstva pomôcť. Zlí budú zase Rusi, Číňania, či Kubánci, lebo stoja na strane „diktátora“.  Osobne ma bude v takejto neželanej alternatíve veľmi zaujímať oficiálny postoj Slovenskej republiky. Bude ma zaujímať, či bude v súlade s postojom nezasahovať do záležitostí iných, suverénnych krajín, alebo bude v súlade s postojom elít Európskej únie. Aj tento náš postoj bude prejavom toho, či sme suverénny štát alebo nás reprezentujú  zapredaní politici. Samozrejme,  postoj prezidenta Kisku  je pre mňa už dnes jasný, pretože nepochybujem o jeho úprimných službách,  ale  nie pre Slovensko.

Jozef Hrdlička, predseda KSS

By |2019-02-15T06:01:10+00:00február 15, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment