Aj prezidenti sú občania

Z listov čitateľov:

Aj prezidenti sú občania

            V každom správne organizovanom štáte má občan svoje práva a povinnosti zakotvené v Ústave a v ostatných zákonoch. Platí to pre všetkých občanov bez rozdielu, a teda i pre hlavu štátu – prezidenta. Ako starší občan, ktorý prežil 14 prezidentov, 2.svetovú vojnu a niekoľko politických zmien v  krajine si osvojujem právo poukázať na niektoré chybné rozhodnutia našich dvoch posledných prezidentov republiky.

Konkrétne, ide podľa mojich predstáv o nespravodlivé hodnotenie občanov počas udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitostiach významných dní a sviatkov štátu. To, čo ma priviedlo k tomuto názoru napíšem po mojom stručnom „Currikulum vitae“ a dodám aj prečo.

Ako vtedy každý dedinský chlapec som sa postupne stal pastierom husí, neskôr dobytka a ako chudobnejší i sluhom u gazdov bohatších. V roku 1941 som nastúpil do trenčianskeho gymnázia. V zmenenom prostredí som obdivoval mesto, hrad a predovšetkým rieku Váh. Rieku, ktorá v priebehu roka menila svoju podobu. V jarných mesiacoch páchala škody pri topení snehov. Neraz sme videli plávanie stromov, chlievov, zvierat aj rôznych chatrčí. V letných mesiacoch naopak nedostatok vody pre pohodlné plávanie dreva liptovských pltníkov Dopriala nám však aj krásne zážitky pri kúpaní v letných mesiacoch.

Po skončení 2.svetovej vojny som sa na celý život upísal baníckemu povolaniu, od roku 1946 učením v Kladne. Na svoju milovanú rieku som nezanevrel a pri mojich návštevách domova som vždy navštívil prestavbu mostov a postupnú výstavbu takzvanej Vážskej kaskády, kde som často porovnával svoju ťažkú prácu 350 metrov pod zemou, s prácou síce na zemi, často v bahnitom teréne za každého počasia, zapadnutú ťažkú techniku a borbu ľudí s ňou. Zachoval som si tak úctu k pracovníkom na výstavbe týchto dôležitých diel. Dnes tých návštev neľutujem.

Dožil som sa toho, že tieto vodné diela spútali túto nevyspytateľnú rieku, zabezpečili úžasný pohľad na jej rovnomerne široký a pravidelný tok, športové vyžitie a celkový vzhľad horného Považia obohatili.

Dôležitý hospodársky význam kaskády a jej 22 vodných diel spočíva v tom, že zabezpečuje okolo 10 percent dodávky elektrickej energie v štáte s ročným výkonom 1515 MW a zamestnáva 300 ľudí. Tu teda končím stručný životopis a poznamenám aj prečo.

Uviedol som v úvode, že celý čas som pracoval v baníctve, kde v tých časoch bolo vždy nedostatok pracovníkov. Náhrada sa hľadala v rôznych i nápravných zariadeniach tej doby. V armáde to boli takzvané oddiely PTP, civilné nápravné i väzenské zariadenia. Do takejto skupiny sa dostávali ľudia zvlášť v povojnovej dobe, ktorí neboli ochotní sa prispôsobiť vtedajším zákonom a nariadeniam. Bolo to neplnenie kontingentov v poľnohospodárstve, vyhýbanie sa práci na obnove republiky, šmelinarenie, rôzne sabotáže, prechod hraníc, často násilníckym spôsobom.

S takouto spoločnosťou ľudí sme pracovali, žili, komunikovali a v mnohých prípadoch sme našli spoločenské uplatnenie aj priateľstva v záujme prevýchovy. Určite to stálo za tu námahu.

Napriek tomu súčasnému aj budúcemu prezidentovi a ich poradcom doporučujem, aby v záujme spravodlivosti pri aktoch vyznamenaní hľadali osobnosti v prvej skupine, ktorej výsledky práce trvale cítime a využívame na prospech celej spoločnosti.

Karol Mrázik

Trenčianske Teplice

By |2018-04-18T07:14:24+00:00apríl 18, 2018|Články|Komentáre vypnuté na Aj prezidenti sú občania