Bieda vysnívanej demokracie.

Bieda vysnívanej demokracie.

                Oslavy vzniku Československej republiky (28.10.2018) pod taktovkou súčasnej buržoáznej „demokracie“ boli zamerané predovšetkým na zásluhy jej politických vodcov v zahraničí. Jednostranný pohľad vylúčil širší záber na uvedenie ďalších historických faktov, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj smerujúci k vzniku Československa (ČSR).

Najväčšia svetová udalosť bola vynechaná – víťazstvo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a vznik sovietskeho Ruska (25. – 26.októbra 1917). Boli schválené dekréty sovietskej moci – Dekrét o mieri a pôde a Deklarácia práv národov Ruska. Právo národov na sebaurčenie až do odtrhnutia malo veľký ohlas v Rakúsko – Uhorskej monarchii, predovšetkým u slovanských národov. Napríklad vo februári 1918 vypukla vzbura námorníkov v Boke Kotorskej, v máji 1918 v Rumburku vzbura vojakov 7.streleckého pluku. Pre Slovensko je pamätná vzbura vojakov Trenčianskeho 71.pešieho pluku (drotárskeho regimentu) v srbskom Kragujevci. Stanný súd odsúdil 44 vojakov na trest smrti zastrelením. 8.júna sa konala poprava na Stanovljansko Poli.

Kapitalistický západ všemožne podporoval kontrarevolučné sily pod vedením cárskych generálov. Do bojov proti sovietskej moci pod tlakom mocnosti Dohody zasiahol aj zbor československých legionárov. Bola to podmienka Dohody pre vznik ČSR. Légie boli zneužité. Historickým faktom je, že 10 tisíc legionárov bojovalo v Červenej armáde proti zahraničným interventom.

Vojna ťažko dopadla na slovenský ľud. Na vidieku nemal kto obrábať polia. Obyvateľstvo sa stalo obeťou epidémii. Matky, deti a starci umierali od hladu. V mnohých dedinkách už nemal kto vykopať hroby. Organizovali sa hladové pochody. 1.mája 1918 v Liptovskom Mikuláši prijali účastníci zhromaždenia rezolúciu požadujúcu spojenie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, v Prahe pod vedením Socialistickej rady sa uskutočnil generálny štrajk pracujúcich pod heslom „Za socialistický národ“. Štrajkujúci sa postavili za utvorenie národne a sociálne spravodlivej ČSR a na mnohých miestach obsadili budovy štátnej správy. V revolučnej atmosfére 28.októbra 1918 sa stal dňom vzniku Československej republiky. Manifestujúci Prahy a ďalších miest zaplnili námestia a strhávali symboly nenávidenej monarchie. 30.októbra 1918 v Martine na zasadaní Slovenskej národnej rady (SNR) sa prijala deklarácia v ktorej sa verejne prihlásila k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. Uvedené revolučné činy sa uskutočnili nezávisle od Československej národnej rady v zahraničí. V prejavoch politikov a médiách uvedený revolučný pohyb bol vynechaný na škodu historickej pravdy. Ťažká a strastiplná bola cesta k československej štátnosti. Predchádzala ju obetavá práca národných dejateľov a predstaviteľov robotníckeho hnutia, ktorí kriesili nádej na napĺňanie národných a sociálnych túžob obidvoch národov.

Vznik Československej republiky znamenal záchranu Slovákov pred národnou smrťou. Vyučujúcim jazykom sa stala slovenčina. Postupne sa rozširovala sieť základných škôl. Stali sa vyhňou národného zápalu a sebavedomím slovenských detí. Vznikli desiatky odborných škôl, gymnázií a prvá slovenská univerzita J. A. Komenského v Bratislave (1919). Českí učitelia a profesori prišli na pomoc, aby proces rozvoja školstva nadobudol na kvalite vyučovania. Národne uvedomelých učiteľov bolo málo. Však mnoho detí z vidiecko – roľníckeho prostredia pre chudobu nemohli nastúpiť na štúdium. Obnovená Matica slovenská začala vydávať diela popredných slovenských spisovateľov.

Súčasná režimová propaganda predstavuje 1.ČSR ako vzor demokracie, slobody a humanizmu. Uvedené konštatovanie ostro protirečí faktickému stavu prevážnej časti spoločnosti a udalostiam z rokov 1918 – 1938. V mnohých oblastiach štátu bola vysoká nezamestnanosť. Bieda bola každodennou súčasťou života roľníckeho ľudu, deputátnikov, robotníkov a ich rodín. Radikalizovali sa ich protesty proti existujúcim krivdám. Štátnou mocou bola zameraná pozornosť predovšetkým na vedúcich činiteľov Komunistickej strany Československa, ktorí sa postavili do čela dedinskej chudoby a robotníkov bojujúcich proti vykorisťovaniu, zlým pracovným podmienkam a porušovaniu základných ľudských práv. Štátna moc považovala komunistov za úhlavných nepriateľov štátu.

V roku 1929 vypukla svetová hospodárska kríza z nadvýroby. Nasledovali hrubé porušovania ústavou garantovaných práv, – sloboda zhromažďovania, tlače a slova. V komunistických novinách boli často cenzúrou vybielené miesta. V roku 1933 počet oficiálne zaregistrovaných nezamestnaných bol 920 000 osôb. Robotníci vstúpili do rozsiahlych štrajkových bojov. Viedli ich komunisti pod heslom „Ani muža zo závodu, ani halier zo mzdy“! V máji 1931 v Košútoch žandári zastrelili troch poľnohospodárskych robotníkov. Výrazom rozhorčenia nad ohavným činom bol manifest 34 českých a slovenských spisovateľov medzi ktorých patrili L. Novomeský, P. Jilemnický, I. Olbracht, S. K. Neuman, L. Vačura, F. X. Šalda, J. Turčík a V. Clementis. Na fryvaldskom štrajku kamenárov žandari zastrelili osem robotníkov. V apríli 1930 pri pochode komunistickej mládeže do Radotína ich zastavila streľba žandárov. Cesta sa zafarbila do červena. Streľbou boli zasiahnuté tri dievčatá vo veku 12, 13 a 16 rokov a dve mladšie ženy vo veku 21 a 24 rokov. Na mieste streľby bol postavený pamätník. V roku 1993 bol poliaty červenou farbou a v noci odstránený. Boli to krvavé teroristické zločiny „demokratickej“ štátnej moci. Do štrajkujúcich robotníkov žandári strieľali aj v ďalších mestách – v Chomutove, Duchcove, Jablonici n/N, Dolnom Rychnove, Frývalde, Rosiciach, Oslavanoch, Haliči, Rumanovej, Polomke, Heľpe, Čiernom Balogu, Pohorelej a Košiciach.  Obete teroru a násilia štátnej moci neobišli ani Zakarpatskú Rus, ktorá bola súčasťou ČSR. Do robotníkov sa strieľalo vo Voloneci, Turej Paseky, Chuste, Rachove, Berezone a Nižnej Apši. Pri uvedených streľbách zahynulo 199 osôb, 398 ľudí bolo zranených, z toho na Slovensku a Zakarpatskej Rusi bolo 118 zabitých a 297 zranených. Mladí ľudia uvedený teror proti robotníkom a dedinskej chudobe nepoznajú, pretože absentuje v učebniciach dejepisu a súčasnej režimovej propagande. Falzifikácia histórie zatvára dvere pred pravdou.

Z osláv 100.výročia vzniku ČSR boli vynechané ďalšie pozoruhodné fakty. Jednou z nich je priama účasť 2500 dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili bojov pri obrane republikánskeho Španielska v rokoch 1936 – 1939. Bojovali proti pučistom pod vedením generála Franca a rozsiahlej vojenskej intervencii nemeckej a talianskej armády. Českí a slovenskí antifašisti sa stali súčasťou medzinárodných interbrigád, z ktorých dve tretiny položili v bojoch svoje životy. Komunistická strana Československa v kampani pomôcť Španielsku vydala heslo: „Pri Madride sa bojuje o Prahu“! Francúzko, Veľká Británia uplatňovali politiku nezasahovania a s nimi i vláda ČSR. Išlo im o porážku vlády ľudového frontu, v ktorej mali účasť aj komunisti.

Počas osláv 100.výročia ČSR sa zdôrazňovali len zásluhy légii, ale o Československom armádnom zbore pod vedením Ľudvika Svobodu nebola ani zmienka. Napriek tomu, že sa zúčastnil ťažkých bojov proti wermachtu a priniesol najväčšie obete za obnovu ČSR. Média nevenovali spomienku ani 75.výročiu oslobodenia Kyjeva 6.novembra 1943, keď československá brigáda v čele tankistov sa prvá prebojovala do centra mesta. Za chrabrosť v boji sa tankisti Jozef Bušík, Richard Tesařík a Anton Sochor veliteľ samopalníkov sa stali držiteľmi titulu „Hrdina ZSSR“.

Z politického boja za obranu republiky bolo vynechané pôsobenie KSČ a jej predstaviteľov napriek tomu, že dokázali mobilizovať ľudí na veľké zhromaždenia a generálny štrajk, aby sa neustupovalo požiadavkám Hitlera na odstúpenie pohraničia Nemecku. Naši najväčší spojenci Francúzko a Veľká Británia v Mníchove Československo zradili a vydali 29. – 30.septembra 1938 napospas Hitlerovi, pretože chránili seba a koloniálne impérium. Sovietsky zväz bol rozhodnutý sa postaviť na obranu ČSR ak vláda o to požiada. Nestalo sa tak. Viedenskou arbitrážou 2.novembra 1938 bolo Slovensko okyptené o južné časti územia (10 390 km2), ktoré zabralo horthyovské Maďarsko. 2.novembra 2018 uplynulo 75.rokov od uvedenej udalosti. Vláda SR a média zostali bez pamäti na tragédiu, ktorá postihla Slovensko.

Je smutným konštatovaním, že pri oslavách 100.výročia vzniku ČSR vláda Slovenskej republiky neuviedla a nezdôraznila význam SNP v boji proti nacizmu a vyhlásenia Československej republiky na oslobodenom území na zásade bratského spolužitia Čechov a Slovákov. Slovensko si Povstaním prekliesnilo cestu medzi víťazné národy a tým aj obnovenie svojho územia v predvojnových hraniciach. Bola to povstalecká generácia, ktorá dosiahla pracovné hrdinstvá v povojnovej obnove vojnou zničeného Slovenska ako aj pri budovaní výstavby socialistickej vlasti.

Už 29 rokov nás delí od doby, keď pätolizači Západu zatracujú všetko, čo sa dosiahlo počas štyridsaťjeden ročnej výstavby socializmu. Napriek tomu, že veľkolepé dielo vytvoril pracujúci ľud, znevážili tvorivosť robotníkov, družstevných roľníkov, technikov, učiteľov, vedcov a heroizmus mládeže na stavbách socializmu, čím znevážili slovenský národ. Uskutočnila sa premena zaostalého agrárneho Slovenska na modernú priemyselno – poľnohospodársku krajinu. Rozsiahla investičná výstavba postupne zabezpečila vyrovnanie zaostalých oblasti – Kysúc, Oravy, Pohronia a východného Slovenska. Kým podiel Slovenska v roku 1937 tvoril 8% priemyselnej výroby v ČSR, tak v roku 1988 prekročil 30%. V rokoch socializmu dosiahlo Slovensko vysokú úroveň kvalifikovaných robotníkov, stredných a vysokoškolských  kádrov v strojárenstve osobitne v ťažkom po celom Považí a končiac Detvou a Hriňovou Stav vysokej kvalifikácie osadenstva predstavovali i odvetvia v hutníckom, chemickom, textilnom, obrannom, potravinárskom priemysle a rozvinutej prosperujúcej poľnohospodárskej výrobe zabezpečujúcej sebestačnosť vo výžive národa. Aká je terajšia skutočnosť? Boľavá a zničujúca hodnoty vytvorené obetavosťou pracujúcich.

Rozkradnutím národného majetku boli položené príčiny chudoby, biedy, bezdomovectva, úpadku školstva, likvidácie odborného duálneho školstva (učilíšť), jaslí, materských škôl, devastácie zdravotníctva, tunelovanie priemyselných podnikov a ich následná likvidácia, zničenie družstevnej poľnohospodárskej výroby a tým aj prosperujúceho vidieka. Devastujúce zásahy postihli aj chránené oblasti lesov a hôr. O 100% sa zvýšila ťažba drevnej hmoty a tým aj vznik rozsiahlych holorubov narušujúcich prirodzenú funkciu lesa a prírodného prostredia. Zaberaním úrodnej pôdy – našej živiteľky je zločinom lebo ohrozuje výživu národa i budúcich pokolení. Platí to aj o drancovaní prírody a jej kras, ktoré sme zdedili od našich predkov.

Záverom:

Poprevratové vládne garnitúry zaviedli mafiánsky spôsob vládnutia, založený na všemocnej korupcii. V jej popredí stoja morálne zdegerovaní zbohatlíci, ktorí sú vizitkou zvrhlosti moci kapitálu. Napriek tomu Slovensko prežíva „úspešný príbeh“, ale pre boháčov, oligarchov a zahraničných firiem ako tvorcov nezvratného prehlbovania rozdielov v príjmovej a majetkovej nerovnosti. Je nutné zdôrazniť, že zahraničné firmy sú nositeľmi ekonomickej moci na Slovensku, ktorú dosiahli za cenu servilnej pomoci vládnych garnitúr na úkor robotníkov ako tvorcov materiálnych hodnôt. Uvedeným lokajstvom bolo dovŕšené odcudzenie národného dedičstva mladej generácie do cudzích rúk aj s dlžobou.

Prax potvrdila, že tam, kde niet sociálnej spravodlivosti, niet demokracie ani slobody. Uvedené výsledky hodnôt „víťazného“ novembra 1989 tiež mali byť vyzdvihnuté rečníkmi  v médiách z príležitosti 100.výročia vzniku Československej republiky.

Juraj Bobor

By |2018-12-09T18:35:22+00:00december 9, 2018|Články|3 komentáre

3 komentáre

  1. Peter Nišponský 11/12/2018 at 22:41 - Reply

    Vďaka Juraj za tento článok.
    Hodil by sa ako doplnok do novodobých učebníc dejepisu pre stredoškolákov.
    To sa však s určitosťou v tomto režime nikdy nemôže stať.
    Preto rozprávajme o tom svojim deťom, vnukom a pravnukom, aby aj v nich ostala múdrosť našich otcov.
    Všetko dobré Ti želám súdruh.

  2. Dušan Borovský 11/12/2018 at 14:32 - Reply

    Ďakujem za výborné zhodnotenie historie od od r.1918. Treba ešte dodať, že obe svetové vojny boli výsledkom kríz z nadvýroby a nespravodlivého prerozdelovania vytváraných hodnôt a že táto kríza sa opäť opakuje. Východisko kapitálu z hospodárskej krízy je vojna. Aj Hitler bol len “bábka” v rukách nemeckých priemyselníkov a finančníkov. Bez nich by sa nikdy nebol dostal k moci. Dnes sú naši politici tiež len “bábky” riadené nadnárodným kapitálom tzv. “deep state” a poslušne sa podriaďujú, za 4-5 tisíc € mesačnne, protiruskej hystérii za účelom prípravy ďalšej veľkej vojny proti Rusku. Láska k ich deťom a vnúčatám nesiaha tak ďaleko aby sa postavili proti blížiacej sa vojne a obetovali za to ich neprimerane vysoký príjem.

    Dušan Borovský, OZ “Protivojne.com”

  3. pc 10/12/2018 at 1:46 - Reply

    mate pravdu je tu vela judasov a ludia akoby nevedely rozlisovat media ich otupuju prajem vam vsetko najlepsie

Leave A Comment