Čo okrem iného priniesol november 1989?

 Od novembrových udalostí v Československu v roku 1989 už uplynulo 29 rokov. Za toto obdobie bol socializmus ako možná alternatíva kapitalizmu absolútne dehonestovaný a s ním celá povojnová generácia, ktorá tvorila obrovské hodnoty. Objektívne treba priznať, že socializmus 20. storočia, ktorého jedna z foriem sa realizovala aj v bývalom Československu nebol ideálny a nebol bezchybný. Bolo by smiešne a povrchné popierať fakt, že pri uvádzaní socialistických ideálov do života predovšetkým v jeho počiatkoch boli používané aj mnohé nedemokratické a byrokratické metódy a prístupy. Bolo by absolútne povrchné a hlúpe keby sme popierali či dokonca obhajovali nešťastné politické procesy v 50 rokoch, z ktorých niektoré končili trestom smrti či dlhoročným vezením. Rovnako tak by neobstálo tvrdenie, že mocenské zložky bývalého režimu boli ľahostajné a tolerantné k tým skupinám ľudí či jednotlivcom, ktorí sa nevedeli s režimom stotožniť.

Socializmus 20. storočia naozaj nebol ideálny a bezchybný. Práve naopak, bol nedokonalý a mal množstvo chýb čo vyplývalo z jeho príliš krátkej existencie ako aj zo zložitej geopolitickej situácie. Napriek jeho chybám a aj napriek jeho krátkej existencii bol to nesmierne inšpiratívny pokus o lepšiu, humánnejšiu a sociálne spravodlivejšiu spoločnosť. Bol to pokus, ktorý pre národy Československa priniesol značný progres všetkých stránok spoločnosti, priniesol obrovské hodnoty a pozitíva. Toto tvrdenie nepriamo podopierajú aj viaceré nedávne štatistické výskumy, ktorých výsledky hovoria o tom, že viac ako 40% respondentov hodnotí socializmus za lepší ako je ten súčasný systém. Je to názor generácie, ktorá ho reálne prežila. Socializmus bol pre väčšinu občanov lepší a spravodlivejší.

Dnes si už len naivný človek alebo idiot môže myslieť, že v novembri 1989 išlo o demokratizačný proces a o práva a slobody bežných ľudí. Ľudia chceli zmeny, chceli reformy ale v rámci socializmu. Tí však, čo udalosti režírovali usilovali o niečo iné. Dnes je jasné, že išlo o dobre riadený prevrat, ktorého cieľom bola postupná a dobre premyslená kolonizácia krajín strednej a východnej Európy západnými ekonomickými elitami. Totálny rozvrat celej priemyselnej štruktúry Slovenska, ktorá bola v štátnom vlastníctve a slúžila potrebám spoločnosti vytvoril podmienky (uvoľnené trhy a lacná pracovná sila) pre príchod a nástup nadnárodných kolonizátorov a privátneho sektoru. Zrodila sa oligarchia ktorá ovládla politiku a politikov. Štát rezignoval na aktívnu participáciu v hospodárstve a ekonomický priestor sa dostal takmer pod výhradnú kontrolu privátneho sektoru. Dnes sa len blázon môže čudovať prepojeniu politikov a oligarchov. „November“ zrodil privatizáciu – zlodejinu storočia, zrodil korupciu a klientelizmus. Zrodil likvidáciu agrosektoru, potravinového priemyslu a vytvoril podmienky pre mafiánske podnikanie s pôdou. Bol to „november“, ktorý spustil rozklad vyspelého sociálneho systému, tichú privatizáciu zdravotníctva ako aj degradáciu školského systému, ktorý za socializmu dosahoval najvyššie priečky v svetovom meradle.

Takmer po 30 rokoch je Slovensko krajinou kolonizovanou nadnárodným kapitálom. Zisky z firiem úspešne odtekajú k ich vlastníkom do zahraničia. Naši ľudia sa stali modernými otrokmi a sú lacnou pracovnou silou v Európe. Zodpovednosť za tento stav nesú všetky vlády a vládne strany po roku 1989. Výsledkom tohto procesu degradácie spoločnosti je aj fakt, že ľudia stratili súdnosť a zdravý úsudok. Výsledkom je, že prezidentom republiky je úžerník, daňový podvodník a zlodej pôdy, ktorý neváha obetovať záujmy vlastného národa záujmom iných mocností. Výsledkom je, že v parlamente sedia taký magori ako Matovič, Ďuriš Nicholsonová, Budaj a ďalší. Výsledkom novembra 1989 je aj dehonestácia a popretie demokracie a demokratických princípov, keď je možné, že prezident republiky a opozícia za masívnej podpory mimovládnych organizácií a mienkotvorných médií negujú výsledky volieb a otriasajú ústavným systémom republiky.

Aktéri ponovembrového vývoja sú v zajatí vlastných reformných procesov. Sú v zajatí transatlantických a západoeurópskych štruktúr do ktorých nás bezhlavo zahnali. Sú ochotní a schopní na úkor vlastnej národnej, historickej a kultúrnej identity na úkor vlastných štátnych záujmov realizovať scenáre totálnej destabilizácie a rozvratu spoločnosti. Súčasné európske elity nepochopiteľným spôsobom vytvárajú podmienky na príchod migrantov z iného kultúrneho prostredia a tak ohrozujú kultúru tradičnú a vlastnú. Celú Európu nezmyselným spôsobom ženú na pokraj možných vojenských konfliktov. Nehľadiac na mnohé konšpiračne teórie bol to „november 1989“, ktorý nasmeroval aj Slovákov a Čechov do neistej budúcnosti. Sociálne istoty, pocit vlastenectva a súdržnosti sme obetovali primitívnemu konzumu, stádovitému správaniu a úslužnosti ekonomickým elitám.

Pri pohľade na súčasnú vnútornú politiku veľmi komicky pôsobí ako sa niektoré naše politické špičky inšpirujú socializmom a tvária sa, že objavili „Ameriku“. Nedá mi nespomenúť a neusmiať sa nad tým, že takmer 30 rokov po páde socializmu sa v spoločnosti diskutuje o zastropovaní dôchodkového veku na úroveň 64 – 65 rokov. Za socializmu bol dôchodkový vek 60 rokov u mužov a u žien bol ešte znižovaný podľa detí. Dnes sa rozbieha budovanie tzv. duálneho školstva, ktoré bolo pred 30 rokmi dobre zabehnutou samozrejmosťou. Nedávno parlament schválil tzv. rekreačne poukazy pre zamestnancov, ktoré neuveriteľne fungovali už za socializmu. V posledných rokoch vláda zaviedla viacero sociálnych balíčkov pre pracujúcich, pre žiakov i dôchodcov. No všetko toto tu už v nejakej podobe bolo, za socializmu. Potešiteľné je, že nakoniec sa prichádza na to, že ten socializmus vôbec nebola čierna diera a že mal svoje výrazne pozitívne stránky. Takže spomínajme na november 1989 a objavujme socializmus! Môže to byť dobrá inšpirácia pre budúcnosť.

Jozef Hrdlička, predseda KSS

V Bratislave 17. novembra 2018

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

By |2018-11-16T21:27:13+00:00november 16, 2018|Články|1 Comment

One Comment

  1. humanista 18/11/2018 at 7:49 - Reply

    Žil som v socialistickom Československu od jeho začiatku až do jeho povalenia a považujem za potrebné pripomenúť, že na rozdiel of kapitalizmu, socializmus je vývojaschopný pri porovnaní pomerov v rokoch 50. a 90., čo sa týkalo životnej úrovne obyvateľstva, životných istôt, bezpečnosti. Kapitalizmus ZÁKONITE generuje krízy,nepokoje, nezamestnaných, bezdomovcov,vojny atď..

Leave A Comment