Čudujete sa chorým kravám?

Slovenskom v uplynulých dňoch otriasla kauza dovozu hovädzieho mäsa s Poľska, ktoré malo pochádzať z chorých kráv. Na Slovensko bolo údajne dovezených okolo 2000 kg takého, zdraviu škodlivého mäsa.  Nie je tomu tak dávno, keď u nás  rezonovala problematika chorých kureniec, či mäsových výrobkov, v ktorých bola použitá soľ, určená na zimný posyp, rovnako pochádzajúcich zo susedného Poľska. Spomenieme si určite aj na aféry  starého premrazeného hovädzieho mäsa z južnej Ameriky, či na kurence s vysokým  obsahom antibiotík. Tajomstvom nie je ani fakt, že Slovensko dováža, či na vlastnom území v nadnárodných spoločnostiach vyrába mliečne výrobky, ktoré ani z ďaleka nedosahujú takú kvalitu ako výrobky vyrábané rovnakými firmami, určené pre spotrebiteľov v krajinách západnej  Európy. Toto je realita, či skôr dôsledok poľnohospodárskej a potravinovej politiky na Slovensku za posledných takmer tridsať rokov.

Bez akejkoľvek nostalgie musím však pre tých, čo už zabudli, alebo pre tých, čo nevedia, alebo pre tých, čo nechcú vedieť, pripomenúť a zdôrazniť, že pred tridsiatimi rokmi bolo Slovensko a aj celé Československo potravinovo absolútne sebestačné. Pravdou je, že spotrebitelia nemali taký široký sortiment potravinárskych výrobkov ako je tomu dnes, no boli to výrobky vysokej kvality. Všetko to boli výrobky, ktoré by sme dnes mohli označiť prívlastkom bio, za ktoré si musíme značne priplatiť. Slovensko produkovalo dostatok vlastného a kvalitného hovädzieho, bravčového, kuracieho i baranieho mäsa, ktoré dokonca smelo vyvážalo. Pestovali sa v hojnom počte mnohé, pre Slovensko tradičné  poľnohospodárske plodiny, ako napríklad zemiaky, cukrová repa či strukoviny. Rovnako tak sa produkovalo toľko mlieka a mliečnych výrobkov, že ich nebolo možné v krajine spotrebovať. A čo dnes? Dnes sme nútení všetky uvedené, ale aj neuvedené poľnohospodárske komodity dovážať zo zahraničia. Tragédiou je samotný tento fakt, ako aj fakt ich nízkej kvality. Čo je príčinou tohto stavu? Moju odpoveď mnohí opäť označia za nostalgickú a primitívnu, no je založená na preukázateľných  štatistických i v bežnom živote pozorovateľných faktoch. Príčinou je cielená likvidácia celej poľnohospodárskej štruktúry Slovenska spustená  začiatkom 90. rokov. Jej výsledkom bola parcelácia poľnohospodárskej pôdy, pestovanie monokultúr,  likvidácia vysokých stavov predovšetkým hovädzieho i bravčového dobytka. V nadväznosti na to, likvidácia mnohých, mäso spravujúcich podnikov, mliekární, cukrovarov i ďalších poľnohospodárskych  odvetví. Dnes v potravinárskom priemysle bačujú zahraničné firmy, ktorých hlavným kritériom výroby nie je kvalita ale zisk.

Okrem uvedeného, tvrdou ranou pre vyspelé slovenské a ešte raz zdôrazňujem vysoko kvalitné  poľnohospodárstvo, boli  a stále sú aj nezmyselné kvóty,   ktoré nám nehoráznym spôsobom nadiktovala bruselská administratíva pri našom vstupe do Európskej únie. Je zvrátené, ak nám niekto diktuje koľko zemiakov, pšenice, maku, cukrovej repy či strukovín môžeme dopestovať. Je do neba volajúce ak nám niekto diktuje, koľko kráv, prasiec či kureniec  môžeme dochovať. Je to však realita,  ktorá položila na kolená celý náš národný agrosektor a vytvorila výrobný priestor pre zahraničný kapitál. Pôvodne obrábané polia sa zatrávňujú, či zalesňujú, na čo sa poberajú aj slušné euro-dotácie. Pestujú sa v značnej miere  olejniny na výrobu zeleného paliva. Kravíny, či ošipárne spustli a sú vhodné už len na likvidáciu.  Dnes sme v prevažnej miere  už len odbytišťom – konzumentmi nekvalitných, z vonku dovezených produktov a potom sa nedivme, že konzumujem to čo konzumujeme. í

Na aktuálnu kauzu s hovädzím mäsom takmer bohorovne vystúpil aj slovenský premiér Peter Pellegríni a taktiež bohorovne vyzval k nákupu a konzumácií potravín vyrobených na Slovensku. Má pravdu, no je to však málo!  Ako premiér Slovenskej vlády by mal iniciovať zásadne nový postoj štátu k celému poľnohospodárstvu. Prehodnotiť celú dotačnú politiku poľnohospodárov a keď bude treba, tak veľmi zásadne otvoriť s bruselskou administratívou problematiku kvót, zákazov, príkazov a obmedzení pre Slovensko. Veľmi reálnym a bez pochyby  prospešným by bol  aj vstup štátu do štátneho podnikania v slovenskom agrosektore.

Nedivme sa rôznym potravinovým kauzám. Za takýchto podmienok budú pokračovať a budú sa násobiť. Slovensko, ako krajina z úžasným prírodným potenciálom a schopnými ľuďmi  potrebuje zásadnú reformu poľnohospodárskej politiky a to aj za cenu konfliktu s Bruselom. V tomto prípade určite platí to staré známe: Riadiť sa zdravým sedliackym rozumom…..

 

Jozef Hrdlička, predseda KSS

6. februára 2019

By |2019-02-06T15:43:13+00:00február 6, 2019|Články|1 Comment

One Comment

  1. pc 10/02/2019 at 13:21 - Reply

    100% pravda

Leave A Comment