Danko sa prejavil ako vlastenec a štátnik!

Uplynulo pár dní, od kedy sme si v Banskej Bystrici pripomenuli 75. výročie Slovenského národného povstania. Týchto osláv sa zúčastnila aj početná delegácia slovenských komunistov. S odstupom krátkeho času musím konštatovať, že ja osobne  som z Banskej Bystrice odchádzal s jedným veľkým sklamaním a pobúrením. Na strane druhej…. a poviem to, či napíšem, veľmi otvorene, s uznaním a hrdosťou na súčasného  predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Prezidentku Čaputovú komentovať nebudem, tá svoj tieň neprekročila a premiér Pellegríni vystúpil tiež  dobre –  štandardným spôsobom.

Sklamanie a pobúrenie vo mne, a nie len vo mne, zanechali organizátori tohtoročných osláv SNP. Prečo? Preto, že upreli viacerým zástupcom politických strán, vrátane KSS, dôstojne  položiť vence a vzdať úctu všetkým antifašistom a bojovníkom v SNP v rámci oficiálneho pietneho aktu. Myslím si, že je absolútne neprípustné, aby organizátor takéhoto podujatia rozhodoval kto môže, a kto nemôže  dôstojne vzdať úctu  SNP. Považujem za nehoráznu drzosť, aby niekto určoval, kto sa môže s plnou vážnosťou pokloniť našim predchodcom v rámci oficiálneho pietneho aktu a kto sa môže pokloniť len v tieni oficiálnych osláv. Osobne zastávam názor, že by sme si mali dnes vážiť všetkých,  ktorí prídu s pokorou a úctou vzdať hold našim osloboditeľom, partizánom a vôbec všetkým, ktorí v minulosti zvádzali zápas za svoju vlasť, slobodu a sociálnu spravodlivosť. Alebo neustále omieľaná  potreba vlasteneckej výchovy je len na oko?   A budem aj veľmi osobný, neskromný a možno pre niekoho aj trochu jednostranný, keď zdôrazním historický fakt,  že práve komunisti boli rozhodujúcou silou v Slovenskom národnom povstaní a v celom protifašistickom hnutí a to nielen na Slovensku. Dnes je ich nasledovníkom a pokračovateľom  upierané aj to obyčajné právo na dôstojnú pietu. V týchto súvislostiach  zdôrazním a pripomeniem fakt,  že to bol práve Sovietsky zväz, vedený komunistickou stranou, ktorý niesol najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny a bezpochyby práve jeho národy mali rozhodujúci podiel na porážke fašizmu a skončení druhej svetovej vojny. Súhlasím s názorom Andreja Danka, že  na oslavách 75. výročia SNP v Banskej Bystrici mali byť predovšetkým vysokí predstavitelia Ruskej federácie a Bieloruska (Ukrajinu nespomínam,  pretože jej politická reprezentácia má k II. svetovej vojne minimálne divné postoje), predstavitelia tých národov, ktoré priniesli najväčšie obete.

Z Banskej Bystrice som ( a nielen ja) však  odchádzal aj s dobrým pocitom. Vyvolal ho vo mne slávnostný príhovor predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. Dúfam, že moje pozitívne slová na jeho adresu mu neuškodia, no nemôžem inak, ako svoj názor prejaviť. Bo to  prejav štátnický, priamy a zrozumiteľný,  naplnený pochopením historických udalostí a súvislosti, ktoré dokázal premostiť so súčasnosťou a budúcnosťou. Dankov prejav bol nielen výraznou snahou o objektívne hodnotenie významných udalosti a osobnosti z polovice 20. storočia, ale aj veľmi vážnym varovaním pred extrémistickými a neoliberálnymi  hrozbami dneška. Veľmi jasne pomenoval aj riziká virtuálnej propagandy, ktorá deformuje a priam likviduje reálne spoločenské hodnoty a vedomie ľudí. Bol to prejav, v ktorom silne rezonovala snaha a výzva na objektívne vyrovnanie sa s našou nedávnou minulosťou.  Ako komunista sa netajím uznaním nad slovami Danka na adresu Gustáva Husáka a musím ich aj v mojej úvahe zopakovať:

„SNP je spojené s množstvom významných osobností, som však presvedčený, že jednej z nich by mala patriť osobitná pozornosť. Je to osobnosť, ktorej život bol plný úspechov, ale aj pádov. Plný sklamaní a to najmä z blízkych, ktorí ho na miesto uznania zavreli v 50-tych rokoch do väzenia. Je to jeden z hlavných predstaviteľov SNP, dlhoročný prezident republiky, výnimočný človek, plný odhodlania. Doktor Gustáv Husák. Na jeho životnom príbehu sa učme, pozorujme, aké vrtkavé sú medziľudské vzťahy, aká vrtkavá je sláva. Vždy sa budem klaňať jeho pamiatke a v politike pripomínať, že život nie je čierny a biely. Že život je plný kompromisov a je naplnený len vtedy, keď človek verí svojim ideálom, dodržiava pravidlá, ide ďalej, aj keď ho mnohí nechápu, dodržiava pravidlá, pomáha druhým a súčasne má jasný cieľ.“

Samozrejme,   že po týchto slovách predsedu NR SR  spustili  na neho  slniečkárske média ako aj  politici  riadnu kanonádu kritiky a zosmiešňovania. Tradične …. vulgárne, primitívne a za pomoci manipulácie s historickými faktami. Ušlo sa samozrejme aj Gustávovi Husákovi, ktorý bol obvinený (napríklad Topky.sk. 2. 9. 2019)  z fantazmagórie, že chcel pripojiť Slovensko k Sovietskemu zväzu a samozrejme z normalizátorstva, totalitárstva  a podobne. Škoda komentovať… tradičné úsilie o primitívnu  manipuláciu a demagógiu.

Čo dodať na záver? Som rád, že po tridsiatich rokoch  od novembra 1989 jeden z najvyšších ústavných činiteľov sa nebál pomenovať veci otvorene a pravým menom. Svojim vystúpením prispel k posilneniu  nádeje na objektívne hodnotenie našej  minulosti a nebojím sa uviesť, že výrazne prispel k spoločensko-politickej rehabilitácií jednej z najvýznamnejších osobností  moderných slovenských dejín. Ďakujem pán predseda NR SR!

septembra 2019

Jozef Hrdlička

predseda KSS

 

 

By |2019-09-03T16:48:56+00:00september 3, 2019|Články|1 Comment

One Comment

  1. Martin 03/09/2019 at 21:10 - Reply

    1. Som rád, že konečne na stránkach pôvodne komunistického DAV-u dostali konečne slovo aj komunisti. Bol by som rád, keby ste preberali významné príspevky od členov oboch komunistických strán odteraz pravidelne. A k tomu samozrejme príspevky komunistickej inteligencie a laictva – domácej, českej či zahraničnej.

    2. Mimoriadne mi vadí, keď slovenskí komunisti, a Hrdlička osobitne, vystupujú ako hovorcovia, alebo obhajcovia iných politických strán a politikov. Nejeden raz sa za posledné dve desaťročia stalo, že vyhlásenia strán boli ako pochvalné potľapkávanie po pleci, za výroky a skutky konkurenčných politikov a strán. Takto ten socializmus nevybudujem, soudruzi ….

    Je absolútne neprijateľné, aby takýmto spôsobom vystupovala strana, ktorá sa snaží „uspieť“ v neustále pretrvávajúcej politickej súťaži. Chyby súperov je potrebné razantne kritizovať, a súhlasné kroky netreba chváliť, ale vydať vlastné ( súhlasné ) stanoviská, v oboch prípadoch s poukázaním na svoj vlastný program. Teda napr. ak SD zvýši dôchodky, tak neprísť s pochvalným stanoviskom voči SD, ale vydať vyhlásenie, čo na tému dôchodkov majú v programe komunisti. Proti politicky rozdielnym stranám vystupovať razantne opozične a voči politicky blízkym stranám vystupovať neutrálne, s poukazovaním na vlastný ( samozrejme lepší ) program.

    Hrdlička ma viac krát presvedčil o tom, že je to schopný rečník, no je neprijateľné aby vystupoval ako niekoho hovorca, alebo obhajca ako to robí už dve desiatky rokov. Dokonca mám pocit, že tých obhajujúcich prejavov mal viac, ako tých, čo propagujú vlastnú stranu.
    Naopak – páči sa mi, že vedenie V-SP sa snaží ladiť svoje stanoviská tak, že vždy predstaví svoju alternatívu, zachytenú v ich programe. Takto by mala vystupovať aj KSS.

    Skrátka – ľavicových voličov získavať tým, že poukazujeme na to, v čom sme iní, ako iné ľavicové strany ( napr. SD ), aby chápali tie rozdiely. Zviditeľňovať sa rozdielmi – inakosťou.

    3. V podmienkach súčasného kapitalizmu, by malo byť prvotným cieľom komunistických strán dosiahnutie 3%, aby získali príspevok na svoju činnosť. Potom, ďalší krok by mal byť ten, že v strane bude pôsobiť aspoň jediný platený člen, ktorého pracovnou náplňou bude v skratke „položiť dušu za stranu“. Tak je nádej, že sa zlepší aj vystupovanie strany voči ( možným ) voličom, a že s.Hrdlička nebude neplateným hovorcom SD, Danka, alebo Harabina, ale oduševneným obhajcom komunistických strán a ich spoločného programu.

Leave A Comment