Demokracia – nedemokracia, legitimita, manipulácia…

Demokracia – nedemokracia, legitimita, manipulácia…

            Nikto nespochybňuje právo verejnosti zhromažďovať sa na námestiach či iných priestoroch a vyjadrovať svoje názory, alebo požiadavky voči vládnucej moci. V demokracii to vždy bolo a je právom všetkých občanov štátu.

Aj nedávne zhromaždenia, deklarované účastníkmi i organizátormi ako smútočné, ale aj protestné, majú nespochybniteľné právo na uskutočnenie a vyjadrenie svojich cieľov. Druhou vecou je, aké sú tie ciele, a ako sa samotné protesty a celá mediálna i politická  kampaň okolo nich rozvíja a kam smeruje.

Vyjadrenia protestov, požiadaviek, alebo nespokojnosti skupinou občanov by mali byť signálom pre vládnu moc, že nekoná v niektorých veciach správne. Alebo aspoň to, že nekoná podľa predstav niektorých skupín obyvateľstva.

To však ešte neznamená, že tak ako protestujúci, rozmýšľa a žiada aj ostatná časť občanov krajiny. Teda, že vládnuca moc musí hneď konať podľa predstav zhromaždených či protestujúcich a splniť ich požiadavky neodkladne a v nimi požadovanom zmysle. Kde by tak skončila demokracia, ak by sa takáto prax zviedla do praktickej politiky, či života krajiny alebo obce? „Prevážna menšina“, ktorá si prisvojila „patent na pravdu“ bude žiadať niečo, čo absolútna väčšina nepovažuje za potrebné či správne. Alebo má úplne iný názor na danú zmenu, usporiadanie, fungovanie. Páčilo by sa nám také fungovanie spoločnosti v ktorej žijeme?

Kde ostala demokracia a práva neprotestujúcej či nedemonštrujúcej väčšiny? Kde ostala ich sloboda a rešpektovanie ich názoru?  Kde a ako je, či bude rešpektovaný ich hlas?

Pozrime sa, čo sa stalo  na Slovensku v posledných dvoch týždňoch?

Niekoľko desiatok tisíc účastníkov zhromaždení /podľa niektorých odhadov sto tisíc/ vraj žiadalo odstúpenie vlády. To sa stalo argumentom pre opozičné strany, aby ich lídri vyhlasovali, že „ľudia chcú zmenu“.

Podľa tvrdení väčšiny súčasných politických strán, boli parlamentné voľby v roku 2016 demokratické. Ak je to tak, to znamená, že súčasná koaličná vláda vznikla zo strán, ktoré dostali dôveru viac ako 1,1 milióna voličov na Slovensku. Ako ďaleko je teda  v takom prípade demokratické a nejakým spôsobom záväzne, aby 100  tisíc účastníkov protestov žiadalo a vydobylo si zmenu toho, o čom rozhodlo 1,1 milióna občanov?

Ďalších 1,7 milióna voličov nebolo vôbec  voliť. O názory týchto ľudí „prevážna menšina“ nemá záujem a nepotrebuje ich vedieť? Alebo jej práve takýto stav pasivity voličov – občanov vyhovuje!?

Samozrejme že áno. Oni s tým dokonca počítajú, ako so samozrejmosťou v demokracii „podľa ich predstav“. Naviac, ak je iniciátorom legalizácie pochybného demokratického kroku samotný prezident krajiny, ktorý bol „zvolený“ fakticky len 29,5 percentným počtom voličov – občanov z celkového počtu zapísaných voličov, teda ani celou jednou tretinou , aj to je ukážkou predstav niektorých síl o demokracii. K legalizácii „sotva demokratického“ konania prispieva ešte manipulácia verejnou mienkou zo strany redaktorov médii, takzvaných politológov, dokonca niektorých učiteľov univerzít, ktorí v iných prípadoch vehementne obhajujú nezávislosť akademickej pôdy.  Prirodzene za výdatnej aktívnej podpory rôznych šebejov, mesežnikovov, ale aj matovičov, gálkov, budajov a iných „pobudov“.

Čo s takou demokraciou?

Čo s demokraciou jednostranne chápanou a jednostranne presadzovanou, manipulovanou médiami, ktoré sú prevážne v súkromnom vlastníctve finančných skupín a oligarchov? Teda vo vlastníctve menšiny spoločnosti, ktorá si však za svoje peniaze formuje vládne mocenské štruktúry tak, aby jej pomáhali jej bohatstvo upevňovať a zväčšovať. A ako sa ukazuje, formuje celkom úspešne aj verejnú mienku a správanie sa niektorej časti občanov. Samozrejme len do tej miery, do akej sa z občanov je ochotné stáť sa „stádo“. Len do času, kým sa neprebudí, alebo kým niekto, alebo niečo neprebudí „zdravý rozum“ spoločnosti.

Pavol Suško

podpredseda KSS

By |2018-03-15T16:11:41+00:00marec 15, 2018|Články|4 komentáre

4 komentáre

  1. Milan Antal 20/03/2018 at 14:08

    Zajtra, 21.3. od 17 hod. v Bratislave na Hodžovom nám. občianska spoločnosť, občianski aktivisti organizujú zhromaždenie proti štátnemu prevratu, za dodržiavanie ústavných demokratických princípov.
    Tak ako možno v niečom súhlasiť a nesúhlasiť s protivládnymi protestami, tak je to aj v tomto prípade, aby sa pod heslom zachovania pokoja neskrývala snaha nerobiť žiadne zmeny na Slovensku.
    Osobne si ale myslím, žeby sa ľavica a komunisti mali tohto zhromaždenia zúčastniť, ale pod vlastnou agendou a vlastnými heslami. Takými, aby obidva tábory prešla chuť biť sa o korytá prostredníctvom manipulácie masami, pretože ľud môže vyjsť do ulíc so svojimi vlastnými požiadavkami, ktoré sa nemusia páčiť ani jednej strane.

    Ktoré heslá a požiadavky by to mohli byť?

    – proti nízkym mzdám oproti západným krajinám pri porovnateľnej produktivite práce,
    -za zvýšenie minimálnej mzdy,
    -požiadavka humanizácie pracovných podmienok, rešpektovanie práv zamestnancov, aby sa s nimi nezaobchádzalo ako s nevoľníkmi, požadujeme úctu k pracovníkom. (To vyjadruje aj projekt ekonomickej demokracie, presadzovaný Petrom Zajacom-Vankom).
    -za preukazovanie pôvodu majetku,
    -za zrušenie daňových rajov, kam unikajú aj zo Slovenska nakradnuté peniaze,
    -proti korupcii,
    -za povinné zverejňovanie vlastníkov firiem, inak nemožno pokladať takú firmu za legitímnu,
    -proti sociálnej a teda aj faktickej právnej nerovnosti občanov Slovenska,
    -požiadavka odstránenia priepastných príjmových, sociálnych rozdielov, odstránenie parazitizmu bohatých. Spoločenské podmienky, ktoré produkujú
    bohatstvo, sú tvorené prácou všetkých ľudí, sústreďovanie bohatstva v rukách úzkej skupiny znamená rozkrádanie spoločného bohatstva,
    -aby sa práca stala hlavným zdrojom príjmov a bohatstva, nie špekulácie, podvody, rozkrádanie,
    -za progresívne zdaňovanie príjmov, za milionársku daň
    -za objektívne médiá, proti manipulácii verejnej mienky korporátnymi médiami,

  2. skuska 16/03/2018 at 18:07

    Skúška.

  3. Peter Zajac-Vanka 16/03/2018 at 11:53

    „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí“ , to je známy výrok Ľudovíta Štúra…bol by som radšej, ak by strana KSS už nehľadala „Lenina“ a nešpárala sa v minulosti, ale aby pohla vopred svoje sily. Všetci vieme, čo sú to za demonštrácie i dnes 16.3., všetci vieme, že je to organizačná súčasť celoeurópskeho manipulovania mozgov, problémom však vie, že o tom hovoríme viac než to stojí za zmienku. Nepochopil som napríklad, že cestu ako z dnešného chaosu von, zdokladovanú, zdokumentovanú, projektovo spracovanú, ešte nik z KSS ani len „nečítal“, nieto ešte o nej hovoril. Ing.Peter Zajac-Vanka, autor diela Ekonomika po kapitalizme: Hospodársky a sociálny model postkapitalistckej spoločnosti, Národohospodársky aspekt 2018 – verzia pre Slovensko….

  4. Vojtech Piku 15/03/2018 at 20:06

    Som sympatizant Kss. Budem skromný a stručný. My všetci čakáme na V.I.LENINA. Dočkáme sa ho, alebo budeme naďalej plakať nad zlým hrobom?

Comments are closed.