Dokedy budeme mopslíkmi Bruselu pri predlžovaní protiruských sankcií?

Napriek x-tým vyhláseniam predstaviteľov SR o nefunkčnosti sankcií, Slovensko v piatok opäť poslušne zahlasovalo za ich predĺženie.

Už sme si zvykli na dvojtvárnosť predstaviteľov koalície: pred domácim publikom nešetria kritikou na adresu sankcií namierených proti Ruskej federácii, no po odlete zo Slovenska vždy poslušne zahlasujú za ich predĺženie. Zoznam týchto politikov minulý týždeň rozšíril premiér Peter Pellegrini.

„Domnievame sa, že by bolo vhodné túto otázku znovu prehodnotiť, či môžeme obnoviť konštruktívny dialóg namiesto bezvýznamných pokračujúcich sankcií,“ povedal premiér koncom júna na Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Prešlo ani nie pol roka, slovenská strana prehodnocovala a prehodnocovala toľko, až dospela k záveru, že nie je možné obnoviť konštruktívny dialóg, ale musíme pokračovať v bezvýznamných sankciách.  „Slovensko bude držať jednotnú líniu s ostatnými členskými krajinami. Pokiaľ dôjde k návrhu na sprísnenie sankcií , SR bude súčasťou tohto rozhodnutia,“ vyhlásil premiér Pellegrini vo štvrtok.

Preložené do ľudskej reči: nech sa únia zhodne na akejkoľvek blbosti, pre našich politikov je prednejšia lojalita Bruselu, ako zdravý rozum. Keď EÚ skočí z útesu, tak Slovensko tiež…

Som presvedčený, že Slovensko v roku 2016 premeškalo obrovskú príležitosť – ako krajina predsedajúca únii mala jedinečnú šancu otvoriť diskusiu o sankciách proti Rusku. Nestalo sa. Nie preto, že by sankcie v EÚ nemali dostatok kritikov – proti sankciám sa svojho času pravidelne vyjadrovali Viktor Orbán, Miloš Zeman, Alexis Tsipras, vlády Talianska či Cypru. To, čo chýbalo bola odvaha. Taká odvaha, ktorú preukázalo napríklad malé Valónsko, ktoré ani nemá vlastný štát, no dokázalo zablokovať podpis dohody CETA.

Prečo to píšem? Blíži sa koniec roka a v tom nasledujúcom nás čakajú voľby prezidentské i európske. Nami zvolení kandidáti sa budú vyjadrovať aj k protiruským sankciám. Nezabúdajme na to a zohľadňujme pri výbere vhodných kandidátov – či už do europarlamentu alebo do Grasalkovičovho paláca – takých kandidátov, ktorí nestratia odvahu vystúpiť proti sankciám hneď po prekročení slovenských hraníc. Je to aj v našom záujme.

Viac by vám o tom vedeli porozprávať už v niekoľkých regiónoch Slovenska. Napríklad 229 obuvníkov z martinského ECCO, 100 zamestnancov OFZ Istebné či 372 zamestnancov Railway Casted Compontents v Prakovciach, ktorí v roku 2015 skončili pre problémy kvôli sankciám bez práce. Ďalej štrajkujúci strojári z krupinskej Way industries či zamestnanci českej Sigma Group, ktorá v roku 2018 po 20 rokoch zatvorila svoju pobočku v Banskej Bystrici práve kvôli sankciám.

Artur Bekmatov

By |2018-12-16T13:42:45+00:00december 16, 2018|Články|Komentáre vypnuté na Dokedy budeme mopslíkmi Bruselu pri predlžovaní protiruských sankcií?