Dôvera za dôveru

Dôvera za dôveru

Dnes sa zmienime o faktore dôvery. O nevyhnutnosti matematicky počítať dôveru, kde znamienko rovná sa je najdôležitejšie. O pohľadoch na Dôveru za dôveru a o tom, ako je atmosféra dôvery na Slovensku i vo svete neobyčajne dôležitá a základná. Ťažiskom témy Dôvera za dôveru, budú zdravotné poisťovne a či ich neregulované zisky nevytvárajú opak dôvery.

Začnem málo známym výrokom reformátora zdravotníctva pána Zajaca ( spolupracovníka SaS), ktorý odstupom času paradoxne tvrdí, že najväčším sklamaním sú pre neho zdravotné poisťovne. Bola to slabá chvíľa či hormonálna nerovnováha slepo zaľúbeného reformátora zdravotníctva, vďaka ktorému nám zdravotníctvo na trhu otehotnelo ( neprimeraným ) ziskom? Alebo skutočná kritika krstného otca, na vlastnosti dospievajúceho 14- ročného zdravotníctva, ktoré ”zbúchali” obchodníci so zdravím a teraz ho ide – chce karhať? Nevieme ako úprimne to pán Zajac myslí, nevidíme do hlbín liberálnej duše, čo sami psychológovia zdôrazňujú, že ako jediný lekári nemajú hmatateľný orgán, čím sú v určitej nevýhode oproti ostatným lekárom. Ale určite vieme, že tento čas už má skutočne na to , aby odprezentoval presný a spravodlivý obraz silných príbehov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o úprimnosti ľubivých reklám v médiach za lepšie zdravotníctvo.

Pre potreby vysvetlenia dnešnej podoby zdravotníctva nestačí spomenúť len otca, socialistickú matku, ale hlavne prostredie, v tomto prípade trhové prostredie v ktorom mladé zdravotníctvo vyrastalo a ako sa vyrovnávalo či prispôsobovalo nárokom trhovému mechanizmu, ktorý v ňom 14-rokov vykonáva zvrchovanú činnosť.

Vráťme sa teda do minulosti a skúsme naznačiť pár rozporuplných fáz, ktoré môžu ovplyvňovať finančné zdravie mladého zdravotníctva – a zdravia národa.

Je nespochybniteľné, že zdravotné poisťovne vo verejnom zdravotnom poistení hospodária s verejnými prostriedkami . Povinne, mesačne musíme jednej z poisťovní platiť čiastku, ktorá je naším majetkovým vlastníctvom. Do roku 2005 zdravotné poisťovne hospodárili s prostriedkami rozdelenými do štyroch fondov. Základný, účelový, rezervný a správny – z ktorého poisťovne hradili svoju správu – vlastnú činnosť. Zároveň boli prostriedky získané z verejného zdravotného poistenia oddelené od vlastných zdrojov poisťovne. V roku 2005 sa ekonomicky i právne opodstatnene štyri oddelenia spojili do jedného balíka a vzniklo súkromné vlastníctvo verejných zdrojov. A tak sa z peňazí určených na zdravotnú starostlivosť mohol začať vyplácať zisk. V roku 2006 si akcionári istej zdravotnej poisťovne obratom prisvojili zisk 66 miliónov eur za rok 2005. Od roku 2008 platí, že poistný kmeň nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne a tým pádom rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa. V roku 2009 si poisťovňu Dôvera kúpila poisťovňa Apollo. V oboch mala akcionársky vplyv finančná skupina Penta. Cena za Dôveru bola 113 miliónov eur, spojením dvoch poisťovní vznikla silnejšia poisťovňa, ktorá prijala názov Dôvera. Neskôr však nastúpil diskutabilný mechanizmus ohodnocovania prevádzaného kmeňa a cena hneď stúpla o cca 461 miliónov eur, čím istým akcionárom vznikol nárok na túto čiastku, z ktorých dokonca podľa platných daňových zákonov nemuseli odviesť ani daň do štátneho rozpočtu. Ambíciou tohto krátkeho článku nie je počítať koľko peňazí skončilo na súkromných účtoch, ktoré môžu chýbať zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale ponuka k zamysleniu sa, aby verejné peniaze nekončili v neprimeranej miere na súkromných účtoch a súkromné záujmy nestáli nad záujmami verejnými-verejnosti. Pre jednoduchý príklad zneužijem predstavivosť z príkladu kontroverzného oceňovania poistného kmeňa. Čiastku 461 miliónov vydelím počtom 79 okresov. Matematika nedovolí pochybnosti a zistením ohromí, že v každom okrese by mohlo byť použitých podľa potreby ľudí 5.832.000,- eur v zdravotnej politike, od nových moderných polikliník, zdravotníckych zariadení atď.

Pre potreby tohto príspevku je nevyhnutne pozastaviť sa nad výkladom základného ľudského práva, a to vlastníckeho práva. V predošlom období sa pravidelne podrobne konštatovalo, že obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je zásahom do ich vlastníckeho  práva. Tento pohľad môže pre poistencov vyznieť ako jednostranný. Nakoľko nielen zdravotnej poisťovni sa zasahuje do vlastníckych prav, ale aj poistencom, ktorí musia mesačne zaplatiť jednej z poisťovní nie malú čiastku zo svojich zarobených peňazí, zo svojho
majetkového vlastníctva. Vlastnícke právo každého má rovnaký obsah a ochranu u poistencov aj poisťovní. Napriek rovnosti v ochrane vlastníckeho práva, môžu rozhodnutia súdov z minulosti vyznieť problematicky. Každopádne rozhodnutia súdov treba rešpektovať.

Dnes si pravdepodobne väčšina národa uvedomuje, že v zdravotníctve nie je priestor na antagonistickú teóriu hry, kde súkromné záujmy, akoby stáli proti občanom, kde sa výhra víťaza, rovná prehre porazeného. Koncentráciou rozumu a poctivých úmyslov, by sa mali v parlamente začať konečne presadzovať také návrhy, pri ktorých sa zisk pre víťaza nerovná strate porazeného. Ziskom by mala byť čo najvyššia miera kvality zdravia občanov a poisťovne by nemali tratiť na prevádzke a správe svojho podnikania. Reformu pána Zajaca, ktorá mimochodom všetko dovoľovala a nič nezakazovala treba kvalitne zmeniť, aby prázdniny neprimeraného zisku konečne skončili a aby ďalšie zásahy proti zisku nekončili na súde a nevyvolávali arbitráže. Nech žije spoločenská a právna dôvera.

Ľubo Jánošík

By |2018-10-17T15:22:34+00:00október 17, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment