Hlásime sa k československej tradícii

Pred sto rokmi,  presne dňa 28. októbra 1918, vznikla  v srdci Európy Československá republika ako nový a spoločný  domov  Čechov a Slovákov. Slováci sa  k novému štátu oficiálne prihlásili prijatím Martinskej deklarácie  30. októbra 1918.

Jej vznik môžeme smelo považovať za vyvrcholenie nášho dejinného úsilia za národnú emancipáciu, zvrchovanosť a štátotvornosť. Poznanie dejinných súvislosti v kontexte Československej republiky nám umožní pochopenie nielen histórie samotnej, ale aj mnohých súčasných spoločenských procesov a ďalšie smerovanie Slovenska.

Československá republika existujúca v rokoch 1918 – 1992 (s krátkou prestávkou v rokoch druhej svetovej vojny) zanechala pre naše národy ale aj pre európsku históriu a kultúru výrazný odkaz vo viacerých rovinách. Bol to štát, ktorý sa už v prvých rokoch svojej existencie usiloval o budovanie demokratických princípov, aj keď na tú dobu značne limitovaných a triedne determinovaných.

Je historickým faktom, že počas existencie Československej republiky došlo k výraznému rozvoju kultúry, školstva a celej hospodárskej štruktúry Slovenska. Slováci v spoločnom štáte s Čechmi zavŕšili proces formovania moderného a demokratického národa. V rokoch druhej svetovej vojny oba štátotvorné národy potvrdili svoje demokratické tradície aj svojou antifašistickou orientáciou. Dôkazom toho bolo aj Slovenské národné povstanie ako druhé najväčšie povstanie proti fašizmu v Európe. Rovnako tak aj pôsobenie Československého armádneho zboru gen. Svobodu, ako aj ďalšej účasti Slovákov a Čechov v boji proti fašizmu. Zjednodušene povedané oba národy mali svoj významný podiel na ukončení II. svetovej vojny.

Po II. svetovej vojne sa Slováci a Česi v obnovenej Československej republiky vydali na cestu sociálno-spoločenského experimentu. Československo sa pokúsilo budovať socialistický systém ako výraznú alternatívu proti kapitalizmu. Uvedomiť si treba, že v danej dobe väčšina ľudí bola zástancom a podporovateľom socialistického vývoja spoločnosti. Dôkazom toho boli nielen udalosti v roku 1948, ale aj v zložitom období v rok 1968. Dokonca aj po páde socializmu v novembri 1989 sa drvivá väčšina ľudí hlásila k zásadným reformným procesom, avšak v rámci socialistického zriadenia.

Cesta k socializmu nebola jednoduchá. Bola výrazne determinovaná povojnovou atmosférou, ako aj postupným rozdelením sveta na sféru vplyvu dvoch svetových mocností. Otvorene treba priznať fakt, že povojnový vývoj v Československu v značnej miere podliehal vplyvu politiky Sovietskeho zväzu, ktorý nie vždy bol adekvátne aplikovateľný na podmienky Československa. Napriek tomuto konštatovaniu boli v Československu v riadení spoločnosti realizované mnohé špecifické prístupy a dnes možno smelo hovoriť o istom československom modeli socializmu, ktorý bol v mnohých ohľadoch obrovským prínosom pre rozvoj spoločnosti a zlepšenie životnej úrovne väčšiny ľudí. Úspechy v budovaní priemyslu, poľnohospodárstva, bytov pre ľudí, vyspelého a bezplatného zdravotníctva, školstva a kultúry, silnej sociálnej politiky štátu pôsobia v dnešnej dobe a hlavne pre mladú generáciu ako neuveriteľný zázrak. Práve tento československý model socializmu nesie v sebe významnú inšpiráciu pre budúce nekapitalistické alternatívy. Aj v tomto je významný vklad Čechov a Slovákov pre európsku kultúru.

Z hľadiska sledovania národných záujmov Slovákov treba dnes priznať, že to bolo v časoch socializmu a v rámci Československa, kedy došlo k naplneniu týchto tisícročných snáh. Došlo k federalizácii Československa, ktorá bola zavŕšená prijatím Ústavného zákona číslo 143/1968 o česko-slovenskej federácii z 27. októbra 1968 a v platnosti od 1. januára nasledujúceho roku.

Práve na základe tohto zákona sa ČSSR stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov, tvorená dvomi suverénnymi republikami: Českou a Slovenskou socialistickou republikou. Každá z oboch republík mala svoj zákonodarný orgán a svoju vládu. Najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na úrovni federácie bolo Federálne zhromaždenie (FZ) – dvojkomorový parlament tvorený Snemovňou ľudu a Snemovňou národov (SN), ktorému bola zodpovedná federálna vláda i prezident. Ústavný zákon vymedzil kompetencie federácie i republík a ich orgánov. Nebyť československej federácie a teda vzniku Slovenskej socialistickej republiky v roku 1969, veľmi komplikovane a zložito by vznikala samostatná Slovenská republika v roku 1993.

Československú republiku, ktorá zanikla 1. januára 1993 vznikom dvoch samostatných republík nemožno vnímať inak ako pozitívne. Je nevyhnutné jej dejiny prijať v celom svojom zložitom komplexe a nadviazať na celú jej tradíciu
vrátane tej socialistickej.

V dejinách Československa nie je žiadna čierna diera ale naopak – obrovská inšpirácia pre budúcnosť. Demokratické hodnoty, antifašistická orientácia, snaha o mier a priateľstvo s inými národmi, ako aj túžba po sociálnej spravodlivosti sú hlavné črty bývalého Československa. Sú to hodnoty vysoko aktuálne aj v dnešnej zložitej dobe.

Jozef Hrdlička, predseda KSS

By |2018-10-24T00:19:38+00:00október 24, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment