Inšpirácia i poučenie. Časť ľudí vo Francúzsku si uvedomuje nespravodlivosť existujúceho systému.

Inšpirácia i poučenie.

Časť ľudí vo Francúzsku si uvedomuje nespravodlivosť existujúceho systému.

Protesty vo Francúzsku, nazvané neskôr ako hnutie „žlté vesty“ pokračujú. Aj keď naše média sa snažia predstierať, že skončili. Preto o nich takmer neinformujú.

Tým viac neinformujú o tom, že v priebehu demokratických protestov, ktoré boli brutálne potláčané políciou „demokratického štátu“, sa formovali požiadavky, ktorými demonštrujúci občania prejavili svoje predstavy o zmenách v existujúcom systéme. Len niektoré z nich sa dostali do našich informačných prostriedkov a na sociálne siete. V jednom prípade bolo tých požiadaviek 25, v inom prípade 40. Tých 25 sme prevzali a zverejnili aj na našej internetovej stránke / www.kss.sk. /. TU.

Bolo by užitočné si všimnúť, že uvedené požiadavky boli sformulované živelne, účastníkmi širokého spektra protestujúcich účastníkov. To znamená občanov, ľudí z rôznorodých sociálnych skupín, rôznych profesií, teda aj ľudí rôznych sociálnych postavení a príjmových skupín, rozdielneho vzdelania a pravdepodobne aj rôznorodých politických názorov. Avšak ľudí, ktorých situácia dotlačila až do štádia, kedy boli ochotní aktívne sa zapojiť do protestov proti nenormálnostiam alebo deformáciám systému, v ktorom žijú. Je možné povedať, že sú to predstavitelia „širokých más“, ktorí existenčne, prirodzene, živelne, zdravým rozumom vedia, čo je pre nich dôležité a bezprostredne blízke a snažia sa vynútiť si, aby ich vypočuli.

Ukazuje sa, že časť ľudí vo Francúzsku si dobre uvedomuje globálnu oligarchickú nespravodlivosť a odmieta ju. Je preto prirodzené, že sa v podmienkach pre východiska z krízy objavila požiadavka na ohraničenia voči najväčším bankám, na zákaz vplyvu lobistickej činnosti na politiku, na obmedzenie daňových únikov ultra bohatých i na zastavenie privatizácie a znovu znárodnenie verejného majetku.

Uvedomujú si aj neustále sa rozširujúci rozdiel medzi skupinou najbohatších a bohatých a ostatnými pracujúcimi. Preto žiadajú zvýšenie dôchodkov a sociálneho zabezpečenia až o 40 percent, elimináciu bezdomovectva, zrušenie dlhov vzniknutých úžerníckou činnosťou a úžerníckymi úrokmi.

Nie je náhodná ani nespokojnosť Francúzov s nutnosťou podriaďovať sa byrokracii Európskej únie a kontrole amerického kapitálu. Požiadavka odchodu z EÚ, získanie ekonomickej a finančnej suverenity, obnova francúzskeho priemyslu i odchod z NATO sú preto logickým vyústením požiadaviek protestujúcich.

Je zrejme, že čoraz viac si občianska verejnosť uvedomuje aj nevyhnutnosť razantnejších opatrení na ochranu svojho životného prostredia, ekológie, teda aj zdravia ľudí. Zákaz plastových fliaš a iných znečisťujúcich obalov, zákaz karcinogénnych pesticídov, hormónov a monokultúr sú tými najzákladnejšími požiadavkami, ktoré boli do dokumentu zahrnuté. Podobne ako oslabenie vplyvu veľkých farmaceutických spoločnosti na zdravotnícke zariadenia a zdravie.

Nie je to náhoda. Francúzsko funguje v systéme súkromného kapitálu a vládnucej moci oligarchie už celé desaťročia. Celé generácie jeho občanov majú poznatky i skúsenosti, čo taký život umožňuje, čo komu dáva a prináša, ale aj koho obmedzuje a ukrivďuje. Francúzi majú aj bohaté tradície na odpor proti vládnucej moci, na revolučné vzopätia sa, keď ich trpezlivosť so životnými podmienkami pretečie.

Tento protest bude určite vážnym signálom pre vládnucu moc, a sily, ktoré stoja za ňou. Snažia sa, a určite sa budú aj ďalej snažiť nejakým spôsobom zmierniť túto nespokojnosť. Budú hľadať „omrvinky“, ktorými by upokojili aspoň časť ľudí, rozdelili ich v názoroch na ďalší postup. Tým sa budú snažiť oslabiť ich protestné hnutie, ktoré by mohlo veľmi ľahko a rýchlo prerásť do revolučnej nespokojnosti a podstatnej zmene systému.

Kapitál a jeho výkonná moc sa poučili z histórie a preto dokážu takmer vždy rýchlo reagovať na podobné protesty, demonštrácie a štrajky, nech je to v hociktorej krajine v Európe i vo svete. Škoda, že druhá strana, teda ľudia, pracujúci, občania sa často nechajú „ľahko nachytať“ a pripustiť rozbitie, rozdrobenie jednoty a postupný pokles aktivity a tlaku na moc.

Mnohí ľudia na Slovensku sa nechali nachytať už dávno. Teraz sa za to buď potichu hanbia, alebo rezignovali na všetko, podľahli bezmocnosti alebo ľahostajnosti. Napriek tomu, že tiež majú mnoho výhrad k súčasnému systému na Slovensku, ktorý je ďaleko od spravodlivosti, od ľudskosti, od jednoduchého človečenstva a v mnohých prípadoch i od zdravého rozumu.

Samo od seba sa však nezmení nič. Ak o zmenu stojíme, mali by sme sa o ňu pričiniť.

Pavol Suško

By |2018-12-27T20:24:06+00:00december 27, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment