Jozef Hrdlička k Eurovoľbám pre TASR

Pred voľbami do Európskeho parlamentu sa aj na KSS obracajú viaceré subjekty s množstvom otázok. Urobila tak aj Tlačová agentúra SR (TASR). Na jej otázky odpovedal Jozef Hrdlička, predseda KSS.
 
V čom môže EP pomôcť Slovensku?
 
Európsky parlament zohráva významnú úlohu pri tvorbe európskej legislatívy a politiky, avšak jeho význam v tomto nepreceňujme. Naši občania si nie celkom dobre uvedomujú, že v značnej miere legislatívu aj výkon politiky EÚ ovplyvňujú aj iné orgány, ako je napríklad Európska komisia, ktoré nikto nevolil. Ide o jednotlivcov, ktorí sú nominovaní podľa záujmov rôznych skupín. V tejto súvislosti je podľa môjho názoru treba hľadať mechanizmy na posilnenie demokratických princípov v štruktúre samotnej únie a teda aj posilnenie právomoci v priamych voľbách kreovaného parlamentu.
EP by mal byť inštitúciou vytvárajúcou také legislatívne podmienky, ktoré by umožnili napĺňanie záujmov bežných občanov Európy a je jedno z ktorého členského štátu títo občania sú. Skrátka, tieto opatrenia by mali smerovať k rastu životnej úrovne občanov, k vyrovnávaniu rozdielov v jednotlivých krajinách, k rastu vzdelanosti, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a k dôstojnému životu všetkých. To by bola priama a významná pomoc aj pre Slovensko. Európsky parlament nemá slúžiť hŕstke oligarchov, ale všetkým občanom Európy. Zároveň stojím na zásade, že rozhodovanie o zvrchovaných záležitostiach jednotlivých národných krajín musí zostať v rukách národných parlamentov.
 
Akej agendy by ste sa ako europoslanec chceli venovať?
 
V centre pozornosti, nás komunistov, vždy bol a aj je človek a snaha o jeho dôstojný a spravodlivý život. Táto hodnotová orientácia by aj na pôde Európskeho parlamentu bola dominantná. Mne osobne je blízka aj zahraničná politika a taktiež environmentálna politika. Čo sa týka otázok medzinárodnej politiky, určite by som sa zasadzoval za politiku EU zbavenej neokoloniálnych predstáv, závislosti a lokajstva na USA, a taktiež zbavenej aktuálne živenej rusofóbie. Rovnako tak, by som sa venoval odhaľovaniu zločineckej podstaty NATO, ktorej je väčšina krajín EÚ členom. Presadzoval a podporoval by som všetky tendencie smerujúce k serióznej a vyváženej spolupráci so všetkými krajinami, ktoré by mali o takúto spoluprácu záujem. Spomenul som aj oblasť environmentálnej politiky, ktorá sa stáva dominantnou. Považujem za nevyhnutné, aby EÚ ale aj celé medzinárodne spoločenstvo, zodpovedne pristúpilo k riešeniu klimatických zmien k ochrane životného prostredia, k ochrane biologickej rozmanitosti Európy a samozrejme k podpore produkovania energie z obnoviteľných zdrojov.
Potrebuje EÚ reformu?
 
Myšlienka zjednocujúcej sa a spolupracujúcej, mierovej Európy je nepochybne príťažlivá a potrebná. Myslím si však, že súčasná Európska únia sa vzďaľuje od svojho pôvodného hodnotového obsahu. Ak má Európska únia „prežiť“ musí prejsť zásadnou reformou. Som presvedčený, že Európska únia má byť v reálnej podobe Európou rovnoprávnych a suverénnych štátov a národov, ktorých spolupráca a partnerstvo je založené na vzájomne výhodnej spolupráci. Dnes to tak nefunguje. Uplatňujú sa princípy rovných a rovnejších, používa sa systém rôznych priamych či nepriamych donucovacích mechanizmov voči „neposlušným“ krajinám. V tomto zmysle je reforma nevyhnutná. Som zásadne proti diktátu EÚ vo vzťahu k jednotlivým národným krajinám. To sa nikdy nesmie stať. V takom prípade by to nebola EÚ slobodných národov, ale inštitúcia zotročujúca národy Európy.
A na rovinu musím dodať: Ak sa EÚ stane spoločenstvom slúžiacim prospechu občanov jej krajín, ak bude zabezpečovať skutočne výhodnú vzájomnú spoluprácu medzi krajinami, ak sa nebude zneužívať na bohatnutie bohatých a ohlupovanie ostatných občanov, ak nebudú platiť dvojité metre v hodnotení a posudzovaní postupu niektorých krajín, ktoré sa postavia svojvôli orgánov EÚ, nech Slovensko ostane jej členom a nech sa podieľa na rozvoji takéhoto spoločenstva. Ak sa však EÚ bude stále viac starať len o „svoju smotánku“ a o to, aby táto žala úrodu z tohto európskeho spoločenstva, uvažujme, či nie je lepšie nasledovať Spojené kráľovstvo VB…
 
Ste za užšiu integráciu členských krajín? Malo by SR patriť do jadra únie?
 
Priznám sa, že tieto pojmy „užšia integrácia“ či „jadro únie“ a to aj s ich obsahom považujem za nezmyselné. Opäť to potvrdzuje už spomenuté „rovný a rovnejší“. Myslím, že toto nie je cesta a ešte raz opakujem, ak má mať EU budúcnosť, musí byť konštituovaná na princípe vzájomnej rovnosti, rešpektovaní národných, kultúrnych, či historických tradícií všetkých jej členov. V tejto súvislosti si treba zodpovedať aj na viaceré zásadné otázky: Komu má slúžiť európska integrácia a teda EÚ? Má slúžiť tým najväčším a najsilnejším členským štátom alebo všetkým? Má slúžiť ekonomickým elitám, nadnárodným korporáciám a bankám alebo bežným občanom únie? Podľa odpovedí na tieto a ďalšie otázky môžeme definovať podstatu budúcej integrácie. Miesto SR okrem iného momentálne vidím v kontexte tejto otázky v serióznej komunikácií a spolupráci s krajinami Vyšegrádskej štvorky.
Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?
 
Občan musí cítiť že EÚ je tu pre neho a nie pre nadnárodné korporácie a nadnárodný kapitál. Momentálne nie je dôvod, aby si to aj naši spoluobčania mysleli a aby to cítili. Myslím si, že toto je hlavný dôvod toho prečo nejavia záujem o politiku EÚ a teda ani o Eurovoľby. Nízka účasť voličov vo voľbách do EP je aj výsledkom doterajšej práce europoslancov. Ľudia vidia že pravicovo orientovaným poslancom nezáleží na občanoch, ale že do EP kandidujú len zo svojich zištných dôvodov a že po zvolení problémy radových Slovákov a Slovenska samotného pre nich ostávajú ukradnuté. Bol by zaujímavý odpočet hlasovania slovenských poslancov v EP. Zaujímavé by bolo porovnanie koľko krát hlasovali za opatrenia, ktoré boli svojim obsahom zamerané v prospech Slovenska a koľkokrát hlasovali v rozpore so záujmami Slovenska.
Zmeniť sa to dá predovšetkým zásadnou zmenou politiky EÚ v zmysle toho, čo som už uviedol. My komunisti, kandidujeme do EP preto, aby sme vytvoril možnosti na presadzovanie životných potrieb občanov Slovenska, aby sme tlmočil ich postoje a to tak v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva, národnej kultúry, ekonomiky, v oblasti zahraničnej politiky. Nikdy nezabudnem na to, a vždy vo svojej práci budem presadzovať skutočnosť, že Slováci patria do veľkej skupiny Slovanských národov, sú jej neoddeliteľnou súčasťou a chcú spoločne s nimi žiť v sociálne spravodlivej Európe.
Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?
 
Pre hľadanie odpovedí na túto otázku by bolo možné a potrebné uskutočniť možno poldenný, možno celodenný seminár, či konferenciu. Plusy a mínusy, čo sme získali a čo stratili, by sa tu posudzovali z rôznych uhlov pohľadov, s použitím rôznych argumentov, dokonca s využitím rôznych číselných údajov rôznej kvality.
Nepochybne naše členstvo v EÚ bolo prínosom pre bezproblémové cestovanie po jej členských štátoch, prispelo k rozvoju kultúry, vedy či vzdelávania. Nepochybne bolo prínosným aj pre rozvoj ekonomických vzťahov. Nekritický prívrženci EÚ spravidla však preceňujú údaje, čo všetko sme získali vďaka členstvu v EÚ a uvádzajú hlavne sumy financií, ktoré sme mohli čerpať z takzvaných európskych fondov na rôzne programy, či investície. My, komunisti nepopierame niektoré výhody plynúce z čerpania fondov. Zároveň však dôrazne pripomíname, že veľa ľudí okolo nás kritizuje korupciu a korupčné správanie sa tých, ktorí sa na danom poli, teda v oblasti európskych fondov pohybujú. Zneužívanie slúži hlavne k osobnému obohacovaniu sa jednotlivcov a niektorých skupín. Tiež považujeme za potrebné pripomenúť, že čerpanie prostriedkov z EÚ nie je až takým zázrakom a prínosom pre Slovensko, ako by sa zdalo podľa propagandy a reklamy. Dnes sa pri každom významnejšom, ale aj bezvýznamnejšom objekte umiestňuje výrazne označenie, že tento objekt bol zrealizovaný s prispením Európskej únie. Uvedomujú si dnes občania, že ešte stále je v našej republike viac a veľkolepejších a významnejších objektov, kde by sme mohli napísať, že boli zrealizované bez prispenia Európskej únie?! Teda v období socializmu, kedy sa stavalo a vytváralo s cieľom prospechu pre občanov a nie pre to, aby objekt slúžil biznisu a ďalšiemu zisku. Čo dnes nie je možné povedať, dokonca ani pri turistických, či iných projektoch. Uviesť by sme mohli sídliská pre desaťtisíce a státisíce ľudí, školy, škôlky, jasle, nemocnice, závody v zaostalých regiónoch, kultúrne objekty, športové štadióny, telocvične a podobne. V kontexte uvedeného by bolo zaujímavé vypočítať jednoduchý matematický príklad: spočítať vývoz ziskov zahraničných podnikov zo Slovenska + vývoz dividend + odvody Slovenska do EÚ a porovnať to s výškou prostriedkov, ktoré Slovensko z EÚ dostáva. Výsledok by určite bol zaujímavý a naznačil by aj odpoveď na otázku.
Aj keď otázka je smerovaná na pozitíva nášho členstva v EÚ nedá mi nespomenúť aj negatíva. Medzi ne patrí určite negatívny vplyv únie na naše poľnohospodárstvo, ale aj na iné oblasti ekonomiky a životnej úrovne. Len si porovnajme dotácie do poľnohospodárstva na Slovensku a v západných krajinách EÚ. Alebo kvalitu potravín. Alebo odmeňovanie pracujúcich na Slovensku a v Západnej Európe. Paradoxne – jednotná Európa, ale na Slovensku pracovník má často len tretinový plat ako dostáva za tú istú prácu jeho kolega v Nemecku v tej istej firme. Pripadá mi to tak, ako by tá EÚ nebola pre občanov, ale len pre kapitál a zbohatlíkov.
Zjednodušene povedané, naše členstvo v Európskej únii bolo, a je v mnohých oblastiach prínosom, no na strane druhej musím zdôrazniť, že aj v dôsledku európskej integrácie sme sa stali ekonomicky okupovanou krajinou, odbytišťom nekvalitných potravín a výrobkov a taktiež krajinou s lacnou pracovnou silu. Aby sme mohli naše členstvo v EÚ hodnotiť prevažne pozitívne, musíme ešte prejsť veľký kus cesty, ale to sa musí EÚ svojim charakterom podstatne zmeniť.

 

 

 

By |2019-05-14T10:17:13+00:00máj 14, 2019|Články|Komentáre vypnuté na Jozef Hrdlička k Eurovoľbám pre TASR