K rómskej problematike…

V uplynulých dňoch „naše“ média spoločne s politikmi  rozprúdili kampaň okolo odsúdeného  poslanca ĽSNS za jeho výroky voči rómskej komunite. Táto záležitosť spustila rôzne politické úvahy, vyhlásenia a aj trestné oznámenia. Nebudem ich hodnotiť a ani sa k ním vyjadrovať. Trápne je však, že táto problematika sa stala prostriedkom naháňania politických bodov pred blížiacimi sa voľbami a prispela k vyvolávaniu rasistických nálad ako aj k vznášaniu obvinení z extrémizmu a rasizmu. Aká je však podstata celého tohto (rómskeho) problému?

 

Slovensko je krajina, v ktorej okrem Slovákov žijú aj iné národy a národnosti, či etniká. Úplne otvorene treba povedať,  že početnou komunitou sú Rómovia, ktorí sa stali nepriamo latentnou  hrozbou posilňovania radikálnych, a v tomto prípade extrémistických postojov a aj konania  na Slovensku. Prečo?  Jednoznačne preto,  že ich spôsob života je  zásadne odlišný od života majoritného obyvateľstva. Pre túto menšinu je vlastná špecifická kultúrna identita, ako aj spôsob života.  S tým súvisí neprispôsobivosť  veľkej časti obyvateľstva,  čo je často aj  zdrojom kriminality a otvorených konfliktov v spoločnosti. Podľa môjho názoru, vidím zásadný problém v tom, že politické elity nedokázali za tridsať rokov riešiť tento spoločenský problém, a tým vytvorili priestor pre jeho riešenie extrémistickým konaním jednotlivcov, či skupín. Takéto konanie je deklarované ako náprava spoločenského problému. Zároveň slúži na už spomenuté  získavanie politických bodov jednotlivých politických prúdov. V prípade rómskej menšiny sa podľa môjho názoru v značnej miere stala obeťou transformácie slovenskej spoločnosti po roku 1989 a v dôsledku skrytej, ekonomickej diskriminácie bola  jej značná časť uvrhnutá do úrovne sociálnej odkázanosti a biedy.

 

Veď kto bol prvý,  čo prišiel o prácu  po rozkradnutí národného majetku a zlikvidovaní celej hospodárskej štruktúry našej spoločnosti? V dôsledku týchto faktorov došlo v mnohých prípadoch  k strate pracovných návykov, k strate záujmu o vzdelanie, (dnes už aj ekonomická nedostupnosť), strate  zodpovednosti samých voči sebe, ako aj k strate  záujmu participovať na aktívnom rozvoji spoločnosti. Značná časť tejto menšiny je odkázaná na sociálny systém, (ktorý je často zneužívaný)  čo spoločne s vysokou kriminálnou činnosťou  taktiež vyvoláva odpor mnohých  kategórií majoritného obyvateľstva. Aj v tomto prípade, ide o problém neoliberálneho kapitalizmu, ktorý nedokáže vyriešiť. Riešením môže byť len postupné zapájanie rómskeho obyvateľstva do pracovného procesu spoločnosti. Rieši to zároveň problematiku vzdelania, zdravotnej starostlivosti, ako aj sociálneho zabezpečenia.

Riešením v žiadnom prípade nie je nenávisť, prehlbujúca sa diskriminácia, či dokonca použitie fyzického násilia.

Koniec koncov režim fungujúci v Československu do roku 1989 v značnej miere dokázal tento problém riešiť. Alebo nie?

Jozef Hrdlička,

predseda KSS

By |2019-09-10T04:27:29+00:00september 10, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment