KUBA – dôkaz agresie USA

 

V piatok 27. septembra 2019 som mal tú česť ako predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska stretnúť sa a vo veľmi priateľskej atmosfére sa porozprávať s Excelenciou,  veľvyslankyňou Kubánskej republiky na Slovenku pani Yamilou Pita Montes. Po rozhovore s ňou mi nedalo inak ako napísať pár slov k aktuálnej situácií na Kube. Prostredníctvom tohto článku sa s Vami delím o obsah nášho rozhovoru a zároveň sprostredkovávam informácie, ktoré tzv. mienkotvorné média určite neprinesú.

 

Kuba – permanentný dôkaz agresívneho, militantného a genocídneho charakteru politiky USA

Už sme si na Slovensku pomaly zvykli na to, že mienkotvorné média nás kŕmia jednostrannými informáciami o udalostiach vo svete. Je realitou, že robia možné aj nemožné, aby určovali, čo je pravda a čo je lož, čo je dobré a čo je zlé, kto je agresor a kto mierotvorca, čo je demokratické a čo nedemokratické. Vo všeobecnosti  a zjednodušene povedané všetko, čo súvisí s politikou USA a ich euroatlantických spojencov, je dobré a demokratické a všetko, čo nejak súvisí s Ruskou federáciou, Čínou, či rôznymi alternatívami liberalizmu je zlé a agresívne. Propaganda a zamlčovanie mnohých faktov  robia svoje. Aktuálnym ( dlhoročným)  príkladom je Kuba. Ostrov slobody, ktorý už takmer šesť desaťročí bojuje s hospodárskou, obchodnou a finančnou blokádou, za ktorou sú USA. Ostrov slobody, ktorý je lákavou dovolenkovou destináciou tých solventnejších. Každý, kto bol na Kube musí uznať, že je to krásny kút sveta, s priateľskými ľuďmi a možno krajina s najväčšou mierou bezpečnosti na svete. Je to krajina s obrovskou rasovou i náboženskou toleranciou, krajina s jednotným a mierumilovným národom, strážiacim si svoju národnú i štátnu suverenitu, ako aj sociálne výdobytky socialistickej  revolúcie spojenej s kresťanstvom. Kuba je spomedzi Latinsko-amerických krajín jednotkou v sociálnom zabezpečení svojho obyvateľstva a vzorom vysokej úrovne bezplatného a každému dostupného zdravotníctva.

Ten, kto bol na Kube, videl však  aj staré ošarpané budovy, po cestách premávajúce autá, ktoré majú aj viac ako 60 rokov a dnes už  aj konské povozy. Videl Kubáncov, oblečených v nie príliš moderných odevoch. Pravdou je, že obchody a obchodné domy v našom prevedení sú na Kube len ilúziou a taktiež je pravdou,  že obyvatelia majú nedostatok mnohých potrebných tovarov.  Taktiež je realitou, že v porovnaní s Európou je  Kuba po technickej a technologickej stránke na oveľa nižšej úrovni. Kto je zodpovedný za túto nie príliš lichotivú stránku obrazu kubánskej spoločnosti? Spomenuté mienkotvorné média majú odpoveď vždy a suverénne  po ruke: „No predsa despotický komunistický režim“ Pravdu však nepovedia. Tá, je totiž iná!

Zodpovednosť za zložitú sociálno-ekonomickú situáciu na Kube, ktorá trvá už takmer 60 rokov, má ekonomické embargo, zo strany USA. Dnes táto hospodárska, obchodná a finančná blokáda Kuby sa vyostruje a to predovšetkým v súvislosti so snahou USA  o destabilizovanie a pokusom o politický prevrat vo Venezuele. O tom však naše média nič nepovedia. Latinsko-americký model socializmu je dlhodobo tŕňom v oku amerických jastrabov, túžiacim v tomto prípade po zotročovaní národov Strednej a Južnej Ameriky. Treba zdôrazniť, že v prípade Kuby, ak by došlo k demontáži socialistickej cesty vývoja, došlo by k absolútnej strate aj ich národnej a štátnej suverenity.

V dňoch 6. a 7. novembra 2019 sa vo Valnom zhromaždení OSN bude hlasovať o kubánskej rezolúcií, požadujúcej ukončenie  hospodárskej, obchodnej  a finančnej blokády Kuby zo strany  Spojených  štátov amerických. USA uplatňujú voči Kube hospodársku blokádu, ktorá je masívnym a systematickým porušovaním ľudských práv Kubáncov. Jej opatrenia a sankcie sú podľa Dohovoru o zabránení a trestaní genocídy z roku 1948, kvalifikované  ako genocídny akt a podľa ustanovení Londýnskej námornej konferencie z roku 1909, ako akt hospodárskej vojny. Hospodárska, obchodná a finančná blokáda Spojených štátov proti Kube, trvajúca takmer šesť desaťročí, je najnespravodlivejším, najprísnejším a najdlhšie uplatňovaným systémom sankcií proti jednej krajine.

Vo svojej podstate a vo svojich cieľoch ide o jednostrannú agresiu a trvalé ohrozenie stability kubánskej spoločnosti. Od apríla 2018 do marca 2019 sa táto politika naďalej zintenzívňovala, s osobitným dôrazom na jej extrateritoriálny rozmer.

Podľa spomenutého návrhu  kubánskej rezolúcie len od apríla 2018 do marca 2019 opatrenia blokády spôsobili Kube straty približne v sume 4 miliárd 334 miliónov 600 tisíc dolárov. V sledovanom  období bol nárast škôd v oblasti výroby a služieb 78 miliónov USD, čo znamená 28 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Okrem toho bolo veľmi zasiahnuté zdravotníctvo, školstvo, potravinársky sektor, kultúra, priemysel, doprava, informatika, telekomunikácie, stavebníctvo a ťažobný priemysel a to hlavne nemožnosť k prístupu k novým technológiám, trhom a vedeckým poznatkom.

Len zahraničný obchod vyčíslil straty v dôsledku protikubánskych opatrení na takmer miliardu 897 miliónov USD z dôvodu nemožnosti vstupu na trh USA, zákazu používania dolára ako meny v bankových transakciách, zvýšeniu dopravného a poistiek, čo spôsobilo zvýšenie cien kupovaného tovaru.

Bezprecedentnou demonštráciou reštartu protikubánskej politiky vlády USA bolo rozhodnutie o reštarte III. kapitoly Helms-Burtonovho zákona,  podľa ktorej môžu byť  na súdoch v  USA  podnikané právne kroky na základe reklamácií podaných občanmi alebo subjektmi USA proti spoločnostiam alebo jednotlivcom z Kuby, alebo tretích krajín, ktoré sú komerčne spojené so znárodnenými nehnuteľnosťami na Kube v 60-tych rokoch.

Helmsov-Burtonov zákon predstavuje právny nástroj politického nátlaku, ktorý poskytuje opatrenia ekonomického tlaku, ktoré útočia na suverenitu Kuby a tretích krajín, s cieľom udusiť kubánske hospodárstvo a prehĺbiť nedostatky, ktorými trpí obyvateľstvo. Helms-Burtonov zákon, tvoriaci časť opatrení blokády, má mimo územný charakter, takže má negatívne dopady aj na tretie štáty,  lodnú prepravu, medzinárodné banky a pod.

Všetko uvedené je zreteľným prejavom  nepriateľskej a  agresívnej politiky USA,  ktorá  je hlavnou prekážkou rozvoja kubánskeho hospodárstva a plného využívania všetkých ľudských práv obyvateľov Kuby.  Tragédiou  je, že v   krajine nie je ani jedna kubánska rodina, alebo hospodársky sektor, ktorý by sa nestal obeťou jej účinkov. Viac ako 77 percent kubánskeho obyvateľstva sa narodilo a vyrastalo v podmienkach silného ekonomického tlaku  Washingtonu.

Čo dodať na záver? Blokáda Kuby, ktorá v týchto dňoch dosahuje gradujúcu úroveň je absurdná, zastaraná, nezákonná a amorálna. Je dôkazom porušovania ľudských práv a medzinárodného práva zo strany USA. Je zreteľným dôkazom americkej imperialistickej politiky, túžiacej po ovládaní a zotročovaní iných národov sveta. Kuba samozrejme nie je jediným dôkazom týchto tvrdení, no je krajinou ktorá tejto intenzívnej  politike odoláva najdlhšie a určite si zaslúži obdiv od ľudí vyznávajúci skutočné demokratické hodnoty.

Jozef Hrdlička, predseda KSS

V Bratislave 1. 10. 2019

 

V článku boli použité argumenty z kubánskej rezolúcie, ktorá bude predložená na rokovanie VZ OSN v novembri 2019.

By |2019-10-02T07:43:15+00:00október 2, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment