Lajčák mohol podať aj iný návrh na riešenie migrácie

Lajčák mohol podať aj iný návrh na riešenie migrácie

V minulých týždňoch to vyzeralo tak, akoby problém okolo Miroslava Lajčáka bol tým najväčším problémom pre Slovensko. Nesúhlas vlády i parlamentu s podpisom „Globálneho paktu OSN o migrácii“ viedol ministra zahraničných veci najprv k hrozbe demisiou a potom k skutočnej demisií. Rozhovory, prehovárania zo strany predsedu vlády, prezidenta, špekulácie a rôzne komentáre o dopade tohto kroku „pre Slovensko“ v médiach i v parlamente nemali konca kraja. Významnosť osoby pána Lajčáka, nenahraditeľnosť jeho skúsenosti a autority nielen na Slovensku, ale aj vo svete, mali asi za cieľ „zlomiť“ aj samotného ministra a dotlačiť ho k „spiatočke“.

Nebudeme špekulovať o tom, ako a prečo dopadlo rozhodnutie samotného Lajčáka tak, ako dopadlo. Zastavme sa však pri tom, ako mohol svoju humánnosť a lásku k blížnym

/ teda aj migrantom / prejaviť pán minister, s významnou medzinárodnou autoritou.

Mohol si nechať pripraviť konkrétne a podrobné materiály o tom, ktoré krajiny, mocnosti v minulých storočiach a desaťročia kolonizovali krajiny Afriky, Ázie, arabské národy na Blízkom východe a nechali ich v stave, ktorá sa odráža v ich súčasnej situácii. Kolonizáciou, vykorisťovaním, pľundrovaním ich nerastného bohatstva, prírodných zdrojov, ponechávaním v zaostalosti, bez náležitého vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bez budovania infraštruktúry ponechali ich obyvateľov na úrovni 19. storočia. Mal si nechať pripraviť fakty a argumenty, odhady, aké hodnoty boli vyvezené z kolónii do koloniálnych krajín. Ako sa na úkor kolónii posilnila a zbohatla vrstva boháčov v koloniálnych krajinách, ale prilepšili si aj iné vrstvy v týchto krajinách.

A to podstatné čo mal navrhnúť je, aby teraz tieto koloniálne krajiny vynaložili najmenej toľko prostriedkov na investovanie vo svojich bývalých kolóniách, koľko získali za tie roky, aby tam vybudovali priemysel, poľnohospodárstvo, rozvinuli zdravotníctvo, vzdelávací systém, ďalšiu infraštruktúru. Samozrejme za aktívnej účasti ich obyvateľov, čím by im dali prácu a primeranú mzdu, vytvorili pre nich znesiteľné podmienky na život. A dali im tým nádej do budúcna.

Za takejto situácie sa prirodzene zníži počet občanov chudobných krajín, ktorí budú mať snahu utekať do cudziny zo svojej domoviny. Tým sa dá podstatne pomôcť ľuďom v chudobných a vojnami rozvrátených krajinách. To by bol ozajstný humanizmus, ktorý je treba dnes presadzovať do praxe. Toto, čo chce riešiť „Globálny pakt…“ je len pseudohumanizmus, falošný humanizmus, hranie sa na snahu „pomôcť migrantom“.

Paradoxom pritom je, že aj krajiny ako Slovensko, ktoré nikdy nemalo kolónie a nikdy nikoho nevykorisťovalo a nezneužívalo, sú rôznymi spôsobmi tlačené, zaťahované do povinnosti pomáhať tam, kde nespôsobili žiadnu ujmu. Kde škody napáchali iní, a dnes ich potomkovia žiadajú, aby sme my zakrývali ich zločiny, riešili napáchané neprávosti a odstraňovali problémy prerastajúce hranice krajín i kontinentov.

Mimochodom, v období socializmu, Slovensko v rámci Československa, / kedy bola krajina vedená komunistickou stranou / poskytovalo množstvo pomoci takzvaným rozvojovým krajinám. Pomoc bola nezištná a snažila sa zlepšiť život ľuďom v týchto krajinách, aby nemuseli utekať zo svojej vlasti do cudziny.

Pán Lajčák ako vysoko hodnotený diplomat by mal objektívne zhodnotiť históriu, pravdivo pomenovať veci a navrhnúť riešenie, ktoré bude spravodlivé a realistické.

Je otázne, čo mu v tom bráni. Znalosti asi nie, tie určite nadobudol v svetoznámej diplomatickej škole. Možno to bude odvaha, možno / ne /principiálnosť… Alebo možno už niekomu sľúbil niečo iné. Potom to už vôbec nie je o humánnosti ani o spravodlivosti…

Pavol Suško

podpredseda KSS

By |2018-12-13T12:15:40+00:00december 13, 2018|Články|1 Comment

One Comment

  1. Dušan Borovský 15/12/2018 at 9:23 - Reply

    Novodobí globální otrokári a ich propagátori na čele s Lajčákom sa radi stavajú do pozície dobrodincov, ktorí chcú pomáhať hladným a biednym v Afrike a Ázii. Opak je však pravdou.
    Kolonizácia Afriky a 3. sveta pokračuje dodnes.
    Jean Ziegler, 10 rokov vyslanec UNO na boj proti hladu píše:
    “Vývojová pomoc priemyselných krajín severu pre 122 krajín 3. sveta dosiahla v roku 2005 sumu 58 Miliard US dolárov. V tom istom roku zaplatili krajiny 3. sveta oligarchom a bankám severu 482 milliard dolarov splácaním dlhov.”*1
    Jean Ziegler: “Jednoduchá anulácia všetkých dlhov 3. sveta je to, čo je treba. Bohatí bankári by boli stále bohatí a krajinám 3. sveta by to pomohlo.”
    To ale novodobí vládcovia sveta nechcú, lebo by mohli stratiť moc nad 3. svetom. Ich cieľ je migráciou zničiť národné štáty a nastoliť absolútnu svetovú moc oligarchie.

    *1 “Das Imperium der Schande”

    Dušan Borovský OZ “Protivojne.com”

Leave A Comment