Len hluchý nepočuje, len slepý nevidí

„Na Ukrajine nie je fašizmus ani diktatúra nacionalistickej menšiny“.

Toto tvrdia tí naši politickí reprezentanti, ktorí sa bozkávali s Porošenkom v prezidentskom paláci v Bratislave a v Kyjeve, ale aj tí, ktorí ako poradcovia a „experti“ na privatizáciu ukrajinskej ekonomiky pôsobili v Kyjeve, aby takto údajne prispeli k demokratizácii ukrajinského štátu a spoločnosti.

Ani náš minister zahraničných vecí v demisii, ktorý sa v rámci misie OBSE nechal rozvážať v modrej prilbe vrtuľníkmi a terénnymi autami po frontovej línii medzi Ukrajinou a odbojovým Donbasom žiadny fašizmus, teror, psychologický nátlak na Ukrajine voči jej vlastným demokraticky zmýšľajúcim občanom chrániacim si svoje ľudské práva a slobody akosi nevidí.

Hordy našich politikov, politológov, medálnych expertov a reprezentantov zo zahraničia platených mimovládok a think-tankov. nám v médiách a pred kamerami  denne tvrdia, že Ukrajina smeruje k demokracii a čochvíľa sa stane plnohodnotným kandidátom členstva v Európskej únii a militaristického zoskupenia NATO.

Informácie, ktoré my získavame spoza našich východných hraníc od obyčajných ľudí, od občanov Ukrajiny, ktorí v strachu o svoje životy, v obavách pred terorom nacionalistických a fašistických úderiek „úradujúcich“ na Ukrajine nechcú byť identifikovaní, ani menovaní, však hovoria pravý opak.

Teror na Ukrajine sa stupňuje. Rusofóbia, antikomunizmus a fašizácia spoločnosti naberajú na grádoch. Priznať sa čo i len k sympatiám voči Rusom a Rusku, mať komunistické presvedčenie, alebo len „pípnuť“ na verejnosti proti súčasnej „verchuiške“, je ako podpísať si vlastný rozsudok. Okamžite nastáva zastrašovanie, teror, fyzické násilie, ohrozenie majetku, života a zdravia toho, kto si to dovolí.

Občania hlásiaci sa k ruskej národnosti, alebo len komunikujúci medzi sebou v ruskom jazyku sú prenasledovaní a terorizovaní, miestne organizácie Komunistickej strany Ukrajiny sú odpočúvané, ľudia v nich monitorovaní štátnou mocou i neznámymi utajenými bandami provokatérov, sekretariáty sú policajne prehľadávané, rabované a často i podpaľované.

Totálna nezamestnanosť, nefungujúci sociálny systém, energetická, materiálna bieda a začínajúci hlad státisícov sociálne slabých, odkázaných a okradnutých ešte pred niekoľkými rokmi pracujúcich a dôstojne žijúcich občanov ostro kontrastujú s majetkovými pomermi a bohémskym životom rýchlozbohatlíkov, zlodejov, ekonomickej a politickej mafie, so životom novej politickej oligarchie.

Príkladov je na tisíce. Snáď jeden aktuálny spred niekoľkých dní:

V Charkove nacionalisti symbolicky na námestí obesili atrapy poslancov, ktorí hlasovali za navrátenie názvu triedy maršala Žukova. Len preto, že si dovolili hlasovať za späťnavrátenie názvu ulice, ktorá nesie meno maršala ZSSR, Rusa, ktorý má hlavný podiel na oslobodení krajiny, ale aj značnej časti Európy od hitlerovského nacizmu. Len preto, že si plnili svoju poslaneckú povinnosť a záväzok voči svojim voličom, sú terorizovaní a len preto majú byť obesení.

На Украине нет фашизма и нет диктатуры националистического меньшинства. В Харькове «Нацкорпус» «повесил» депутатов, которые проголосовали за возвращение проспекту имени маршала Жукова.

Uverejnil používateľ Сергей Кобытев Pondelok 1. júla 2019

Ako hovorí porekadlo: Len hluchý nepočuje, len slepý nevidí.

Nuž ani toto naši najvyšší politickí predstavitelia nepočujú a nevidia. Nie sú však ani hluchí, ani slepí. Sú len obyčajní pokrytci, ktorí v egoistickom záujme vlastného profitu a vlastnej kariéry konajú presne to, čo im ich páni v zahraničí nadiktovali.

Takých však my na Slovensku nepotrebujeme!

 

Mgr. Peter Nišponský

Predseda MO KSS Košice

By |2019-07-02T15:29:07+00:00júl 2, 2019|Články|0 Comments

Leave A Comment