Majme na pamäti historické skúsenosti

 

(V nasledujúcich riadkoch vychádzam zo skúseností a vyjadrujem svoj názor. Každý, kto to myslí úprimne hľadá spôsob, ako KSS pomôcť, ako sa zapojiť do revolučného hnutia, bez egoizmu, nadradenosti a svojej neomylnej pravdy.)

 

Sme v zložitej situácii a hľadáme spôsob, ako von z bludného kruhu života súčasných troch generácií (generácia, ktorá žila ešte v období kapitalizmu, prežila druhú svetovú vojnu, žila v socializme a dožila sa nového kapitalizmu, generácia, ktorá sa narodila v socializme a prehupla sa do nového kapitalizmu, a generácia, ktorá sa narodila v novom kapitalizme a jej ďalšia existencia je neistá). Uvedené tri generácie žijú spolu síce v symbióze, ale ich chápanie súčasnosti je odlišné. Nie je to pohľad z hľadiska rozdielu veku, ale je to najmä pohľad  na základe osobných skúseností a schopnosti objektívne spracovať súvislosti rôznych dejinných udalostí. Pohľad na akúkoľvek dobu a spoločnosť odráža sociálne postavenie jednotlivca. Zmeny charakteru zriadenia ľudskej spoločnosti vždy ovplyvňovala schopnosť zotročovanej, vykorisťovanej vrstvy obyvateľstva, vymaniť sa spod nadvlády svojich vykorisťovateľov a schopnosti udržať si štandard života za každú cenu.

Nie je tomu inak ani dnes. Väčšina ľudí žije tak, aby prežila. Má určitý príjem a s ním narába tak, aby zabezpečila základné potreby nevyhnutné k životu (bývanie, strava, ošatenie). Hlavným zdrojom ich príjmov je mzda za vykonanú prácu, nezodpovedajúca skutočne vynaloženej pracovnej sile. Títo ľudia pracujú a o svojom postavení ani nemajú kedy uvažovať. Len málokto sa z nich zaujíma, či to tak musí byť a prečo to tak je.

Táto doba vyhovuje tým, ktorí sa o jej vytvorenie pričinili. Na golfových ihriskách, honosných večierkoch, záhradných párty grilovačkách, či luxusných dovolenkách sa určite nezamýšľajú nad zmenou svojho postavenia a už vôbec nemajú záujem na zmene súčasného politického zriadenia. Skôr diskutujú o tom, ako budovať svoju ďalšiu prestíž, zveľaďovať „ťažkou“ prácou nadobudnutý majetok, dostať sa na pozície, kde sa dá rýchlo a bezpracne zbohatnúť. A tak si tu žijeme vedľa seba, už tri desaťročia. Presne ako v poviedke Boženy Němcovej „V zámku a podzámčí“.

Nepovažujem za múdre negovať našu doterajšiu prácu. To však neznamená, že sme spokojní s tým čo, a ako robíme. Všetko treba chápať v súvislostiach. Neboli sme a nie sme pasívni. Už začiatkom deväťdesiatych rokov sme organizovali odpor voči nastupujúcemu režimu a vysvetľovali sme, čo bude nasledovať, čo nás čaká. Snažili sme sa   vysvetliť a odkryť pravých zahraničných organizátorov politického prevratu, ktorým sa podarilo dosiahnuť cieľ jedine za pomoci domácich „trójskych koní“. Zúčastnili sme sa všetkých typov volieb, na krátky čas sme zasadli aj do parlamentných lavíc (nehodnotím prácu poslancov) prijali sme program, ktorý zodpovedá vnútropolitickej situácii a medzinárodnej politike vlády. Naša práca  je však bez žiadúceho efektu a nezískali sme podporu ľudí, nedokázali sme ich presvedčiť, aby si uvedomili svoje postavenie a že  svoj život majú vo vlastných rukách. Zamýšľam sa PREČO ?

    Keďže som si prešla celých tridsať rokov od prvého okamihu prevratu až po súčasnosť, dovolím si niekoľko osobných postrehov (v skrátených formuláciách) tak, ako ich vidím dnes, s odstupom času:

  • Obdobie prvých dvoch poprevratových rokov bol chaos a zmätok v ktorom pracovali tí, ktorým tento stav vyhovoval a potrebovali ho. Nechali sa využívať a viesť ako bábiky na nitkách poťahovaných mimo nás. Prevrat, na ktorom sa skryte, ale aktívne podieľali, využili na paralyzovanie aktivít nezodpovedajúcich ich cieľom. MY sme sa hľadali. Postupne sa preukazovalo KTO je KTO.
  • Po zrušení vedúcej úlohy komunistickej strany pokračoval jej aktívny rozklad, ako dlhodobý proces, riadený spravodajskými službami. Moc a vládu postupne preberali organizátori prevratu, medzi nimi aj bývalí členovia komunistickej strany (nie komunisti). V týchto podmienkach sme začali s formovaním odporu voči politickému dianiu. Najskôr to bola forma vydávania samizdatov, šíriacich medzi ľudí, neskôr vytváranie skupín a názorových platforiem, kde dochádzalo k stretu protichodných názorov na formovanie politického subjektu, zodpovedajúceho potrebám situácie. Miešali sa ortodoxní s umiernenými a radikálmi.. Formovala sa politická strana s prienikom bývalých funkcionárov strany, členov štátnej bezpečnosti, ľudí úprimne mysliacich a pripravených na boj s nastupujúcim systémom, ale aj ľudí so snahou eliminovať akýkoľvek prienik komunistických myšlienok na verejnosť a paralyzovanie ich nositeľov.
  • Komunistická strana vznikla na platforme rôznorodosti názorov na pôsobenie v spoločnosti, na pôde neskúsenosti z prechodu socializmu do kapitalizmu. Historicky žiadny z marxisticko-leninských mysliteľov teoreticky nerozpracoval takúto možnosť. (Zdôrazňoval sa význam obrany výdobytkov socialistickej revolúcie, bez náčrtu, ako pracovať v prípade zvrátenie politického vývoja.) Boj názorov sa vinie celým tridsaťročným obdobím. Považujem to za správne. Len tak sa môžeme dopracovať k cieľu. Boj názorov sa však postupne menil na boj ľudí, nie s cieľom hľadania pravdy, či kompromisu, ale s cieľom osobnej prestíže. A to bol začiatok nášho odpútania sa od zmyslu samotnej existencie strany a jej úlohy. Boj názorov prerástol do osobných útokov, urážok, osočovaniu. Akoby to niekto režíroval s cieľom stranu rozložiť a následne kričal – pozrite, čo sa v strane deje, práve tak, ako podpaľač, keď kričí – horí!
  • Existencia komunistickej strany je aj dnes pre „nebezpečnosť“ myšlienok nežiadúca. Jej pôsobenie bude naďalej zložité a bude musieť meniť svoje formy a taktiku činnosti. Jedno je však pravda. Na revolučnú situáciu sa treba dlhodobo pripravovať . Stratili sme veľa času, veľa energie, aj ľudí. Musíme sa však dokázať postaviť a prekonať súčasné problémy. Je to naša povinnosť voči samotnej podstate existencie komunistickej strany.

 

  • Rok 2019 má niekoľko jubileí – výročie politického prevratu v roku 1989, 15 .výročie vstupu SR do NATO, ale aj skutočne významných historických udalostí, ktorými je 75. výročie SNP. Pravda sa len pomaly prediera na svetlo a zakrývajú ju mraky klamstva a falošné interpretácie. Nemáme veľa možností ako bojovať so súčasnou mocou, ale ešte horšou realitou indivíduí derúcich sa k moci po budúcoročných parlamentných voľbách. Ale nemáme právo neurobiť vôbec nič !
  • Komunistická strana je po IX. zjazde, ktorého cieľom bola aj naša mobilizácia. Za krátke obdobie sme mali možnosť ukázať, že vieme predať svoj program a myšlienky socializmu sú prijateľné pre viac ako štyridsať percent našich občanov. Ako „nebezpečné“ sú pre súčasných vládcov dokazuje aj blokovanie ich interpretov v slovenskej televízii pri diskusiách pred voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj pri obhajobe významnej osobnosti medzinárodných rozmerov Gustáva Husáka. Našou naliehavou úlohou je cez organizačné a ideové zjednotenie prejsť k akčnej jednote.

 

Je dobré vrátiť sa k dielam klasikov marxizmu-leninizmu. Dočítate sa v nich o sporoch, preniach, nekonečných hádkach, podrazoch, zrade, skupinkárčení, frakciách, atentátoch, ilegalite, väznení. Ako je možné, že popri tom všetkom, dokázali pripraviť socialistickú revolúciu, zvrhnúť cára a zvíťaziť ? Ako je možné, že naši starí rodičia sa dokázali vzoprieť fašizmu? Ako je možné, že naši rodičia dokázali tak grandiózne vybudovať krajinu takmer s vlastnou sebestačnosťou, prvotriednym školským systémom, špičkovým zdravotníctvom a bezpečným sociálnym zázemím? A ako je možné, že my sme nedokázali zabrániť k ich likvidácii? Za tridsať rokov je všetko preč. Nastúpila anarchia a rozvrat spoločnosti. Možno vyvstáva otázka ? Kto je na vine ? Prečo sme to dopustili ? Ak nám na začiatku deväťdesiatych rokov ľudia nechceli veriť, čo bude nasledovať, ak verili, že sa im bude lepšie žiť (veď socializmus sa nebudoval bez problémov a bez chýb), ak tomu verili po celé desaťročia a ak ešte aj dnes tomu veria, tak už ich nepresvedčí nič, len absolútna dehonestácia človeka, dehonestácia vlastnej kultúry a života vôbec. Nemali sme šancu zvrátiť udalosti pripravované už od roku 1945, do ktorých boli investované miliónové dolárové investície.  Komunistov neostalo veľa, ale sila ich myšlienok je veľká. A ak nás nezmietne vojna, majú budúcnosť a ich čas príde.

 

 Poučme sa a hľadajme východiská ! Učenie marxizmu-leninizmu nie je dogma, taká je pravda a tak sme sa učili. Keby Marx, Engels a Lenin žili ako Matuzalem, určite by dokázali rozpracovávať teóriu postupného vývoja a ukázať východiská. Keďže už nežijú neostáva nám nič iné, len ich študovať a dokázať aplikovať ich závery na súčasnú dobu. Marxov  Kapitál ostane aktuálny, pokým bude existovať podstata vykorisťovania, pokiaľ fetiš zisku pôjde jedným na úkor iných. Preto sa nemení ani náš cieľ. Stále je otvorená otázka taktiky, ako sa k nemu dopracovať. Komunisti sa však nesmú meniť vo svojej podstate.

Je potrebné vo veľmi krátkej dobe analyzovať, vyvodiť závery a odhaliť hru, ktorá sa s komunistickou stranou rozohráva. Je dnes jedinou marxisticko-leninskou stranou na politickej scéne a napriek jej nízkemu vplyvu v spoločnosti, jej myšlienky sú rovnako nebezpečné pre rozmáhajúci sa liberalizmus, ako aj pre politické subjekty, parazitujúce na ponovembrovom politickom systéme. Snaha likvidovať stranu bola korunovaná úspechom už v deväťdesiatych rokoch jej rafinovaným premenovaním na Stranu demokratickej ľavice. Neskôr sa strane Smer – sociálna demokracia podarilo „zhltnúť“ malé politické strany naľavo od stredu a dnes, keď ostala už len Komunistická strana Slovenska, nastal čas skoncovať aj s ňou. Prieskumy ukazujú mierny nárast preferencií, ale parlamentná hranica je pre nás  zatvorená. Podstata dnešného členstva v parlamente je založená na praxi, že sa tam dostanú tí, ktorí sú bohatí a iní zbohatnú, lebo sa tam dostanú.

Sme šesť-sedem mesiacov pred parlamentnými voľbami. S horúcim letom začína už aj horúca predvolebná kampaň. Neviem, či sa na vystúpeniach „nových politických lídrov“ v ktorých sa pretekajú ako olympionici smiať, či sa pohoršovať, či rozčuľovať. Jeden fakt je na nich predsa len pozitívny. Včas obnažujú svoje schopnosti a doslova sa strápňujú pred občanmi. Ostáva len dúfať, že pamäť ľudí nezlyhá, keď budú vchádzať do volebných miestností. Ale do volieb sa udeje ešte všeličo. Čo ma však veľmi znepokojuje, je situácia, kedy začína veľmi rafinovaný nástup našich likvidátorov.  Je nesporné, že v našom boji musíme mať spojencov, ale nehľadajme ich na strane tých, ktorí nás pred tridsiatimi rokmi zlikvidovali a celé to obdobie kolaborovali so systémom, využívajúc jeho poskytované možnosti. Kto zradil raz, nemá problém zradiť aj druhý krát. A my máme predsa pamäť. Náš nástup do volebnej kampane musí vychádzať zo skúseností a nemôžeme prehliadnuť záludnosť tých, ktorí nám záhadným spôsobom nadbiehajú. Musíme nastúpiť do predvolebnej kampane, o tom niet pochýb. Skutočná ľavica existuje a musíme dať o nej vedieť. My sa predsa na ľavom spektre máme aj s kým spojiť. Nerozdeľuje nás program ani cieľ. Rozdeľuje nás len rozdielny názor na jeho dosiahnutie a nebezpečný jav u človeka – vlastné ambície a karierizmus. Chcem veriť, že sme sa poučili a nebudeme hľadať spojenca v zradcoch marxisticko-leninských myšlienok, v ľuďoch  túžiacich po naplnení vlastného ega, neváhajúcich hopkať zo strany do strany. Zvoľme taktiku v ktorej uplatníme politiku kompromisov, ale nie za cenu zrady podstaty existencie komunistickej strany.

RSDr. Viera Klimentová

podpredsedníčka KSS

By |2019-07-27T07:58:47+00:00júl 27, 2019|Články|4 komentáre

4 komentáre

  1. Miroslav Jan 20/08/2019 at 23:22 - Reply

    Komunisti v prvom rade stratili kontakt s dobou. Poriadanie nejakej kultúrnospoločenskej činnosti je sice pekná vec ale môže to byť len spestrujúci doplnok činnosti komunistov. Prvoradou činnosťou komunistov ale stále zostáva boj za práva pracujúcich. Zákony tejto spločnosti relatívne dobre chránia pracujúcich aj napriek tomu, že sú to už kapitalistické zákony a výrazne chránia aj záujmy kapitalistov, ako napríklad ochraňujú zlodejský zisk a tým nepriamo vykorisťovanie. Bohužiaľ aj tieto novodobé kapitalistické zákony sa často hrubo porušujú najmä v neprospech pracujúcich. Komunisti by preto svoj boj za práva pracujúcich mali v prvom rade založiť na boji za dodržiavanie aspoň týchtoi ako tak dobrých zákonov, ktoré tu máme. Čo robia v tejto veci komunisti? Nič. Nič nepočuť. To má za nich všetko vybojovať nekomunista Harabín. Ešte že ho aspoň ako jediný komunisti podporili v tom jeho proteste proti protiústavnej inaugurácii Čaputovej za Prezidentku SR. To je ale veľmi, veľmi málo. Kde sú komunisti v odboroch a ako tam bojujú? To je už lepší komunista Martion Daňo, ivestigatívny novinár .s jeho odborovou organizáiou Ginn, ktorý nedávno vyhral takýto boj za jedného zamestnanca proti Slovaktualu.

  2. viera klimentová 31/07/2019 at 8:40 - Reply

    Som milo prekvapená záujmom, ale aj poznaním tak mladého človeka. Potvrdzuje to, že nie všetci podliehajú súčasnej konzumnej spoločnosti, bez vlastného názoru, bez vlastného pohľadu na realitu. Za úprimnosť, ktorú si osobitne cením patrí poďakovanie. Ste mladý človek, ktorý je dôkazom, že ste pre nás oveľa cennejší ako pokrytec z vlastných radov. Chcem veriť, že váš hlas je náš.

  3. Branislav 28/07/2019 at 17:18 - Reply

    Pekný článok. Som 18-ročný študent. Necítim istotu nad svojou budúcnosťou po doštudovaní. Pochádzam z pracujúcej rodiny a som presvedčený, že jedine Vy, komunisti, ste jediní, kto môže hájiť záujmy pracujúcej triedy a koho sa oplatí voliť. A uvedomujem si, že Vaše výsledky sú mizerné, ale nedávam to za vinu Vám, ale dlhoročnej buržoáznej propagande, ktorá prevláda aj na školách, čo ľudí odmalička kŕmi „horormi“ o komunistoch.

    Že ako komunisti „úmyselne a masovo vraždia vlastný ľud v gulagoch, pracovných táboroch atď“ (ale že prečo by to robili a riskovali vzburu proti nim, a že čo by z toho mali nikto nevie…). Že ako komunisti porušujú „ľudské práva“ (čím vlastne majú na mysli práva kapitalistov, nie pracujúcich).“ Že ako komunisti „prenasledujú ľudí za svoje názory (keď v skutočnosti majú na mysli vlastizradcov, ktorí propagujú vykorisťovanie človeka človekom).“ Že ako vy komunisti chcete ľuďom vziať „slobodu“ (právo vykorisťovať ostatných ľudí) a „demokraciu“ (čo pre nich znamená dnešná „demokracia“ je iba to, že občania si RAZ ZA PÁR ROKOV volia vládu, a ani nepomyslia na to, že v práci, kde väčšina pracujúcich trávi TAK VEĽKÚ ČAST DŇA, TAKMER KAŽDÝ JEDEN ĎEŇ, nerozhodujú absolútne o NIČOM – o tom, čo vyrábať, ako vyrábať, aké veľké budú jednotlivé mzdy atď rozhoduje jeden alebo viac ľudí na vrchu, čo rozhodne nie je vôbec demokratické.)

    Po týchto rôznych rečiach nečudo, že Vás mnohí pracujúci, čo sa vôbec do týchto záležitostí nevyznajú, nechcú voliť. Venujem sa už nejaké dva roky učením sa o teórii marxizmu, „hegelovstva“ a histórii komunistických hnutí (predovšetkým Sovietskeho zväzu) Rád by som vstúpil do Vašej strany, ale nechcem mať v budúcnosti problémy pri hľadaní práce. Ups, ospravedlňujem sa za príliš dlhý komentár, pôvodne som chcel napísať len zopár viet.

    • Miroslav Jan 20/08/2019 at 23:43 - Reply

      Nie si bloger, ale diskutér a tak to čo si tu napísal úplne stačí na pochopenie tvojho postoja a fakticky už dnes aj tvojho svetonázoru, ktorý chceš vylepšovať štúdiom. Dnes už ľudia nevedia rozlíšiť dobré od zlého ale hlavne ak sú ešte schopní rozlíšiť autora, alebo autorstvo, nejakej populárnej piesne, ale autorstvo všetkých tých sociálnych vymožeností, ktoré dnes pokladajú za samozrejmé, ako napríklad povinné zákonné zdravotné a sociálne poistenie, už nepoznajú, a že to bol hlavný volebný program komunistov za Klementa Gottwalda v medzivojnových rokoch a mnohé ďalšie dnešné sociálne vymoženosti, či dokonca už samozrejmosti, ako osemhodinová pracovná doba, alebo aj ten dnes už dokonca až zneužívané právo na štrajk, za ktoré pod vedením či už sociálnych demokratov a komunistov naozaj tiekla robotnícka krv. Ako pomohla existencia prvého socialistického štátu na svete ZSSR a neskôr existencie veľkého tábora socialistických krajín v boji za práva robotníckej triedy aj západných kapitalistických krajín, to už je na samostatnú kapitolu. Takže česť tvojej práci a len tak ďalej! Pokračuj, si na dobrej ceste!

Leave A Comment Zrušiť odpoveď