Naše pôsobenie má zmysel aj perspektívu !

       Naše pôsobenie má zmysel aj perspektívu !

 

     Príslovie hovorí, že “lepšie je raz vidieť, ako sto krát počuť“. Je to síce pravda, ale okolnosti mi nepriali, aby som videla doslova „presne“ na seminári k téme „Budúcnosť ľavice na Slovensku“ medzi diskutujúcimi Eduardom Chmelárom, Ľubošom Blahom a Jozefom Hrdličkom. Počkala som si teda na zverejnené video.

Po takmer poldruhahodinovom počúvaní som ostala v rozpakoch. Za koho tam bol pán Chmelár? (Možno dali organizátori priestor aj oponentskému názoru.) Usilujúci sa o „dobytie“ prezidentského paláca, dospel k záveru, že ľavicové hnutie nemá v súčasných podmienkach perspektívu úspechu. Nuž „budúci pán prezident“, neviem, čo podnietilo takéto konštatovanie, ale samotné ľavicové hnutie, aj keď pod iným pojmovým spojením malo, má, a bude mať vždy perspektívu úspechu. Vždy, až pokým bude existovať forma vykorisťovateľského systému, a to v akejkoľvek forme. Je evidentné, že u súčasných politikov, či politológov absentuje objektívny postoj a poznanie (alebo možno vedomé popieranie) vývoja revolučného robotníckeho hnutia, jeho triedneho charakteru a historickej úlohy.

Ľavicové,komunistické, robotnícke (proletárske) hnutie je v permanentnom vývoji a formy jeho pôsobenia sa prispôsobujú spoločenským podmienkam. Súčasné podmienky sú špecifické a v histórii neporovnateľné. Pred takmer tridsiatimi rokmi nastal zvrat vo vývoji socializmu a celé obdobie už troch desaťročí sa plahočíme v akomsi marazme anarchie, vykorisťovania, špekulantstva, zlodejstva a chaosu. Ani striedanie vlád nemenilo charakter spoločnosti, len sa striedajú figúrky, ktorými hrá a manipuluje „veľký hráč“. My, komunisti, patríme k hnutiu, ktoré sa snaží hľadať cestu vpred (nie nazad), smerom k základným hodnotám sociálne spravodlivého systému – socializmu. Je to zvláštne, ale dejiny ľudskej spoločnosti takýto zvrat vývoja nepoznajú, recept z minulosti teda neexistuje. Platné sú však zákonitosti spoločenského vývoja a tie majú historický charakter. Striedanie spoločensko-ekonomických formácií nebolo javom náhodným, ale zákonitým, a rovnako nie náhodne, ale zákonite bude aj súčasné obdobie vystriedané novým a nezvratným. Nebude to dnes, ani zajtra. Vývoj bude závisieť od podmienok nevyhnutnosti a zákonitostí. (Tento proces vyžaduje samostatnú kapitolu.) A práve strach pred neúprosnou historickou zákonitosťou vedie súčasných sociológov, historikov a publicistov k tomu, aby popierali zákonitosti vývoja dejín spoločnosti. Nemôžu predsa priznať nevyhnutnosť zániku súčasného stavu a víťazstvo sociálne spravodlivej spoločnosti – socializmu. Ich úmyselné vyvodzovanie mylných záverov a prekrúcanie pravdy, majú za cieľ oklamať, spochybniť a podkopať istotu v jeho víťazstvo, v možnosti predvídať jeho úspech, predvídať sled udalostí a vedome pretvoriť spoločnosť. Teda aj úspech ľavicového hnutia. To však nemôžu priznať. A treba uznať, že takáto metóda znie veľmi presvedčivo pre nafúkaného a strešteného ignoranta zákonitostí vývoja spoločnosti.

Považujem za veľmi primitívne a u kandidáta na prezidenta prekvapujúce skĺznutie na emočne podané a dlhodobo zneužívané obdobie 50-tych rokov, krízové obdobie 68-ôsmeho roku a následne 90-te roky. Samotné konštatovanie o neperspektíve ľavicového hnutia v súčasnom období, považujem za účelové a cielené. Prekvapuje ma však tak neprofesionálne vystúpenie profesionála, hlavne z pozície svojej súčasnej profesie. Obsahové vystúpenie, ale aj nedôstojné emočné prejavy a verbálne útoky na spoludiskutujúceho menovanému k úspechu kandidáta na prezidenta neprispeli (potvrdzuje to aj prieskum). Rozpačitý potlesk vyznel skôr ako zdôrilostný, či umelý a vlastne tlieskalo sa všetkým vystupujúcim, napriek rozdielnym názorom. O tom, ako si predstavuje ďalšie pôsobenie ľavice, čo je potrebné urobiť, ako postupovať, ako von z tejto súčasnej špiny sme sa nedozvedeli. Ani sme sa dozvedieť nemohli, hlavne nie od pána Chmelára. Účasť na tejto diskusii bol omylom organizátorov. Skôr prispela k jeho negatívnej medializácii.

Na Slovensku pôsobí roztrieštené ľavicové hnutie, čo však neznamená, že je bez perspektívy. Vyžaduje správne kroky. Nemôže sa správať ako „teľa na ľade“. Podmienky sú ťažké – zložité. Ale či v minulosti neboli?! Možno v ponímaní v postihu za pokrokové myslenie, za protesty proti vykorisťovaniu, proti otrokárom, feudálom, kapitalistom boli ešte horšie. Dnes nás nemučia, nepopravujú, neprenasledujú, nezatvárajú. Zatiaľ. To bude nasledovať až potom, keď sa dokážeme skutočne vzoprieť súčasnému marazmu. Keď sa prestaneme prispôsobovať súčasnému režimu.  A koľko by nás potom ešte ostalo?!

Nastáva čas, aby samotné ľavicové hnutie „vyplavilo“ vodcu, ktorý dokáže zjednotiť, dnes na pohľad nezjednotiteľné politické strany, hnutia, či združenia, ktoré sa hlásia k myšlienkam historickej úlohy pokrokových síl, k základným a nemenným hodnotám budovania sociálne spravodlivej spoločnosti. Jeho úloha je jasná, ale podmienky v jednotlivých subjektoch sú nezrelé.  Vlastné sebavedomie a preceňovanie svojho postavenia stojí nad celospoločenským záujmom, a v tom je naša tragédia. Prekonanie tohto postoja je prvoradá úloha.

     Zjednocovanie ľudí za myšlienku spoločného, jednotného, ľudového hnutia odporu, proti súčasnému nesystému, nehľadiac či sme červení, červenší, alebo až fialoví vyžaduje vedenie teoreticky aj organizačne podkuté.  Som presvedčená, že táto cesta je možná, aj keď sme stratili tri desaťročia svojou nerozvážnosťou, velikášstvom, hašterením, súperením a vlastne obyčajnou politickou negramotnosťou – hlúposťou. Ľavicové strany sa nám rozmnožujú neustálym delením. Zastavme tento trend, ešte nie je neskoro – zjednoťme sa! Samozrejme, že bez poúčania, bez uzurpovania si práva na pravdu. Tá je len jedna – stále sme sa nedokázali postaviť na čelo ľudového hnutia a zmobilizovať ľudí, ktorí najviac znášajú príkoria tohto systému. Napravme to! Ľavicové hnutie má perspektívu. Dejinné súvislosti a zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti sú stále aktuálne.

Viera Klimentová

By |2018-10-17T15:32:34+00:00október 17, 2018|Články|2 komentáre

2 komentáre

  1. milan varga 14/11/2018 at 17:28 - Reply

    O príslovia porekadlá by sa strana nemala ani jej členovia opierať v 21 storočí. to by som ponechal ľudovej tradícii zaoberať sa s nimi.

  2. Lubomir Kasicka 26/10/2018 at 22:43 - Reply

    Viera Klimentova.konecne realny pohlad. A prvy raz aj nacrtnute vychodiska. Vyborne myslienky.

Leave A Comment