Odtajnili podrobnosti Mníchovskej zrady

V moskovskom Štátnom archíve Ruskej federácie bola otvorená výstava venovaná Mníchovskej zrade – dohovoru západoeurópskych krajín a hitlerovského Nemecka, ktoré riešili osud Československa. Sovietske vedenie protestovalo proti prehodnocovaniu hraníc v Európe, avšak nikto ho nepočúval. Na výstave sú prezentované informácie spravodajských služieb, telegramy rezidentov, dokumenty s označením „tajné“.

Pred samotným konaním stretnutia v Mníchove 29. a 30. septembra 1938 prebiehali diplomatické stretnutia v hlavných mestách západných krajín. Moskva vedela o tom, kade cestujú emisári Nemecka a preto boli tieto stretnutia sledované sovietskou tajnou službou. Zhromažďované informácie boli sústreďované v Kremli.

Na výstave sú zverejnené špeciálne informácie spravodajskej správy Červenej armády, hlásenia veľvyslancov, šifrovaných dokumentov tajných agentov, články sovietskych zahraničných korešpondentov. Zdroje informácii v zvlášť tajných prípadoch sa neodkrývali ani Stalinovi.

Napríklad z memoranda číslo 8480 vyplýva, že Chamberlain pricestoval do Nemecka s návrhmi, aby bolo Nemecko ihneď demobilizované, aby bola zvolaná konferencia štyroch mocnosti, odsunuté československé vojska zo sudetskej oblasti a zriadená tam medzinárodná polícia. Hitler nenechal Chamberlaina ani dohovoriť a vo svojej štvorhodinovej reči žiadal vrátenie Nemecku všetkých starých kolónii, ako aj nezasahovanie vo veci „pomoci sudetským Nemcom“.

V roku 1938 bolo úsilie Sovietskeho zväzu smerované na zblíženie so západnými krajinami s cieľom odporovať Hitlerovi. Zo zverejnených dokumentov je zrejme sklamanie sovietskych diplomatov z toho, že Francúzsko neverí, že ZSSR je pripravený poskytnúť pomoc Československu v prípade napadnutia nacistami. V šifrovanom telegrame zo Švajčiarska zdroj uvádza, že z rozhovorov s Francúzmi je zrejme, že „pokračujú sa hrať na hlupákov a tvária sa, že nepochopili našu odpoveď a zužujú ju len na návrh konať cez Ligu národov“.

Z ďalších dokumentov je zrejme, že Moskva uvažovala aj o možnosti presunu vojsk cez Rumunsko a zaručila sa tichou podporou Bukurešti. Avšak argumenty Kremľa neboli prijaté ani v Paríži, ani v Londýne.

Je tu aj zabudnutá stránka histórie Mníchova – účasť Poľska v rozdelení Československa a protisovietske nálady v Poľsku. V expozícii je mnoho informácii z Varšavy, ktoré zaznamenávali „urazenosť“ Poliakov z ich podceňovaného postavenia v Európe. Poľsko si robilo nádeje vylepšiť si postavenie rozšírením hraníc. Kolegovia ruského vojenského ataše vo Varšave z V.Británie a Švédska sa vyjadrovali, že Varšava vystúpi proti Čechom, aj keby to Nemci nechceli. Sú tu tiež dokumenty o spolupráci Nemcov s Poliakmi.

Spracované podľa ria.ru z 20.9.2018

By |2018-10-09T18:19:47+00:00október 2, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment