Protest proti zlobe a nenávisti.

Protest proti zlobe a nenávisti.

            Vláda Slovenskej republiky schválila odstránenie sochy Mareka Čulena neďaleko pred budovou vlády a rozhodla na tom mieste postaviť pamätník pre neznámeho vojaka. Odstránená socha bude umiestnená v depozite. Odstránenie sochy venovanej M. Čulenovi sa už viacej rokov usilujú najväčší antikomunisti na čele s Ondrejom Dostálom, poslancom NR SR. Podľa neho socha zakladateľa Komunistickej strany Československa tam nemá byť. Vyjadril sa, že najlepším východiskom je umiestniť tam sochu Ronaldovi Reganovi, americkému prezidentovi za zásluhy aj pre Európu. Racionálne myslenie u tohto „poslanca“ neexistuje, nenávisť ho pohltila do bahna antikomunizmu.

Kto bol Marek Čulen? Narodil sa 8.marca 1887 v Brodskom – okres Gelnica. Pochádzal z roľníckej rodiny a svoje revolučné pôsobenie zameral na zlepšenie života roľníckeho ľudu. Od leta 1920 viedol štrajkové boje poľnohospodárskych robotníkov v okolí Nitry. Na ustanovujúcom zjazde KSČ v Prahe v dňoch 14. – 16.mája 1921 bol zvolený do Ústredného výboru KSČ a ďalej pokračoval v rozvíjaní roľníckej politiky. Neohrozene bojoval za práva maloroľníckeho ľudu, deputátnikov a dedinskej chudoby na zvýšenie ich biednych zárobkov. Boj bol ťažký a nebezpečný, pretože vykorisťovateľské postavenie statkárov a veľkostatkárov ochraňovala štátna moc – vtedajšie četníctvo. Proti štrajkujúcim sa používalo násilie i ostrá streľba.

V 30.rokoch na zhromaždeniach ľudu rozhodne vystupoval na obranu republiky pred nacistickým Nemeckom. Po vzniku ľudácko – fašistického štátu (14.3.1939) bol zatknutý a do augusta väznený v Ilave. Po prepustení a pred hrozbou ďalšieho zatknutia emigroval cez Poľsko do Sovietskeho zväzu. Stal sa spolupracovníkom moskovského vedenia KSČ predovšetkým v propagande a agitácii. V roku 1942 bol účastníkom Všeslovanského kongresu v Moskve a svojou činnosťou prispel k upevneniu bratstva slovanských národov v boji proti nemeckému nacizmu a jeho spojencom. Od roku 1941 vystupoval v slovenskom vysielaní moskovského rozhlasu, burcoval do boja proti fašizmu a vyzýval vlastencov na utváranie ozbrojených partizánskych skupín na Slovensku. Ako jeden z prvých začal používať známe heslo Mor ho! Mnoho úspešnej agitačnej práce vykonal na prechod Rýchlej divízie na Kaukaze na sovietsky stranu a na vstup do československej armády v ZSSR.

Vlastná žiadosť ísť na pomoc Slovenskému národnému povstaniu sa splnila koncom septembra 1944. V Banskej Bystrici bol kooptovaný za člena Slovenskej národnej rady a zohral významnú organizačnú úlohu na povstaleckom území. Jeho život bol spätý z ľudom, pre ktorý pracoval počas svojho života. Bol príkladom odvahy, vrúcneho vlastenectva a bojovníkom za práva pospolitého ľudu a jeho sociálneho povznesenia. V roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP, 1.triedy, v roku 1946 Radom veľkej vlasteneckej vojny a Československým vojnovým krížom 1939. Po oslobodení v roku 1945 venoval sa ďalej roľníckej problematike, budovaniu roľníckych strojových družstiev, ktoré po roku 1948 vyústili k zakladaniu Jednotných roľníckych družstiev. Zasial zrno aby bolo z čoho žať. Slovenskí vedci z Vysokej školy poľnohospodárskej, poľnohospodárski inžinieri a družstevníci doviedli vyspelosť družstevníctva k vytúženému cieľu – k dosiahnutiu sebestačnosti v zabezpečení kvality a bezpečnosti výživy národa.

Panuje smutné a nepochopiteľné obdobie, keď vlastencom, ktorí bojovali za obnovenie Československej republiky v zahraničnom a domácom odboji – SNP, sa odstraňujú pamätníky vďaky a v tomto prípade členovi povstaleckej Slovenskej národnej rady v roku 75.výročia SNP. Ktorý ďalší pamätník je na rade? To je nie odkaz Povstania! To je podlosť a nenávisť.

Morálnou povinnosťou Petra Pellegriniho, predsedu vlády SR je zabezpečiť dôstojné miesto na osadenie sochy venovanej z vďaky Marekovi Čulenovi, pretože nepatrí do depozitára. Veď ona aj v súčasnosti varuje a bojuje proti fašizácii Slovenska.

Juraj Bobor

By |2019-04-19T08:28:26+00:00apríl 17, 2019|Články|Komentáre vypnuté na Protest proti zlobe a nenávisti.