Protiľudové a protinárodné hodnoty.

Protiľudové a protinárodné hodnoty.

(zničujúce hodnoty)

Po januárovom zasadaní ÚV KSČ 1968 vtedajšie vedenie strany preukázalo slabosť a neschopnosť realizovať úlohy, ktoré prijal ústredný výbor. Svedčí o tom prijatie Akčného programu, ktorý obsahuje formulácie, ktoré sú v rozpore s úlohou socialistického štátu a riadenia národného hospodárstva. Falošný obraz vnášali do vedomia verejnosti hromadné oznamovacie prostriedky. Pravica vo vnútri strany nazvala koncepciu budovania socialistickej spoločnosti „demokratickým modelom socializmu s ľudskou tvárou“. Jeho podstatou bola likvidácia socialistického celospoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov a výrobných vzťahov, ktoré malo nahradiť predovšetkým súkromné podnikanie. Túto koncepciu podporovali ilegálne antikomunistické organizácie K231, Klub angažovaných nestraníkov, Spoločnosť pre ľudské práva a podobne. Nerozhodnosť a neprincipialnosť Alexandra Dubčeka k antisocialistickým silám smerovala ku kontrarevolučnému zvratu, k nastoleniu kapitalizmu.

Podľa Andreja Kisku po podpísaní Moskovského protokolu „moc prebrali bezcharakterní jednotlivci. Mnohí šikovní a vzdelaní ľudia emigrovali.“ To znamená, keby boli všetci občania šikovní a vzdelaní, na Slovensku by zostali len starci. Nestalo sa tak. To je svedectvo, že „elita“ opustila národ. Po novembrovom prevrate mnohí sa vrátili ako hrdinovia užívať plody práce, ktoré nevytvorili. Emigrovali, pretože socializmus nesplnil ich očakávania spojené s bohatstvom. Utekali aj tí, ktorí sa obohacovali rozkrádaním spoločného majetku ale aj asociálne živly, žijúce nad pomery páchaním trestnej činnosti.

Konsolidácia pomerov si vyžadovala aj vládu činov, ktorá upevňovala socialistický politický systém v rozvoji priemyselnej výroby, poľnohospodárskeho družstevníctva nadväzujúc na ďalší rozvoj sociálnych vymoženosti pracujúcich o ktoré museli robotníci v západnej Európe permanentne bojovať. Táto vláda (podľa A. Kisku bezcharakterných jednotlivcov) doviedla krajinu do zvýšenej životnej úrovni pre pracujúcich. Boli to roky bez inflácie, nezamestnanosti a zadlženia. Obdobie v ktorom bol Gustáv Husák vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ patrilo k najúspešnejším rokom budovania socialistickej spoločnosti. Bol uznávaným štátnikom a politikom vo svete. Aj v súčasnosti je tou historickou osobnosťou, ktorá je postrachom pre pravicových tárajov, falzifikátorov a pre tých, ktorí okradli slovenský pospolitý ľud a spojili životný karierizmus s bezbrehým drancovaním Slovenska. Svojim životom, bojom a prácou potvrdil rýdzi charakter, vlastenectvo a spätosť so slovenským národom.

Propaganda už 29 rokov pracuje na očierňovaní socialistickej spoločnosti a dehonestácii aj tých najskvelejších úspechov dosiahnutých v období výstavby socializmu. Obchádzajú sa historické fakty, keď socialistické Československo sa zaradilo medzi najvyspelejšie štáty v Európe s vysokým stupňom vzdelania občanov a ich životnej úrovne. Uvedené úspechy boli dosiahnuté vlastným silami, bez zahraničných investorov a bez pôžičiek. Zisky z výrobných podnikov slúžili tým, ktorí ich vytvorili a nie uzurpátorom z nadnárodných monopolov. Dielo socializmu vytvorili pracujúci, ktoré je vrcholom ich obetavej práce a boja v histórii slovenského národa. A to je nemožné vytrhnúť z ich pamäte, ani popretím faktov, ani perzekúciami.

Propaganda klamstva tohto roku dosiahla intenzitu šialenstva, ktorou každodenne kŕmia deti, mládež i širokú verejnosť. Terajšiemu režimu v propagande pomáhajú aj pochybné idividuá z takzvaného Ústavu pamäti národa. Pri každej príležitosti sa ospevuje ponovembrová demokracia a sloboda, ktorá vytrhla Slovensko z komunistickej diktatúry. Aká je pravda? Ide o privatizáciu ako najväčšiu krádež storočia. Národný majetok sa stal majetkom jednotlivcov. O akej demokracii je tu možné hovoriť? Rozkradnutie a lúpeže napriek ich zvrhlosti boli povýšené na zákon. Ide o rozhodujúci zločin proti ľudskosti, ktorý spôsobil vysokú nezamestnanosť a utrpenie státisícov ľudí vrátane detí. Národného majetku sa zmocnili amorálni ľudia napáchnutí jedom antikomunizmu, ktorí horlivo napomáhali arogantnej moci. Pod jej dozorom kádrovníci nového typu vo výrobných podnikoch, školstve, zdravotníctve, kultúre a z ďalších oblasti spoločenského života sa postarali o odvolanie odborne zdatných riaditeľov, ale aj nižších funkcionárov, ktorí neprejavili nadšenie z čistiek nastupujúceho kapitalizmu. V armáde boli veliteľských postov zbavení generáli a vyšší dôstojníci, ktorí absolvovali štúdium na vysokých školách sovietskej armády a nasledovali aj ďalší odborníci, ktorí neboli po chuti bezcharakterným karieristom.

Pod zámienkou transformácie a reštrukturalizácie ekonomiky sa uskutočnila likvidácia výrobných podnikov, napríklad ťažkého strojárenstva, zbrojárskeho priemyslu a 80 tisíc vysoko kvalifikovaných ľudí bolo vyhodených na ulicu. Pokračovalo sa likvidáciou poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov a tým aj likvidácia sebestačnosti vo výžive národa. Vládni tajtrlíci pod vedením Mikuláša Dzurindu podpísali likvidačné podmienky predložené Európskou úniou, napriek protestom pracujúcich. Podriadenie sa diktátu Bruselu nie je možné pomenovať inak ako zločinom. Zločiny boli spáchané ale bez trestu – podľa pánskej demokracie, ktorá slúži boháčom, oligarchom a ich lokajom. Najmodernejších a najziskovejších podnikov sa zmocnili nadnárodné monopoly zo západnej Európy a USA. Slovensko sa nachádza v stave ekonomickej okupácie. Zahraničný kapitál zosilňuje svoje chápadla na dosiahnutie vyšších ziskov pri nižších nákladoch a to vyššou mierou vykorisťovania zamestnancov. Výsledkom kapitalizmu „s ľudskou tvárou“ existujú priepastne rozdiely medzi tvorcami materiálnych hodnôt a vlastníkmi majetku. Sociálne rozdiely sa prudko zvyšujú v neprospech utláčanej väčšiny.

O akých ľudských právach, demokracii a slobode možno hovoriť, keď existuje permanentná nezamestnanosť, keď 800 tisíc ľudí živorí pod úrovňou chudoby, keď tisíce bezdomovcov žije v strašných neľudských podmienkach, keď zvlčilé svorky privatizérov zbohatli z výsledkov práce pospolitého ľudu a napriek tomu ho ďalej zotročujú! Zúfalstvo nezamestnaných od roku 1991 a ťažko sociálne postihnutých zapríčinili tie najväčšie tragédie na ľudských životoch. Títo vydedenci rozmýšľajú o smrti. Podľa štatistík skončilo samovraždou každý rok vyše 500 ľudí, Napríklad v roku 2008 631 ľudí, v roku 2012 571 ľudí, v roku 2017 560 ľudí. Hlavnou príčinou týchto tragédii je zúfalstvo ľudí z bezvýchodiskovej situácie a to zásluhou zvrátenosti a zvrhlosti panujúceho režimu. Kedy „slušní ľudia“ budú s pietou páliť sviečky na námestiach na ich pamiatku a zároveň aj na výstrahu proti neľudskosti?

Trpkou pravdou je, že štát nevlastní výrobné podniky a prestal byť nositeľom ekonomickej moci. Východisko nachádza v pôžičkách. Zadlženie dosiahlo sumu 51 miliárd eur     . Zahraničné firmy a ďalší investori za výhodných podmienok a štátnej podpory rozširujú svoje impérium pre dosiahnutie vyšších ziskov za nižších nákladov na úkor zotročovania našich robotníkov. Kolonizácia Slovenska sa završuje. Privilegovaní buržujovia svojou chamtivosťou odhodili posledné zvyšky dôstojnosti. Vláda ustupuje požiadavkám mocných. Slovensko trpí vysťahovalectvom najmä mladých ľudí, pretože poprevratové vlády sa nepostarali o ich zaradenie do pracovného procesu. Kritická situácia je aj v zaberaní úrodnej pôdy zahraničnými investormi a domácimi mafiánmi. Porušujú sa zákony i v lesnom hospodárstve, ťažba je vyššia o sto percent ako za socializmu. Stratené dedičstvo národného majetku pre budúce generácie sa stane ich tragédiou. Najaktuálnejším dianím je príchod 65 tisíc zahraničných robotníkov pre západné firmy. Vláda sa priamo podieľa na upevňovaní a raste cudzieho kapitálu a zároveň nákladov vynaložených pre ich pobyt na úkor našich robotníkov a nezamestnaných pri zaraďovaní do pracovného procesu. Len vďaka socializmu sú Husákové deti aj teraz tou kvalifikovanou silou a oporou v súčasnej priemyselnej výrobe. Ďalšou „pýchou“ režimu je nízka populácia, zvyšovanie dôchodkového veku a rozbujnená korupcia, ktorá je sprievodným javom v kapitalistickej spoločnosti.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie stali sme sa občanmi ekonomicky ošklbanej a politicky protektorátnej krajiny, kým Európska únia dosiahla rozšírenie trhu a likvidáciu konkurencie. Rozhodovanie EÚ sa zúžilo na „demokratický“ diktát dvoch predstaviteľov ekonomicky najsilnejších členských štátov –  Merkelovej a Macrona. Poslušnosť sa vyžaduje nátlakom, vyhrážkami a hrozí sa sankciami. Politické pnutie sa vyostruje pre benevolentné riešenie migračnej krízy, pre hospodárske sankcie proti Rusku a byrokratické prístupy k plneniu vážnych rozhodnutí. Racionálne uvažovanie je v tom, aby otázky emigrácie riešili bývalé koloniálne štáty a medzinárodné koncerny, ktoré zotročovaním afrického ľudu ju spôsobili. Slovensko medzi ne nepatrí. Neriešenie rozhodujúcich európskych a národných problémov je príčinou nespokojnosti širokej verejnosti. Protesty sú potláčané silou, kým v Kyjeve, Ľvove a pobaltských štátoch sa konajú pochody žijúcich účastníkov SS divízii, ktoré bojovali po boku nacistického Nemecka proti Červenej armáde. Stepan Bandera bol vyhlásený za národného hrdinu Ukrajiny. Európska únia neprotestuje a tak postupuje aj vláda SR napriek tomu, že ukrajinská 14.divízia SS Galiezen bojovala proti povstaleckej armáde a partizánom v období SNP a zanechala výkričníky hrôzy v židovskom cintoríne vo Zvolene, Ostrom Grúni, Novom Kľaku, Kremničke, Nemeckej a inde. Už roky sa poškodzujú pamätníky a cintoríny Červenej armády, ktorá vytrhla Slovensko a Slovanov z pazúrov nacizmu pred likvidáciou ako menej cennej rasy. Delikventi uvedenej hanebnosti sa stáli chránencami A. Kisku.

Zdroj napätia a ozbrojenej konfrontácie je v naplňovaní geopolitických záujmov USA a NATO. Rusko je obkľúčené stovkou základni tohto útočného zoskupenia. Rozpínavosť NATO sa stupňuje. Nezabudlo sa na agresiu, keď 24.marca 1999 letecké sily NATO napadli suverénny štát Juhosláviu (Srbsko, Čierna Hora a Kosovo) a 78 dní jej územie bombardovali. Zničené boli mosty na Dunaji, školy, nemocnice, obytné štvrte, továrne a tisíce mŕtvych. Vláda SR pod vedením M. Dzurindu otvorila vzdušný priestor na prelet bombardérov aliancie bez súhlasu NR SR a proti bratskému srbskému národu. Agresie NATO nasledovali proti Iraku, Afganistanu, Líbyi a Sýrii. Dôsledkom bombardovania v mene „ľudských práv a demokracie“ predstavujú státisíce ľudských obetí a zničené krajiny. Napriek uvedených ohavnosti vyhlásil A. Kiska, že „členstvo v NATO je pre Slovensko absolútnou prioritou“. Potom zločiny proti ľudskosti predstavujú aj spoločné „hodnoty“ so spojencami NATO. Pronatovskí hazardéri sa z histórie nepoučili, keď najväčší spojenci Francúzko a Veľká Británia v Mníchove (29.-30.septembra 1938) Československo zradili a vydali napospas Hitlerovi. Teraz garantujú bezpečnosť Slovenska pred agresiou Ruska, našim osloboditeľom.

Národné záujmy pre vládne garnitúry prestali existovať. Na Slovensku silnejú hysterické protiruské výkriky tých, ktorí neprezentujú požiadavky širokej verejnosti. Všetko sa deje v mene Slovenska, len národ s hanebnými činmi nesúhlasí. Jeho žiadosťou je zastaviť nehorázne klamstvá a štvanice proti najväčšiemu slovanskému ruskému národu a vystúpenie zo Severoatlantického paktu. Sľubovaná prosperita sa vytratila, odnáša si ju zahraničný kapitál obsadzovaním nášho územia. Vo svojej domovine stali sme sa cudzími. Existujúci antagonizmus povedie k zostreniu triedneho boja pracujúcich proti krivdám a bezpráviu.

Juraj Bobor

By |2018-10-07T19:46:43+00:00október 2, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment