1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Odpoveď redakcie VZDORu s.Šteiningerovi

2012-01-04 Redakcia mesačníka VZDOR
.
Prečítali sme si v KROKOCH 11/2011 reakciu súdruha Šteiningera na článok o zasadnutí Marxisticko-leninského klubu severné Slovensko (MLK), uverejnenom v mesačníku Vzdor (7-8/2011) (Nerozumieme, prečo reakcia na tento text vyšla až po 4 mesiacoch). Podľa súdruha Šteiningera bolo toto zasadnutie účelovo zamerané proti KSS a boli na ňom prezentované frakcionárske názory. Článok tiež obsahoval útoky na súdruha Martina Jágrika.
.
Dôvod pre vznik MLK bol ten, že sa na členských schôdzach často preberá len byrokracia, navrhovanie kandidátov, distribúcia materiálov a vrcholom sú pri väčšine ZO pietne akty, vzťah k marxizmu-leninizmu je často len na úrovni formálneho hlásenia sa k nemu. Úlohou MLK je aj smerovať naše uvažovanie a pozornosť smerom k súčasnému životu, problémom, k navrhovaniu postupov a aktivity. Aj preto zasadnutie nieslo názov „Ako ďalej v komunistickom hnutí“ - teda ako by sme mali postupovať, aby sme popohnali ľudí k uvedomeniu, organizovanosti a aktivite proti kapitalizmu, aby sme získali medzi nimi stratenú dôveru. Na toto zasadnutie mohol prísť každý, kto mal záujem, vrátane členov KSS, od radových členov, až po predsedu. Toto zasadnutie teda neriešilo žiadne konkrétne vyslovene vnútrostranícke záležitosti, ako tvrdí s. Šteininger. Jeho cieľom bolo posunúť nás v spôsobe uvažovania a práce od pasivity k aktivite, vrátiť sa od vysedávania v schôdzovacích miestnostiach, k reálnemu životu.
.
Súdruh Šteininger hovorí o prezentovaní frakcionárstva, no neuviedol žiadne príklady, takže nevieme, na čo konkrétne by sme mali reagovať. (Keď ich uvedie, môžeme polemizovať) Pokiaľ ide o Martina Jágrika, ten je riadnym členom SZM a SZM s ním spolupracuje už niekoľko rokov. Preto ak nás chce súdruh Šteininger „uviesť do problematiky“, nemáme problém sa s ním osobne stretnúť.
.
Pokiaľ ide o marxizmus-leninizmus, Martin Jágrik hovorí o politike v rámci triedneho boja a zdôrazňuje, že revolúciu nerobí osamotená strana, ale sám proletariát, zatiaľ čo mnohí „marxisti“ nehovoria o ničom inom, len o voľbách a zabúdajú, že tie musia byť odrazom mimoparlamentnej činnosti. Marxizmus-leninizmus si často zamieňajú s nekritickou podporou aktuálnej politiky komunistickej strany a od ľudí, ktorých vyhodia zo strany, aj naďalej očakávajú, že ju budú podporovať – inak „nie sú komunisti“. Ak sa chceme posunúť ďalej a budovať revolučnú stranu, ktorá bude reflektovať životné potreby pracujúcich, musíme počítať s tým, že budeme k sebe kritickí. Nekritické tlieskanie si a vyhováranie sa (ako to bolo napríklad vo vyhlásení po neúspešných voľbách) je to posledné čo potrebujeme. Prvé čo potrebujeme, je konštruktívna kritika a sebakritika a činy k náprave. Problémom však je, že mnohí kritiku konkrétnej politiky hneď chápu ako „útok proti KSS“.
.
Účastníci zasadnutia sa po jeho skončení zúčastnili odborárskej demonštrácie, kde ľuďom rozdávali komunistické materiály a diskutovali s nimi o aktuálnej politike. Na tejto demonštrácii však bolo len minimum komunistov z okolia.
.
Redakcia VZDOR
.

Čo nás čaká v roku 2012

2011-12-07 Vladimír Gejdoš
.
Čo nás čaká v roku 2012
.
Je december a každý sa pýta čo bude v roku 2012 skôr s obavami v hlase ako očakávaním „svetlejších zajtrajškov „ .Kríza je v svojom druhom štádiu . Z krízy súkromného sektora – bánk sa stala kríza sektora verejného . Čo to znamená ? Štáty sa topia v dlhoch a ich meny sa prepadajú .
.
Čo to znamená kríza verejného sektora ? Štát ako garant poslednej inštancie má problémy s financovaním služieb ktoré poskytuje svojím občanom .Jednoducho nieje dosť penazí na školstvo , zdravotníctvo . obranu , socialny systém . Jednoducho povedané ludia ktorých príjem závisí od štátu budú mať problém s financiami . Už sa minuli prostriedky z privatizácie podnikov ktoré sa vybudovali za čias socializmu a veľkokapitál hladá iné cesty ako si namastiť vrecká .
.
Uvediem pár príkladov .
.
Napríklad nedávna kríza v zdravotníctve za ktorou stoje finančné skupiny si chcela uliať poriadny balík z vrecák poistencov .Ako to urobiť ? Najlepšie je zrušiťpár nemocničných oddelení a vyhodiť zopár lekárov aby aby pacient precestoval pol republiky , ak chce byť ošetrený .Ak nie tak ostane viac peňazí týmto skupinám .Aj vláda vyšla týmto ľuďom na pomoc – zrušila Ficov zákaz tvorby zisku v poistovniach , pravdaže za predpokladu že nik nebude dlho čakať na operáciu . Toto sa ukázalo byť nereálne . Takže sa to zrušilo a zisky sa vyplácajú .
.
Zaujímavý je aj priebeh vývoja druhého dôchodkového piliera .Keď sa začal zavádzať štát garantoval 100%tný návrat vkladov v prípade krachu DSS /štát niesol riziká a DSS zas zisky /. Prišla ficova vláda ktorá sa pokúsila tento proces zastaviť , neúspešne ! S príchodom pravice k moci v roku 2010 už štát 100% negarantuje , taký malý ale dosť podstatný detail .
.
Netreba ani zabúdať na rôzne „investičné stimuly“ , šrotovné , danové prázniny . rovnú daň a podobné výhody pre bohatých . Naproti tomu min. podpora v nezamesnanosti klesla z 63,-€ za Ficovej vlády na niečo okolo 40,- € za Mihálovho ministrovania .
.
Ani platy niesú bohviečo , kedže ostávajú na rovnakej úrovni , pričom ceny stúpajú , takže za rovnaké peniaze ako predtým si kúpime menej tovarov a služieb .
.
Blížia sa voľby do národnej rady a slovenský národ vyzerá ako teľa vedené na bitúnok raz mykne hlavou do ľava raz do prava ale vždy ide rovno k mäsiarovi na porážku .S veľkou pravdepodobnosťou tieto voľby vyhrá Smer , ale niet mu čo závidieť . Kasa je prázna a bohatí skôr berú ako dávajú . Všetci to vedia , vedia to aj v Bratislave kde sa stal primátorom Milan Ftáčnik – ľavičiar na čele bašty pravice .Vláda kapitalistov nemá inú možnosť ako žmýkať ludí a dvíhať dane ide len o to či bude žmýkať chudobných alebo bohatých . Nuž verme že ľudí budú zaujímať aj tieto aspekty života a nielen to či sa Šeherezáda vyspí s Onurom v nasledujúcej časti alebo o tri časti ďalej.

Druhoradý občan

2011-12-06 Oľga Fábryová, Bratislava
.
Posledné dva týždne sa dianie v našej, pred voľbami stojacej krajine koncentrovalo na dve udalosti – odpočúvanie na ministerstve obrany (ktoré asi len málokoho prekvapilo) a štrajk lekárov. Úpornosť, ako lekári a ich odborový zväz trval na svojich požiadavkách pravdepodobne mnohých prekvapil, lebo povedzme si to otvorene, v našich krajoch to v posledných desiatich rokoch nebýva zvykom.
.
Za týmito dvoma udalosťami, ktoré pútali pozornosť našej verejnosti, sa akosi strácala ďalšia, ktorá však o to väčšiu pozornosť vyvoláva u našich susedov a aj na pôde Európskeho parlamentu. Mám na mysli prípad herca-podnikateľa z Komárna Olivéra Boldoghyho a najnovšie 99-ročnej bývalej učiteľky z Rimavskej Soboty. Im totiž po tom, ako požiadali a udelili maďarské občianstvo, ministerstvo vnútra oznámilo, že strácajú občianstvo Slovenské. Potiaľ by to bolo jasné, veď či sa to niekomu páči alebo nie, platí novela zákona o štátnom občianstve, prijatá minulého roku.
.
Nechcem sa vyjadrovať k samotnému zákonu a ani k hlasom, ktoré tvrdia, že je v rozpore s ústavou, keďže tá stanovuje, že občianstvo nie je možné odňať nikomu proti jeho vôli. Zaujali ma skôr vyhlásenia zahraničných politikov, najmä maďarských. Viacerí a viackrát – nie po prvý raz – zdôrazňovali, že príslušník menšiny by sa vo svojej vlasti nemal cítiť ako druhoradý občan. Nuž a pri tomto by som sa rada pozastavila.
.
Hneď na začiatku chcem poznamenať, že aj ja som maďarskej národnosti, nikdy som to netajila a netajím sa tým. V prvom rade som však občanom tohto štátu a milujem svoju vlasť. Nikdy by ma nenapadlo, aby som sa tu cítila ako druhoradý občan... a teraz príde to ale!
.
V tejto krajine totiž väčšina obyvateľov je práve druhoradými občanmi. Prečo? Lebo žijú z minimálnej mzdy, sociálnych dávok, na pokraji chudoby, sú nezamestnaní či bezdomovci...
.
Všetci títo ľudia sú tými skutočnými druhoradými občanmi, odkázanými na „milosť“ bohatých vlastníkov, bankárov, majiteľov veľkých zahraničných firiem a korporácií. Možno si to mnohí ani neuvedomujú, ale keď príde na lámanie chleba a dostanú sa do zlej finančnej situácie, nikto sa ich nezastane. Možno len charita, či pomoc formou rozdávania im múky a cestovín. A to už nehovorím o dôchodcoch, ktorým tak blahosklonne vlády zvyšujú o mizivé percentá dôchodky, alebo poskytujú akýsi vianočný príspevok a zároveň s tým už vopred oznamujú, že od budúceho roku sa zvýši cena plynu, vody a elektrickej energie. Je len samozrejmé, že hneď po tom sa opäť budú zvyšovať ceny potravín a služieb.
.
Tak je to teda s tým tvrdením kto je v tejto krajine druhoradým občanom. Pán Boldoghy určite vedel, že porušuje zákon, ktorý možno naozaj nie je dobrý. Jeho rozhorčenie však nie je veľmi na mieste.
.
Blížia sa voľby. KSS pracuje na svojom programe. Som presvedčená, že jeho prvoradým cieľom, ako aj základným cieľom strany je dosiahnuť, aby tá spomínaná väčšina občanov tejto krajiny nielen že sa necítila, ale skutočne nebola druhoradými občanmi. Aby tak, ako to garantuje ústava, im bola poskytovaná bezplatná zdravotná starostlivosť, mali právo na vzdelanie, právo na prácu, aj primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomu, aby tá naša ústava nebola iba bezcenným zdrapom papierom však musí štát zabezpečiť, aby garantované práva boli skutočne naplnené. Až potom budeme môcť hovoriť o tom, že sú si všetci občania rovní a nikto nie je „ešte rovnejší“.

Je mi smutno

2011-12-05 Ivan Čavajda
.
V týchto dňoch sme mali možnosť aspoň z časti sa oboznámiť s kandidátkou KSS. Opať sme sa stretli s množstvom chýb, ktorých sa podľa mojho názoru delegáti celoštátnej konferencie pri zostavovaní kandidátky dopustili.
.
V prvom rade je to kandidátka, na ktorej sú podľa mojich kritérií na prvých jedenástich miestach maximálne dvaja alebo traja komunisti. Ostatní sú iba ľavicovo zmýšľajúci kandidáti. A predsa má ísť v prvom rade o kandidátku KSS. Občianski kandidáti alebo strany, ktoré sú na kandidátke mali vopred verejne deklarovať, že majú rovnaký cieľ ako KSS, tým je odstránenie kapitalizmu a vybudovanie socializmu. Obávam sa, že tak už neurobia vobec.
.
Ďalšou chybou je účasť ZRS a jeho predsedu na kandidátke. Bola to ZRS na čele s Ľuptákom, ktorá sa v čase svojej účasti vo vláde priamo podieľala na privatizácii, teda rozkrádaní nášho spoločného majetku, parazitovala na kapitalizme. Ľudia nie sú hluchí ani slepí, oni si pamatajú. Účasť ZRS a Ľuptáka na kandidátke nám može výrazne uškodiť. Nehovoriac o tom, že Ľupták je vo verejnosti v dnešnej dobe skor na smiech, čo sa už buržoázne média snažia využíť na kompromitácui KSS na verejnosti.
.
Ďalšou chybou je počet mladých na zvoliteľnych miestach. Aj keď sú tam dvaja na druhom a treťom mieste, je to veľmi málo. Malo ich tam byť minimálne 6. Za svoje doterajšie aktivity si to mladí jednoznačne zaslúžia. Činnosť KSS na verejnosti, to je žiaľ v dnešnej dobe iba činnosť mladých členov SZM. My starší sme ich aktivity svojou účasťou radi podporili. Žiaľ aj účasť vedenia KSS na týchto akciách mladých bola mizerná.
.
Priatelia, bolo mojou povinnosťou upozorniť na nedostatky. Radšej skor ako neskoro.

Komunistické hnutie potrebuje rýchly rast

2011-11-28 Stanislav Pirošík
Súčasná situácia vo svete, ktorý zmieta kríza, dlhy, rastúca chudoba a nezamestnanosť má oproti predvojnovej kríze jednu nevýhodu. Neexistuje tu masové, aktívne a uvedomelé komunistké hnutie, ako to bolo v tých časoch. Pozitívnou správou však je, že sa začína formovať. Otázkou je, koľko času ešte máme, na to aby sme komunistické hnutie nasmerovali od prispôsobovania sa malomeštiackemu parlamentarizmu späť k ľuďom. Súčasná situácia si priam vyžaduje, aby fungovalo revolučné komunistické hnutie, ktoré pomenuje veci pravým menom (a teda nedovolí aby boli pracujúci klamaní buržoáznymi "odborníkmi"), pobáda ľudí k organizovanému odporu, dokáže navrhovať reálne riešenia a bojovať za ne. Také hnutie tu funguje len do istej miery a preto, žiaľ, vedúcu pozíciu proti súčasným škrtom majú často reformistickí vodcovia či už v stranách alebo odboroch, alebo rôzne "apolitické" zoskupenia a iniciatívy ktoré zahmlievajú príčinu týchto problémov a otupujú revolučné nálady.
.
Toto musia komunisti čo najrýchlejšie zmeniť, lebo inak budú niesť spoluvinu za to, čo sa stane. Komunistické strany ešte za čias socializmu "zburžoázneli", napokon prezliekli kabáty a novovzniknuté strany sa až na pár výnimok sa vydali cestou reformizmu, parlamentného boja, "moderných volebných strán", teda hoc kritických, avšak "poslušných" strán bez revolučného potenciálu, (pretože strana bez revolucionárov nemôže mať revolučný potenciál) ktorých jedinou úlohou je nadávať a snažiť sa dostať do parlamentu, v ktorom sa potom, žiaľ, často neodlišujú od iných strán. Nie každý, kto socializmus deklaruje na papieri, ho chce budovať aj v praxi. Slovo "komunista" akoby stratilo svoj revolučný význam. Jedinou činnosťou je schôdzovanie za zatvorenými dverami, navrhovanie kandidátov do volieb a rozdávanie volebných letákov. Vrcholom je položenie venca na rôzne výročia. Úlohou marxistov-leninistov je čo najviac spolupracovať medzi sebou, tvoriť komunistickú politiku a otáčať kormidlo smerom k revolučnej organizácii. A keď nepôjde otočiť, tak za všeobecného súhlasu a vo vhodnej dobe vybudovať revolučnú organizáciu, ktorá bude vystihovať potreby a záujmy pracujúcich. Ktorá z týchto dvoch variant to bude, je dnes ťažké povedať, ale jedna z nich je nevyhnutná, pokiaľ našim cieľom je skutočne socializmus a nie len rozprávanie o ňom.
.
Začať by mal každý od seba a preto prvou činnosťou komunistu by malo byť vzdelávanie sa v marxizme-leninizme, ekonómii, histórii,... ale neostať len pri vzdelávaní, ale aktívne pôsobiť medzi ľuďmi ako jeden z nich a nie ako politik s volebným letákom. Ďalším dôležitým prvkom je osvojiť si komunistický prístup k práci a disciplíne - zodpovedne pristupovať k zvoleným a priradeným úlohám a vykonať ich hneď, ako to bude možné. A nie len ich plniť, ale aj aktívne navrhovať, kritizovať a dávať podnety na zlepšenie či zamietnutie daných rozhodnutí. Ak prejdeme od jednotlivcov ku kolektívom, komunistickú organizáciu (akou je SZM alebo KSS) je potrebné neustále čistiť od "papierových členov" a tiež je potrebné poukazovať na činy a vyjadrenia predstaviteľov organizácie, ktoré sú nezlúčiteľné či dokonca protirečiace komunustickému správaniu a komunistickej politike. Ak taký človek vo svojej funkcii zradí a klame pracujúcich, komunisti nemajú dôvod ho kryť a to dokonca ani vtedy ak to "nevyplávalo na povrch".
.
Boj proti kapitalizmu je totiž len frázou, pokiaľ nie je spojený s bojom proti oportunizmu a karierizmu vo vlastnom hnutí. A čím viac také hnutie rastie, tým viac takých ľudí priťahuje. Vnútrostranícky boj je jeden z najdôležitejších faktorov v boji za socializmus či už v podmienkach kapitalizmu, alebo socializmu. História, ale aj súčasnosť hovoria za všetko. Napokon - komunistická strana musí mať vypracované také stanovy, vrátane podmienok komunistických poslancov v parlamente, ktoré žiaden karierizmus nepripúšťajú. Od jednotlivých straníckych organizácii musia byť požadované výsledky a činnosť. Ich schôdze musia byť živé, nie len spomínanie, nadávanie a byrokracia. Tak isto je nevyhnutné čo najväčšie komunikačné prepojenie medzi jednotlivými členmi a organizáciami.Vzdelávanie, ktoré bolo spomínané, treba robiť aj na úrovni celej strany. Avšak vzdelávanie skutočne revolučné, reflektujúce súčasnú situáciu.
.
Ďalšou dôležitou vecou pre rozvoj revolučného komunistického hnutia sú vlastné médiá. A to ako internetové stránky, tak tlač, (internetové) rádio a (internetová) televízia. Aj tieto médiá musia byť dostupné, na vysokej úrovni a musia odborne reflektovať súčasnú situáciu. Jednou z prvých vecí, do ktorej by malo komunistické hnutie investovať, sú práve kvalitné revolučné médiá.
.
Ak chceme skutočne socializmus, malo by byť v našom záujme čo najrýchlejšie vybudovať revolučné komunistické hnutie. Ak ho ale nechceme a ide nám len o to dostať sa do parlamentu a byť "dôslednou ľavicou" či "skutočným zástupcom" a pritom dobre zarobiť, kľudne na všetko kašlime. V takom prípade nemusíme študovať marxizmus-leninizmus, pretože ho nebudeme nikdy potrebovať, v rozprave s antikomunistami im kľudne vo všetkom pritakávajme, od organizácii vyžadujme len rozdávanie reformistických letákov, nechajme sa unášať alibizmom a nekritizujme ľudí, ktorí sa ako komunisti len tvária a tlieskajme každému ich návrhu. Veď je to oveľa pohodlnejšie a nikto nás nebude za to odsudzovať. Nechoďme za ľuďmi a čakajme kedy oni prídu k nám - najlepšie po kolenách.
.
Nie je však nič smutnejšie ak ľudia zvolia klamárov o ktorých sú presvedčení že stoja na ich strane či ich dokonca považujú za jedinú záchranu.