S EÚ a NATO „na večné časy a nikdy inak!“

Zaujali ma v posledných dňoch slová slovenského premiéra Petra Pellegríniho,  ktoré vyriekol v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa migračného paktu OSN, hlasovaním o ňom v parlamente, ako aj s demisiou ministra zahraničných vecí Lajčáka. Pellegrini takmer bohorovne  deklaroval, že vláda pod jeho vedením neopustí proeurópsku orientáciu a neodbočí z členstva v NATO. Deklaroval aj to, že s Ruskom musí mať Slovensko vyrovnané a štandardné vzťahy, ktoré však nesmú prevýšiť to, že je Slovensko členom EÚ.

Takto sa náš pán premiér vyjadril. Priznám sa, že keď som ho počúval, spomenul som si na heslo podobného charakteru, ktoré sa u nás tridsať rokov dozadu často používalo. „So Sovietskym zväzom na večne časy a nikdy inak!“ Prešlo pár rokov, Sovietsky zväz sa rozpadol, Varšavská zmluva zanikla a Slovensko sa stalo súčasťou euroatlantických štruktúr.

Chápem pána premiéra! Musí sa vyjadrovať tak, ako to od neho partneri v euroatlantických štruktúrach očakávajú, ba priamo vyžadujú. Musí sa vyjadrovať v limitoch moderných trendov,  ktorých vzorce do ľudského podvedomia za posledné desaťročia vštepili mienkotvorné média, slúžiace svetovým ekonomickým elitám. Tie samozrejme  nenechávajú nič na náhodu a oranžovými revolúciami si v prípade potreby dokážu zabezpečiť poriadok.

Kladiem si otázku. Je definitívne na večne veky dané, že Slovensko bude členským štátom únie a rovnako tak členským štátom, podľa mňa agresívnej zločineckej organizácie, NATO?  Bude tomu tak?  Za každú cenu? A za akú cenu?

Čo sa týka NATO mám absolútne jasno! Je to bezpochyby organizácia slúžiaca predovšetkým záujmom USA. Je to vojenský nástroj neokoloniálnej politiky, ktorej história je naplnená neskutočnými zločinmi a agresiou, ktoré nemajú vo svete obdobu. V tomto pakte podľa môjho názoru nemá Slovensko čo hľadať. Každá jedna vláda, ktorá má aspoň trochu vlastenecké cítenie a vie čítať našu európsku historickú tradíciu, by mala usilovať a apelovať  na svojich európskych partnerov, k formovaniu európskej obrannej organizácii. NATO je prežitkom studenej vojny, je dobyvačným nástrojom USA a nemá nič spoločné s mierovou politikou.

Neviem, čo si skutočne o NATO myslí premiér Pellegríni, ale ak úprimne obhajuje naše členstvo v tejto organizácií,  je podľa môjho názoru veľmi vzdialený od hodnôt,  ktoré tvoria našu slovenskú a aj slovanskú tradíciu… Neviem, či si to uvedomuje alebo nie, a možno sa mýlim ja, ale Európa nemá iné východisko ako si zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť novým partnerstvom naprieč celou Európou až po Ural. V európskej obrannej štruktúre by sme sa tak  aspoň dostali  spod priameho vplyvu a riadenia USA, ktoré nás zneužívajú a budú zneužívať na dosahovanie svojich geopolitických zámerov a záujmov.

Čo sa týka nášho členstva v Európskej únii. V tejto chvíli nechcem naše členstvo spochybňovať. Ak by som tak urobil, musela by existovať iná, reálna alternatíva súčasnej EÚ a faktom je, že tá zatiaľ nie je. Spochybniť však musím princípy na ktorých únia stojí. Spochybniť musím používané  rozhodovacie a donucovacie  mechanizmy, ktoré vnucujú jednotlivým členským štátom „bruselské“ inštitúcie. Odmietnuť musím aj servilnosť európskych lídrov voči americkým záujmom. Pri zjednodušenom pohľade na naše členstvo v EÚ ju mnohí  ľudia  vnímajú pozitívne pre slobodný pohyb, pre možnosť pracovať v celom jej priestore a možno aj kvôli jednotnej mene. To je príjemné,  ale veľmi povrchné a draho zaplatené pozlátko. Podstata súčasnej únie je niekde inde a tá sa buď zmení, alebo bude celá únia časom prekonaná.

Súčasná Európska únia je predovšetkým úniou kapitálu. Je novodobou formou kolonizácie európskych národov. Smerom na východ a na juh  je priestorom lacnej pracovnej sily a priestorom pre odbyt tovarov a služieb nadnárodných spoločností. Je priestorom v ktorom prostredníctvom ideológie multikulturalizmu plieni všetko tradičné a národné. Je priestorom, v ktorom sa pomaly ale isto, v samotných základoch otriasajú aj tradičné kresťanské hodnoty. Stáva sa priestorom  negujúcim a popierajúcim  prirodzené rozdiely národného, etnického, rasového či  sexuálneho charakteru. A to považujem za absolútne zvrátené.

Nie som presvedčený o tom, že väčšina našich ľudí, so zdravým sedliackym rozumom, sa stotožňuje s tým, čo si v mene Vlády SR dovolí deklarovať jej premiér Peter Pellegríni.

Jozef Hrdlička,
predseda KSS

By |2018-12-07T09:35:44+00:00december 7, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment