Slovensko potrebuje jasnú a vyváženú zahraničnú politiku!

Slovenské média hlavného prúdu  sa odbavujú na  rozporoch vo vládnej koalícií a v samotnom Smere-SD, ktoré spustil globálny pakt OSN  o migrácií a jeho absolútna obhajoba zo strany „smeráckeho“ ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Ten už viac ako rok predsedá VZ OSN a je krstným otcom uvedeného paktu.  Vynárajú sa informácie o vyhrážkach Lajčáka, že v prípade neprijatia uvedeného paktu rezignuje z funkcie ministra a dokonca odíde z najsilnejšej vládnej strany.  Samozrejme, že je to voda na mlyn súčasnej  neoliberálnej a „slniečkárskej“, kiskoidnej  opozície. Tá už s rôznymi  „fundovanými“ politológmi a analytikmi  ráta hlasy v parlamente,  ktorými disponuje vládna  koalícia a špekuluje…

Spory vo vládnej koalícií na túto tému, nech si riešia strany vládnej koalície. Rovnako tak, spory na túto tému v Smere-SD, nech si „smeráci“ riešia sami. Pre mňa, za mňa nech Lajčák odíde z funkcie ministra zahraničných vecí. Bez toho, aby som spochybňoval jeho odborné kvality a určite bohaté diplomatické skúsenosti, považujem ho za lavírujúceho a nejednoznačného ministra, v konečnom dôsledku lojálneho voči záujmom „Bruselu“ a Spojených štátov. Veď inak by si ho  v týchto transatlantických štruktúrach tak vysoko necenili… .

Problém však vnímam  niekde inde.  Už mnoho krát sme boli svedkami zásadných rozdielov medzi vyjadreniami Róberta Fica, ešte vo funkcii premiéra,  a jeho ministra zahraničia Lajčáka. Ako aj medzi vyjadreniami Róberta Fica a konaním vlády, ktorej predsedal (mám na mysli oblasť zahraničnej politiky).  Táto nejednoznačnosť, ba dokonca rozpornosť, bola evidentná v otázkach sankcií proti Ruskej federácií, v otázkach týkajúcich sa polostrova Krym, v otázkach vojny v Sýrii a s ňou súvisiacich obvinení  sýrskeho režimu z údajného použitia chemických zbraní. Najnovšie je evidentná nejednoznačnosť spojená s migráciou.  Problém vidím v tom,  že tieto  skutočnosti sú jasným dôkazom  toho, že ani vládna koalícia, ani strana Smer-SD,  a teda ani Slovenská republika, ktorú vláda reprezentuje,  nemá jasne zadefinované priority v oblasti zahraničnej a európskej politiky. Inými slovami, akoby Slovenská republika nemala svoje vlastné záujmy,  vlastný názor a postoj na problémy Európskej únie, ako aj na ďalšie zásadné  otázky zahranično-politického  a bezpečnostného charakteru.

Slovenská republika a jej občania, majú svoju históriu, kultúru i značnú historickú skúsenosť. Jej politické špičky by mali  presadzovať takú zahraničnú politiku,  ktorá bude jedine v súlade s našimi národno-štátnymi  záujmami. Mala by veľmi úzko komunikovať a postupovať spoločne s krajinami Vyšehradskej štvorky.  Slovenská republika by sa mala veľmi jasne postaviť voči dobre sofistikovaným  snahám kolonizovať Slovensko a Európu mimoeurópskym obyvateľstvom. Napriek faktu členstva SR v NATO,  by mala zakaždým odsúdiť akcie NATO konané v rozpore s medzinárodným právom a zasadzovať sa za budovanie nových európskych bezpečnostných a vojenských štruktúr. Slovenská republika by mala zrozumiteľne a suverénne formulovať zahranično-politickú stratégiu nie na základe odporúčaní Bruselu, Berlína, Washingtonu či Paríža, ale postavenú na vzájomne vyhovujúcej spolupráci sovšetkými krajinami, ktoré o takúto spoluprácu stoja. Samozrejme, vrátane Ruskej federácie a Činy.

Jozef Hrdlička,
predseda KSS
21. novembra 2018

By |2018-11-21T18:06:31+00:00november 21, 2018|Články|1 Comment

One Comment

  1. Štefan kiš 21/11/2018 at 20:44 - Reply

    Najpr treba vnútornú politiku stabilizovať a potom môžeme uvažovať o vonkajšiu politiku ak sú v súlade s našimi zákonmi. No nikdy takú politiku ktorá oponuje dokonca ostro narušuje suverenitu slovenska !!!!!

Leave A Comment