Sodoma a Gomora

Zaskočil vás titulok? Nič výstižnejšie si však pre súčasnú situáciu na Slovensku ani neviem predstaviť. Podľa Biblie Sodoma a Gomora boli mestá zničené Bohom za hriechy ich obyvateľov. Som ateistka a v existenciu Boha neverím, ale Slovensko by dnes potrebovalo Boha, ktorý by za páchané hriechy potrestal politikov. Ktorých?

Všetkých, ktorí zneužitím politickej situácie uchopili moc a mnohí sa jej držia desiatky rokov. Chytrými trikmi sa dokázali prisať ako kliešte na „kožu“ politickým subjektom, u ktorých zacítili pach parlamentnej stoličky. A tak si tam spokojne vysluhujú „zaslúžený“ dôchodok, ktorého teplo hreje, aj keď všetko naokolo začína mrznúť. Škoda len, že ich nespáli spravodlivosť!

Všetkých, ktorým sa podarilo rozkradnúť a zdrancovať bohatstvo Slovenska a dnes si ho užívajú spolu s celými svojimi rodinami. Nahonobili si majetok a dnes pozerajú ponad múry svojich oplotených haciend z výšky do dolín na naše rozsvietené „králikárne“.

Všetkých, ktorí bez hrdosti zapredali Slovensko a z jeho obyvateľov urobili otrokov vo vlastnej krajine. Presne, ako to pred tridsiatimi rokmi predpovedal prvý väzeň nastupujúceho režimu.

Zdá sa vám to nadsadené, zaujaté, alebo až hlúpe? Žijeme si každý svoj život. Jedni ľahší, konzumnejší, iní ťažší a zložitejší. Nie každý sa má čas a ani chuť nad realitou, v ktorej žijeme zamýšľať prečo máme takých politikov a prečo robia to, čo robia. Nuž nespadli z neba. Navolili sme si ich v „slobodných a demokratických“ voľbách. A teraz len nemo pozeráme, čo stvárajú. Pomohli sme im zasadnúť „nad Dunaj“ a oni rovnako, ako tí, už vyššie spomínaní zo svojich opevnených hradieb, sa nám vysmievajú priamo do očí. A robia to smelo, bez hanby, bez výčitky, bez pokory voči svojmu ľudu a svojim voličom. Akoby sme ani neexistovali. Stali sme sa len ich kulisou, ktorú potrebujú na divadelnú scénu, na ktorej s nami hrajú svoju hru. Scenár je napísaný a protagonisti tejto hry dobre zaplatení. Ako skončí prebiehajúce druhé dejstvo práve prebiehajúceho deja súčasnej politckej drámy ? Každá hra má svoje vyvrcholenie, rozuzlenie deja. Aj tá súčasná. Len škoda, že končí tragikomicky.

Politické hry, ktoré Slovensko zažíva v posledných dňoch magického osmičkového roka vrcholia. O niekoľko dní sa zobudíme do nového, volebného roka a opäť sa roztočí kolotoč úsmevov, sľubov, teatrálnych príhovorov. Zvolíme si „hlavu štátu“, osadenú na dlhom krku, ústiacom ďaleko v zámorí, a zástupcov do európskeho parlamentu, ktorí nám nadiktujú, ako sa máme ako správni európania správať a my, srdce Európy, budeme presviedčať, že do nej patríme. Musí to tak skutočne byť. Už nie sme mysliace tvory, ale len nástroje politiky niekoho iného?  To skutočne chceme, aby pri pohľade späť sa nám naskytol pohľad „Sodomy a Gomory“ , spálenej zeme za hriechy našich politikov ?!

Stojíme pred dverami vstupu do nového roka. Skúsme sa zamyslieť, či vieme ešte v sebe pozbierať silu a zastaviť súčasné smerovanie nášho politického vývoja. Hybnou silou vývoja nie sú jedinci – politici, ale vždy to bol a aj zostane ľud.

Viera Klimentová,
podpredsedníčka KSS

 

 

 

By |2018-12-09T18:20:49+00:00december 9, 2018|Články|Komentáre vypnuté na Sodoma a Gomora