Sú USA po zavedení ciel demokratické?

Vládne politické strany, ktoré vznikli na Slovensku súčasne s majetkovým prevratom po novembri 1989, túžili byť uznané západnými štátmi za demokratické. USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a ďalšie kapitalistické mocnosti im dali jasne najavo, že ak naša krajina a iné postsocialistické krajiny  chcú byť demokratické, musia sa otvoriť svetu. Podmienka Západu bola formulovaná veľmi konkrétne v podobe definície neoliberálneho kapitalizmu, známej ako Washingtonský konsenzus.

Na washingtonskom zozname  figurujú: privatizácia štátnych podnikov, ochrana súkromného vlastníctva, zrušenie regulácie cien, voľný trh , čiže voľný pohyb tovaru a kapitálu, ktorého predpokladom bolo zrušenie  ciel. Medzi požiadavkami  nenájdete ani slovo o rozvoji ekonomiky krajín v prospech blahobytu všetkých obyvateľov, ako to vyžaduje Charta všeobecných ľudských práv. Niet tam ani zmienky o ekonomickej pluralite, ktorej absenciu v socializme vyčítal  Západ komunistickým stranám po skončení studenej vojny. Západné mocnosti zdeformovali demokraciu aj v tom zmysle, že do nej zahrnuli celoplošnú privatizáciu a monopol súkromného sektoru.

Prečo Západ požadoval zrušenie ciel v krajinách, kde zanikol socializmus ?  Lebo odstránenie colných bariér umožnilo  nadnárodným spoločnostiam ekonomicky okupovať postsocialistické krajiny  vďaka vyspelejším technológiám a väčšiemu výrobnému potenciálu. Negatívne následky pre okupované krajiny sú citeľné: strata národného hospodárstva a finančných zdrojov potrebných pre sociálny štát, nízke a nespravodlivé mzdy súvisiace s chudobou, exekúciami, s nedostupnosťou bytov a stratou sociálnych istôt.

Ak bývalé socialistické krajiny priviedol neoliberalizmus do sociálneho  závozu, Čína – ktorej komunistická strana už štyridsať rokov úspešne reformuje  socializmus – sa aj v prostredí neoliberálneho  kapitalizmu dostáva na čelo svetového ekonomického vývoja. Je  tomu tak vďaka kľúčovému postaveniu spoločenského vlastníctva, jeho pluralite, fantastickému rozvoju vedy a techniky, vedomostnej spoločnosti a spravodlivému prerozdeľovaniu národného bohatstva. Ak víťazné civilizačne ťaženie čínskych komunistov  predchádzajúci americkí prezidenti rešpektovali, Donald Trump sa nechce zmieriť s úspechmi ČĽR, ktoré sú zároveň  dôkazmi životaschopnosti reformovaného socializmu. Prezident USA chce výsledky americko – čínskej súťaže  zvrátiť za každú cenu a preto neváhal siahnuť ani po ochranných clách a metódach obchodnej vojny.  Urobil to  aj vo vzťahu k členským štátom EÚ i ďalším krajinám a poskytol svetu dôkaz o svojej pokryteckej politike. Spojené štáty porušujú pravidlá, ktoré samy spoluvytvárali. Táto situácia  nastoľuje  otázku: Možno považovať USA po zavedení ciel  za demokratickú krajinu ?

 

Ján Jurišta

By |2018-10-07T19:46:14+00:00október 2, 2018|Články|0 Comments

Leave A Comment