„Tajomstva“, ktoré slúžia iba niektorým

Tajomstva“, ktoré slúžia iba niektorým

Vyzerá to tak, že na Slovensku sa vážne schyľuje k serióznemu vyšetrovaniu a stíhaniu za rozsiahle podvody, praktikované v podnikaní. „Podnikateľ“ Marián Kočner je vo väzení a na povrch vychádzajú podvody a špekulácie na ktorých sa podieľal, alebo ktoré priamo organizoval. Nebudeme sa zaoberať popisovaním ani vyšetrovaním jeho činov. Toto ponecháme s dôverou na orgány polície a justície, pretože im patrí podľa zákona.

Všimneme si zatiaľ len niektoré skutočnosti, ktoré sa v tomto prípade uvádzajú len vďaka skúmaniu niektorých novinárov. Konkrétne v denníku SME dňa 18.októbra 2018 je zverejnený článok „Pre Kočnera bola kľúčová Privatbanka“, ktorý sa pomerne podrobne zaoberá analýzou toho, že bez peňazí od niekoľkých súkromných bánk by Kočner nemohol realizovať niektoré transakcie, pre ktoré je teraz stíhaný alebo vyšetrovaný.

Uvedieme niektoré výňatky z daného článku, ktoré majú spoločný znak.

Privatbanka konkrétne obchody nekomentuje pre ochranu bankového tajomstva a dôverných informácii“.

…keď banka neohlásila finančnej polícii 250 neobvyklých transakcií vrátane niekoľkých prevodov na účtoch Kočnera“.

…úver nakoniec splatila banke karibská schránková firma…s väzbami na Kočnera“.

Tatra banka zdôrazňuje, že konkrétne transakcie komentovať nemôže pre ochranu bankového tajomstva,…“.

…v takýchto situáciach banka nemôže pohľadavku predávať verejne, lebo to zakazuje zákon o bankách pre ochranu bankového tajomstva“.

Väčšina čitateľov si už určite všimla spoločné znaky uvedených myšlienok. „ Bankové tajomstvo“ – to je ten čarodejný výraz, ktorý sprevádza všetky dlhodobé, niekoľkoročné vyšetrovania a stíhania novodobých zbohatlíkov, privatizérov, oligarchicko-kriminálnych špekulantov, ktorí prišli k majetku pokútnym spôsobom. Po znovu nastolení súkromného kapitalistického podnikania si strany, ktoré zastupujú súkromný zahraničný i domáci kapitál veľmi rýchlo presadili do zákonov pojmy „bankové tajomstvo“, „obchodné tajomstvo“, „mlčanlivosť“ a iné, aby s ich využitím skrývali pred občanmi Slovenska podvody, špekulácie, špinavé transakcie, prostredníctvom ktorých prišli v krátkej dobe k neprimeranému majetku. Samozrejme vzor si vzali z „rozvinutých a demokratických krajín“, kde už toto fungovalo desaťročia.

Kočner nie je ani jediný, ani prvý „podnikateľ“, ktorý takto prišiel k majetku. O mnohých iných „podozrivých“ podnikateľoch vedia občania vo svojom okolí po celom teritóriu Slovenska. Avšak ani ich informácie a informovanosť, ani ich možnosti nie sú dnes také, aby bojovali proti tým, ktorých svojim spôsobom chránia aj zákony o bankových a obchodných tajomstvách, mlčanlivosti a podobne.

Iná skupina občanov, podstatne menej bohatých a majetných má však opačnú skúsenosť. Tí, ktorí sa z nejakých dôvodov dostali do zadlženia len niekoľko stovák alebo niekoľko tisíc eur sa v jeden krásny deň dozvedeli, že exekútor im zablokoval účty v bankách a právo narábať s vlastným majetkom. To v tom lepšom prípade. V tom horšom prišiel predávať ich nehnuteľnosti, aby daný dlh niekomu uhradil. Zaujímavé, že v takýchto prípadoch neplatí žiadne bankové tajomstvo, pretože čísla účtov a banky, v ktorých ich máte si zistia aj bez vašej pomoci. Aj váš majetok, zdroje príjmov a mnohé iné veci, súvisiace s vymáhaním pohľadávok.

Pre koho je teda dobrý takýto systém a zákony, ktoré v ňom platia? Koľko ešte podobných zákonov platí na Slovensku? A hlavne lomu slúžia, komu prinášajú osoh a koho chránia?

Bolo by načase, aby si občania Slovenska začali všímať tieto „maličkosti“ a podľa toho konať. Riešenie, správne a spravodlivé určite existuje.

Poznámka, alebo pripomenutie: Už v priebehu októbrovej revolúcie v roku 1917 Lenin zdôvodnil, že„len znárodnením bánk možno dosiahnuť, že štát bude vedieť, kde a ako, odkiaľ a kedy plynú milióny a miliardy.“ Pretože, uviedol, inak „nemožno prísť na všetky veľmi zložité, spletité a chytrácke machinácie, pri zostavovaní bilancií, pri zakladaní fiktívnych podnikov a filiálok, pri používaní nastrčených osôb, atď a pod.“/ Z článku:Hroziaca katastrofa a ako proti nej bojovať, september 1917 /.

Pričom zdôrazňoval, že „len zlúčenie všetkých bánk v jednú banku, ktoré samo o sebe neznamená ani najmenšiu zmenu pokiaľ ide o vlastníctvo, ktoré opakujeme, neodnímeme ani jednému vlastníkovi ani jedinú kopejku, umožňuje skutočnú kontrolu.,,“ / v tom istom článku z roku 1917 /.

Bolo teda znárodnenie bánk za socializmu krokom späť, alebo opatrením na zamedzenie niečoho podobného, čoho sme sa aj my dnes dožili?

Pavol Suško

podpredseda KSS

22.10.2018

By |2018-10-24T17:30:42+00:00október 24, 2018|Články|5 komentárov

5 komentárov

  1. milan varga 14/11/2018 at 18:07 - Reply

    ešte nakoniec zistím KSS je môj uhlavný nepriateľ 10 rokov

  2. milan varga 14/11/2018 at 18:05 - Reply

    bol som v rokoch 87-89 členom čsla čvo 135 /860 , dnes na nás mladý podnikateľia serú a odsúvajú do šrotu na recykláciu. sloboda….zo západnej kultúry ekonomiky dostáva sa do europy len negatívum šrot čo už tak je šrot aj na západe.
    pracovať žiť z poctivej práce rodina hodnoty ktoré zdieľa i KSS , kde bola KSS ked ma odsudili v mene slovenskej republiky ? nespočetkrát?

  3. milan varga 14/11/2018 at 17:58 - Reply

    jediná obrana proti takýmto praktikám dnes je… takýchto ludí čo na nás spotrebiteľov príjímajú tieto zákony,postaviť pred T 55A kladivo nabiť trieštivý protipancier a vydať strelcovi pokyn do THZ tky na paľbu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  4. milan varga 14/11/2018 at 17:44 - Reply

    kočner kauza jedna vec, pozrite si zakázaný dokument politického charakteru rok 1939-45 na youtube doktor jozef tiso krásne pasáže z dejín slovenska.

  5. milan varga 14/11/2018 at 17:42 - Reply

    už mal dostať dávno elektrické kreslo§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

Leave A Comment