1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Štátne poľnohospodárstvo, potravinová sebestačnosť, zdravé kvalitné potraviny a zdravie ľudu nie sú utópia!

2012-02-23 Pavel Olah, Šúrovce
Všetko už sme mali v dobe socializmu.
.
Možno, že niekto o kvalitách potravín pochybuje, ale normy kvality potravín EÚ nie sú tak prísne, ako boli normy ČSSR. Navyše sami ste počuli aféry o tom, ako nám sem zo západnej Európy posielajú menej kvalitné ovocie a zeleninu a dokonca aj vyrobené potraviny, ktoré majú horší obsah ako tie kúpené pod rovnakým názvom v západných krajinách.
.
Prečo sa rozbila sebestačnosť a vlastná výroba potravín? Pretože na západe v čase krízy potrebovali získať nové trhy na odbyt svojich výrobkov, tak nám začali naši zradcovia a pseudo odborníci, ktorí sa dostali k moci po roku 1989 tvrdiť, že na západe sú potraviny kvalitnejšie a lepšie. A naše podniky že sú menej konkurencie schopným a tak ich nechali skrachovať a predali skoro len za cenu pozemku. Torzá poľnohospodárskych podnikov sú vidieť všade po celom štáte. Nemalú úlohu v tom zohral egoizmus, že súkromné farmy po rozbití JRD budú hospodáriť lepšie. A že budem robiť na vlastnom.
Klinček do rakvy nášho poľnohospodárstva urobili zlé prístupové podmienky do EÚ a nespravodlivé dotácie do poľnohospodárstva z EÚ. Došlo k likvidácii celých odvetví ako cukrovarníctvo, vinárstvo atď. Pestovanie komodít pre zisk na úkor potreby postavili ceny základných potravín mlieka, masla, chleba. Zlikvidovalo sa aj potravinárstvo, konzervárne a pod.
zlikvidovala sa aj poľnohospodárska pôda, na ktorej sa postavili sklady a domy pre bohatých.
.
Výsledok je ten, že súkromné farmy sa bez štátnych dotácií nezaobídu, ich produkcia je malá a drahá a nie sú schopní konkurovať veľko obchodným reťazcom. Pár umelo vyvolaných katastrof a paník ako bola vtáčia chrípka a choroba šialených kráv zlikvidovalo mnoho chovov. Na farmách drú od rána do večera bez dovoleniek a všetkých výhod, ktoré mali pracovníci JRD.
.
Pracovné podmienky v poľnohospodárstve sa blížia k úrovni prvej republiky, kedy statkári sa správali k nádenníkom ako k otrokom a dostávali veľmi nízku mzdu alebo pracovali len za pobyt a stravu každý deň od rána do večera, vrátane detí, ktoré nemohli chodiť do školy.
.
Pri dnešnej nezamestnanosti na dedinách a ich nízkym finančným príjmom si nemôžu dovoliť
navštevovať obchody a čo si nevypestujú sami si nemôžu ani kúpiť.
Na Ukrajine, hospodárstvo nie je len na prilepšenie si a ako hobby, ale životná nutnosť, kde každá časť pozemku živí celú rodinu aj tú žijúci v meste.Namiesto dôchodku, dôchodcovia drú, aby nezomreli od hladu, pretože výška dôchodku k obyčajnému životu - na bývanie a jedlo nestačí.
.
Nekvalitné potraviny kúpené v obchodných reťazcoch nepokrývajú základné potreby človeka.
Následkom nedostatku je človek náchylný k chorobám, zhoršuje sa mu imunitný systém, kvalita kostí atď. Za následok je veľa civilizačných chorôb od alergií, po cukrovku až k rakovine. Miesto čerstvých miestnych potravín nám vnucujú mlieko, ktoré vydrží pol roka, syry rok, a pod. Už to nie sú výrobky plné rôznych podporných zdraviu prospešných minerálov,bielkovín a vytamínou ale plné chémie - stabilizátorov, konzervačných látok, umelých farbív, vôní a príchutí a fyzikálne ošetrené proti skazeniu - ožiarením, prehriatím a pod. Všetci spomíname na chuť potravín vyrábaných skôr. Nedá sa to s dnešnými porovnať.
.
Získať opäť zdravie, potraviny dobrej chuti, potravinovú nezávislosť je možné len opäť založením poľnohospodárskych koncernov (spojené poľnohospodárske družstvá) s pridruženou výrobou - výroba nástrojov a strojov i následné spracovanie surovín, samostatných sebestačných, s využívaním moderných vedeckých výskumov uvádzaných do praxe a podnikajúcich vo veľkom . Len tak budú schopné konkurovať globalizovanému svetu. Túto myšlienku stále rozpracováva bývalý riaditeľ JRD Slušovice doc. Fr. Čuba na besede s ním uložené na youtube.
Zmieňuje sa tam aj o Československej spoločnosti pre moderné poľnohospodárstvo, ktorá aj dnes formuluje požiadavky na to, ako by mal byť organizovaný moderný poľnohospodársky podnik, aby bol úspešný.
.
Prechodný stav ako sa vybuduje nový systém JRD družstiev by bol obnovením za podpory štátu samostatných JRD v dedinách, pretože súkromné hospodárenie v dnešnom svete neobstoja a potrebe nestačí a výrobné ceny sú ľuďom nedostupné.
.
Súčasný stav potvrdzuje celý vývoj v poľnohospodárstve u nás v 20 storočí od nádenníckej práce v otrockých podmienkach za Rakúska - Uhorska a za Prvej republiky, kedy už ľudia utekali z dedín za prácou do miest. A po 2 svetovej vojne, kedy po prežitom utrpení za vojny a teroru od fašistov a kolaborantov ľudia nechceli ďalej robiť na cudzom - pre tých čo ich udávali za vojny gestapu a čo s fašistami spolupracovali. Po vojne sa ľuďom rozdávala pôda po vysídlenie kolaborantov a fašistov z pohraničia. Bol to pokrok, pretože skôr nemali nič a teraz mali aspoň niečo za cenu strašnej fyzickej práce za každých podmienok, v chorobe, za každého počasia atď so ziskom len tak na prežitie. Výroba bola malá na predaj zostávalo málo a tak bolo treba, aby ľudia pracovali dokopy, aby mali možnosť využiť techniku, ktorú by si sami nemohli dovoliť kúpiť a aby produkcia potravín uživila aj ľudí v meste. V tej dobe bolo potravín tak málo, že sa stále rozdávali na prídel na lístky. (Je to ponižujúce ako potravinová pomoc od EÚ dnes.) Ďalším krokom, k zvýšeniu produkcie potravín bolo teda spojenie pozemkov a zakladanie JRD. Hospodárstvo sa riadilo štátom, aby sa dohromady vypestovali ako potraviny pre ľudí tak kŕmenie pre dobytok a nemuselo sa to dovážať za drahé peniaze z cudziny, aby bola sebestačnosť. V zime JRD mali pridruženú výrobu.
.
Existovali 4 typy JRD podľa zospoločenštenia majetku a rozdeľovanie produkcie. 1. typ-iba si požičiavali stroje, hospodárili na vlastnom a zisk mali iba z vlastného pozemku. 2. typ - rozorali sa medze a zisk sa rozdelil podľa vloženej pôdy, 3. typ - všetko spoločné, odmena za prácu a za vloženú pôdu, 4. typ - odmena len podľa práce. Situácia bola taká, že zamestnanci JRD neboli potom chudobní, chodili na výlety do miest za kultúrou a dostávali kŕmenie pre svoje domáce zvieratá, takže vykrmiť si prasa, mať kravu, sliepky ovce králiky, husi, kačice nebol problém. Prebytky predávali na trhoch  alebo príbuzným a známym.
.
Mládež v školách chodila na brigády pomáhať pri zbere a stávkovanie. Zbierali sa zemiaky, česal sa chmeľ, lúpala cibuľa, jednotila kapusta a pod Za to bolo príjemné vreckové,počas pobytu strava zaistená zdarma, večer kultúra a veľa zážitkov. Aj pre nás mladých to bola celkom fyzická drina. Jazdilo sa na týždeň či dva miesto výučby. Ale prax získaná na poli tiež nie je na zahodenie.
.
Dnes si mnoho ľudí na vidieku vychová aspoň tie sliepky, a pri cene kŕmenia, starostiach s hygienou veterinárnymi podmienkami, to vajce tiež nie je zadarmo, aj keď je zdravšie a hodnotnejšie než lacné kupované vajcia v obchodných domoch od sliepok chovaných v strese v klietkach. Výroba mlieka od kravy je bez pozemku k pastve a lúky na seno nemožná. Ovce a kozy dajú mlieko nie pre každého vhodné a oveľa v menšom množstve. Výroba syra pre seba nie je problém, ale pre predaj sú náročné hygienické podmienky, ktoré na obstaranie výrobných prostriedkov sú veľmi drahé - nerezové nádoby a pod dostatok vody na umývanie atď.
.
Želajme si, aby pestovanie si na záhradke mohlo byť len koníčkom a nie nutnou obživou. Aby naše poľnohospodárstvo opäť sa dostalo na úroveň roku 1989 a vyššie, aby sme mali zdravé miestne potraviny a tým aj zdravie a prácu pre ľudí.
.