1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Reklama – gigantická práčka špinavých peňazí...

2013-01-30 Peter Nišponský
.
... a Klondajk daňových únikov.
.
Niekoľko čísiel a faktov:
- Celoštátne slovenské televízne stanice odvysielali v roku 2012 takmer 769 000 reklamných spotov v celkovej dĺžke 4770 hodín, čo je celkovo takmer 199 dní.
- Zadávatelia tak investovali do televízií za 12 mesiacov roku 2012 viac ako 632 000 000,- €. Vyplýva to z údajov spoločnosti TNS Slovakia.
- Len v televíziách na Slovensku vynaložili zadávatelia v roku 2012 na reklamu vyše 120,- € na každého občana Slovenska včítane kojencov, nesvojprávnych, dementných, nepríčetných a.t.d.
- Skutočné výdaje na televíznu reklamu tvoria však len do 15% reálne vynaložených nákladov na celkovú reklamu v rámci globálneho Slovenského reklamného trhu. Z toho vyplýva, že na reklamu na Slovensku reálne vynaložili zadávatelia vo všetkých reklamných médiách (TV, rozhlas, printové, internetové a iné médiá, tlačoviny, plagáty, prospekty, billbordy, reklamné predmety a pod.) v roku 2012 čiastku pohybjúcu sa medzi 4 - 6 miliardami €. To je okolo 800 – 1 200,- € na každého obyvateľa Slovenskej republiky.
.
Tieto vynaložené prostriedky v rámci „voľného“ podnikateľského trhu v čase prehĺbujúcej sa hospodárskej krízy a ekonomického úpadku hospodárstva krajiny neprinášajú zadávateľom zamýšľaný ekonomický efekt, nezvyšujú dopyt, objem obchodu ani spotrebu. Len udržiavajú povedomie oslovených v tom, že zadávateľ reklamy v čase úpadku a krachov stoviek spoločností ak má na reklamu, tak ešte existuje a že má šancu na trhu vytrvať. Skutočne biedny je efekt vynaložených prostriedkov a de facto je investícia vyhodená z veľkej časti do vzduchu.
Do tejto úrovne je to však v poriadku, v súlade s existujúcimi platnými zákonmi a nikto nemôže nič namietať. Účelnosť vynaložených prostriedkov môžeme síce spochybňovať, ale namáme zákonné, ani morálne právo zadávateľom, ani realizátorom reklamy do toho zasahovať.
.
Po tomto „A“, ale nasleduje pre „znižovačov daňových základov“, zadávateľov reklamy i pre reklamný trh to dôležitejšie „B“. A tým je pranie, očisťovanie, rozptyľovanie a privlastňovanie si peňazí, ktoré mali skončiť vo forme daní v štánej pokladni. Na rovinu: Daňové úniky.
.
Reklamný trh na Slovensku je veľmi vďačným prostriedkom a dovolím si tvrdiť, že i najvyužívanejším k nezákonným účtovným operáciám, ktorých cieľom je „úprava“ (znižovanie) daňových základov spoločností, pranie peňazí a privlastňovanie si ich bez zdanenia. Je to „národný šport“ slovenských podnikateľských subjektov, dôsledky ktorého sa prejavujú práve prehĺbujúcou sa insolventnosťou štátu a ekonomickou krízou.
.
Na fiktívnu, nikdy nezrealizovanú avšak vzájomne vyfaktúrovanú reklamu s cieľom očistenia peňazí pred zdanením firmy a spoločnsoti vynakladajú neuveriteľné sumy. Dovolím si triezvy a poddimenzovaný odhad 6 až 10 miliárd ročne.
.
O túto sumu prichádza štát vo forme daní, o toto sa na čierno a šedo obohacujú tí, ktorí možnosti takto úmyselne nastaveného systému využívajú k daňovým únikom. Metódy a postupy „prania“ nebudem popisovať, lebo všetkým zainteresovaným t.j. ekonómom, účtovníkom, bankárom, podnikateľom, živnostníkom, daňovým úradníkom, ministrom, poslancom i samotnému premiérovi sú známe a nepochybne takmer každý z nich o nich vie svoje a prevažná väčšina z nich ich vo svojej osobnej praxi i použila, či používa.
.
Zarážajúcim je však fakt, že každý zainteresovaný o tom vie, ale nikto nič k zmene nepodniká. Bývalé i súčasná vláda, parlament, poslanci, okrádajúci, ani okrádaní. Všetkým hore to zrejme tak vyhovuje. Golilí štýl i gorilí štát.
Nevyhovuje to len tým, ktorí na vytvorení tejto ukradnutej nadhodnoty úmorne dennodenne fyzicky, či duševne pracujú v pracovnom, zamestnaneckom pomere za mzdu. Tým, ktorí nevlastnia nič, len svoju pracovnú silu, ktorú predávajú svojim vykorisťovateľom. Nevyhovuje to väčšine, ktorá tvorí. Najviac je však okrádaná práve ona.
A navyše, ako bonus je znásilňovaná každý deň a na každom kroku reklamou, ktorej sa nemôže zbaviť, z ktorej sa nemôže najesť, ani vyžiť a ktorá jej v konečnom dôsledku len ničí nervy a okráda ju o čas.
Pre mnohých z nás nostalgicky, amatérsky až smiešne v tejto súvislosti pôsobí spomienka na reklamu z dôb pred 23 rokmi, z doby socializmu. Bolo jej ako šafránu. Spomínate na socialistické reklamné slogany? Napríklad „Sana-vlastná sestra masla“. „Sam – perie sám“, žuvačka „Pedro“, „Dětem do školy mléko“ a podobne? Tieto reklamy zrejme tiež neplnili svoj účel. Ale na rozdiel od súčasnosti v spoločnej štátnej pokladni ČSSR bolo len za SR minimálne o 12 miliárd €. (360 miliárd vtedajších Kčs) viac. A tie boli určené i reálne išli pre pracujúcich, na sociálne programy, zdravotníctvo, školstvo, kultúru a podobne.
V žiadnom prípade však neboli prepraté do vreciek príživníkov a zlodejov ako je to dnes.
.
como comprar Professional levitra Além disso, Levitra, sem danos à saúde pode tomar e homem completamente saudável, sem a presença de quaisquer problemas, para diversificar a sua vida sexual, para surpreender seu parceiro.