1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Konferencia o zlepšovaní poskytovania pomoci Európskou úniou

2013-06-02 Michal Frič
.
Konferencia o zlepšovaní poskytovania pomoci Európskou úniou alebo Ako pomôcť, keď nie je z čoho.
.
30. mája 2013 sa v Európskom parlamente uskutočnila konferencia, ktorej cieľom bolo vymeniť si poznatky o možnostiach efektívnejšieho poskytovania rozvojovej pomoci Európskou úniou. Vítanej a potrebnej iniciatíve Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozvoj by však ani zďaleka nemal prináležať prívlastok úspešná.
.
Už úvodné slová europoslankyne Nadezhdy Neynsky patrili pochybnostiam o splnení Rozvojových cieľov milénia. Ako uviedla organizátorka podujatia, hovoriť o akomkoľvek progrese, keď výška súčasnej pomoci spočíva približne na úrovni roku 2005 a záväzok vyčleniť na ňu 0,7 HDP z národného rozpočtu splnili zatiaľ iba štyri štáty EÚ , nie je namieste. Za zmienku tiež stojí uviesť, že situáciu optimisticky nevykresľujú ani štúdie OSN, podľa ktorých by dnes, vzhľadom k prehlbujúcim sa rozdielom medzi poskytovanou pomocou a plánom, bolo na splnenie cieľov potrebné zvýšiť objem pomoci viac ako dvojnásobne.
.
Potom, čo úvod dostatočne vysvetlil, že sa konferencia bude zaoberať efektívnym financovaním nie kvôli otázke efektivity ako takej, ale z dôvodu alarmujúceho nedostatku finančných zdrojov, prišli na rad medzinárodní experti, aby predložili svoje návrhy. V nich nádeje na efektívnejšie financovanie rozvojovej pomoci vkladali prevažne do tzv. blendigu (spájania finančných prostriedkov) a užšej kooperácie najmä medzi finančnými inštitúciami. Experti ďalej zdôraznili potrebu rozšírenia zberu socioekonomických ukazovateľov na dosiaľ nepokryté oblasti a vyzdvihli význam znižovania administratívnej záťaže. Podčiarkli tiež dôležitosť zvyšovania nezávislosti rozvojových krajín od pomoci z vonka, pričom poukázali na rezervy v daňových únikoch a korupcii. Až na predsedu Európskej siete pre dlhy a rozvoj, Jessea Griffithsa, sa vystupujúci zhodli v otázke prínosu súkromných investícií a využívania ich pákového efektu.
.
Jesse Griffiths, naopak, pred takouto zjednodušenou a idealizovanou predstavou varoval. Súkromný sektor, ako vysvetlil, totiž svoje "sociálne" investície z troch štvrtín sústreďuje v krajinách so stredne vysokou príjmovou hladinou. Najchudobnejšie oblasti ako aj určité odvetvia hospodárstva, ktoré nie sú pre investorov atraktívne ostávajú preto naďalej bez prostriedkov. Podľa Griffithsa sa kriticky treba pozrieť aj na financie získané pákovým efektom, nakoľko nie je jasné, kto a za akým účelom s nimi môže nakladať. Upozornil pritom na zistenie, podľa ktorého sa väčšina takýchto prostriedkov vracia naspäť do bohatých krajín.
.
Konferencia, napriek úprimnej snahe zainteresovaných riešiť otázku efektívneho financovania rozvojovej pomoci, poukázala na zúfalú situáciu chudobných a na ešte zúfalejšiu budúcnosť, ktorá ich s najvyššou pravdepodobnosťou čaká. Nech budú výsledky expertov akokoľvek veľkolepé, pôjde vždy len o výsledky v rámci hraníc stanovených cynickým záujmom trhu. A že v jeho záujme nie je odstrániť chudobu a rovnako tak niet ani politickej vôle zmeniť tento katastrofálny stav, o tom jasne hovoria nie len ukazovatele plnenia Rozvojových cieľov milénia, ale žiaľ, už aj osudy čoraz väčšieho počtu Európanov .
.