1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

69. výročie oslobodenia - Komunisti v Bratislave a Košiciach

2014-05-11 Oľga Fábryová, Peter Nišponský
.
Bratislavaxxxxx Pri príležitosti 69. výročia oslobodenia si členovia a sympatizanti KSS položením kvetov 9. mája na Slavíne v Bratislave uctili pamiatku osloboditeľov, vojakov Červenej armády.
.
.

25. február - Dopis z ČR

2014-02-25 Pisateľ: Tomáš Kott
.
xxxxxDnes přesně před 66 lety vrcholili historické dny a přerod této země jak v politice tak i v ekonomice.
Lidé chtěli změnu a před 66 lety podpořili politiku KSČ a již nechtěli předmnichovskou dobu,která jim dala nezaměstnanost,ale také zradu a prodání naší země v září roku 1938.
.
xxxxxCo se od roku 48 až 89 dokázalo postavit můžem vidět kolem sebe a to silnice, dálnice, elektrárny,  domy, nemocnice, polikliniky, školy a také sídliště ve kterých našlo bydlení více jak milion lidí!!
Dříve kařdý měl práci, bezpatnou zdravotní péči a střechu nad hlavou.

Čítať ďalej...

O nepriateľoch socializmu

2014-01-02 Peter Nišponský
.
xxxxxUplynulo takmer 26 rokov od tohto prejavu Miloša Jakeša, vtedajšieho Generálneho tajomníka KSČ. Ponovembrová propaganda vtedajšie i súčasné médiá urobili z Miloša Jakeša hlupáka, naivného a hlúpeho nenávideného vodcu, neschopného predstaviteľa údajne neschopného totalitného režimu. Toto zakorenili do vypláchnutých mozgov občanom, dokonca i tým, ktorí občas používajú vlastné myslenie, dokonca i tým, ktorí predmetné obdobie zažili na vlastnej koži.

Čítať ďalej...

Dvojaké Vianoce

2011-12-20 Václav Chlumecký (Z komunistickej tlače roku 1922 vybral Ivan Lulják) - tretie aktualizované uverejnenie
.
Z POÉZIE PROLETÁRSKÝCH BÁSNIKOV
.
Uverejnené v : Proletárka č.3 ,  14.12.1922 , str.1, Pravda chudoby 24.12.1922 , str.1

Ďakujeme, Vladimír Simonenko

2013-10-20 Peter Nišponský
.
xxxxxDnešné krásne októbrové nedeľné popoludnie (20. októbra 2013) sme sa vybrali spolu s mojou súdružkou Táňou položiť kytičku kvetov a zapáliť sviečku mojej milej mamke, ktorá definitívne odišla z kruhu našej rodiny pred viac než rokom.
.
xxxxxAko je u nás zvykom, po obligátnej spomienke, zapálení sviečky a položení kytičky pri hrobe mamky, sme sa cestou zastavili pri pamätíku a hroboch našich osloboditeľov - Červenoarmejcov na Košickom verejnom cintoríne, kde je ich pochovaných niekoľko tisíc v spoločných masových hroboch.
yyyyyCentrálny pamätník týchto vojakov na ktorom dominuje komunistická hviezda a niekoľko dier po brutálne odstránenom symbole kosáku a kladiva, (ktorý bol súčasťou pamätníka od jeho založenia až do roku 1989, kedy ho niektorí horliví novodobí „demokrati“ hrubo odstránili bez toho, aby si uvedomili, že páchajú zločin „Hanobenia miesta posledného odpočinku“ v zmysle platného trestného zákona) nebol ešte obsypaný horiacimi sviečkami tak, ako býva v čase „pamiatky zosnulých“. Horelo tam len zopár desiatok sviečok a na mramorovej doske bolo len niekoľko desiatok kytičiek a vencov so známkami zubu času.

Čítať ďalej...

Revolucionár Štefan Major – Emlékezünk egy kommunista harcosra

2013-09-19 Ivan Lulják (časť v maďarskom jazyku Oľga Fábryová)
.
Motto : Mňa kriminál nezlomil, len ma utvrdil v mojom presvedčení. Som vojakom triedneho boja.
Štefan Major
.
Neumlčali ho úradné zákazy, pažby pušiek, ani žaláre. Ich mreže ho skôr spájali ako oddeľovali od nespokojného ľudu. Mohutné hnutie za jeho oslobodenie, tisíce nových prihlášok do strany na jeho výzvu spoza väzenských múrov, priam familiárna k jeho podobizni rozširovanej po celom Slovensku boli dôkazom, že jeho meno sa stalo bojovým symbolom medzi roľníckym ľudom na maďarských nížinách, práve tak, ako aj na slovenskom Horehroní a na samom východnom cípe republiky. Taký bol Štefan Major, ktorého si dnes s úctou pripomíname pri výročí jeho úmrtia. Prežil život dôsledného revolucionára, ktorému nebola ľahká ľudská bieda a utrpenie, proti ktorej celý svoj plodný život bojoval.
.
Narodil sa vo Vrábľoch 13. novembra 1887 v maďarský hovoriacej dobre situovanej remeselníckej rodine, ktorá však po smrti jeho otca upadla do bezvýchodiskovej situácie. Tak Štefan Major spoznal život chudobného chlapca. Nadaný mladík Štefan Major musel opustiť gymnázium a znášať útrapy kníhkupeckého učňa. Pod dvoch rokoch sa mu za podpory cudzích ľudí podarilo pokračovať na meštianskej škole, ba aj absolvovať učiteľský kurz na učiteľskom ústave v Modre. Roku 1908 začal svoju pedagogickú činnosť v juhoslovenských dedinách, kde spoznal biedu a nehorázne sociálne postavenie svojich detských zverencov. To vyvolalo u mladého Štefana Majora snahu aspoň trošku im pomôcť v ťažkom životnom postavení. Spočiatku, keď ešte nebol oboznámený s učením Marxizmu-leninizmu pomáhal charitatívne – zo svojho skromného platu chudobným deťom kupoval stravu a mlieko na obed. Niektorým deťom, ktoré behali v zime bosé zadovážil obuv a lepšie oblečenie. Takéto boli začiatky Štefana Majora spoznávajúceho neradostný život chudobných ľudí južného Slovenska.

Čítať ďalej...