1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Pražské povstanie

2015-02-02  JUDr. Miloslav Grega, Košice (Článok spracovaný a publikovaný 30. apríla 1991, ktorý ostal verejnosťou nepovšimnutý)
.
.
xxxxxV najbližších dňoch si opätovne pripomenieme Pražské povstanie – výročie, ktoré je spojené s veľkými nejasnosťami a ktoré postupne prechádzalo od ignorovania až po glorifikovanie a vyhlasovanie ho za České národné povstanie. Zrejme to bolo z dôvodu, že ak malý slovenský národ, ktorý do tej doby nebol ani uznaný za samostatný národ, mal vlastné Slovenské národné povstanie – jeho „tútor“ český národ nemohol sa predsa pred ním a pred svetom zahanbiť.
.
xxxxxAvšak pravá príčina a charakter tohto „povstania“ doposiaľ neboli riadne objasnené. Nemienim rozoberať dohody a zmluvy, ktoré boli v priebehu 2. svetovej vojny schválené protihitlerovskou koalíciou a ktoré mali vplyv na povojnové usporiadanie strednej Európy, pretože tieto už boli dostatočne rozoberané a publikované.
.
xxxxxDňa 2.5.1945 bol Berlín dobitý sovietskou Červenou armádou a každú chvíľu sa očakávalo podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie. V tomto období anglo-americké vojská pod velením Pattona od 19.4.1945 sa nachádzali na demarkačnej čiare na hraniciach Československa dohodnutej v septembri 1944 v Quebecu a neskôr so súhlasom sovietskeho velenia postúpili na našom území na čiaru Karlove Vary – Plzeň – České Budějovice „tvz. Protektorátne hranice“.
yyyyyKeďže koncom vojny v Prahe sa nachádzala aj početná časť obyvateľstva nemeckej národnosti a v pražských nemocniciach sa liečili ranení nemeckí vojaci, sami nemci nemali záujem Prahu vystaviť útrapám vojny a chceli aby sa jej vyhli priamej vojenské operácii a tým by ušetrili nielen Prahu a jej obyvateľstvo, ale hlavne svojich vojakov a obyvateľstvo nemeckej národnosti. Z tohto dôvodu 3.5.1945 nemecké velenie vyhlásilo Prahu za „lazaretné mesto“ a ak chceli aby tento štatút rešpektovali spojenecké vojská, o to viac mali záujem sami ho dodržiavať. Teda, podľa toho Prahe nehrozilo žiadne nebezpečenstvo a mohla v kľude vyčkať na kapituláciu a koniec vojny bez pohromy a vojenských útrap.
yyyyyLenže londýnska vláda na čele s Benešom a aj predstavitelia západných mocností si už vtedy uvedomovali vplyv osloboditeľskej úlohy sovietskej armády na náladu obyvateľstva a tým aj možný ďalší vývoj v Československu. Z tohto dôvodu Churchil dopisom Trumanovi navrhol aby ich vojská postupovali ďalej až do Prahy a v tomto dopise už otvorene uvádzal, že tento akt bude mať vplyv na povojnové usporiadanie v ČSR. Preto dňa 3.5.1945 Eisenhover telegrafický navrhol sovietskemu veleniu, že americká armáda bude pokračovať v potláčaní nemeckého odporu až do Prahy. Sovietske velenie však 4.5.1945 toto odmietlo s tým, že ich vojská už dostali rozkaz na postup do Prahy.
yyyyyNato dňa 5.5.1945 Praha povstala, teda v čase kedy už akékoľvek ozbrojené povstanie z vojenského hľadiska nemalo žiadny význam a kedy už vedela, že do Prahy nemôžu vkročiť anglo-americké ale iba sovietske vojská.
yyyyyZ toho je zrejmý pravý význam tohto povstania. Podobne ako Varšavské povstanie malo vzbudiť v národe silné nacionálne povedomie, negovať doterajšiu oslobodzovaciu úlohu sovietskej armády a prípadne zabrániť aj vstupu sovietskych vojsk do Prahy.
yyyyyJe len pochopiteľné, že nemecká armáda v záujme ochrany jak stotisícovej skupiny pražského obyvateľstva nemeckej národnosti, tak aj vlastných vojenských jednotiek nachádzajúcich sa na území Prahy a svojich ranených nachádzajúcich sa v pražských nemocniciach, zahájila útok na Prahu. Charakter povstania prezrádzal aj fakt, že hoci išlo o povstanie lokálneho charakteru a z tohto dôvodu po uchopení moci by sa malo predpokladať, že moc na tomto území by mal prevziať „revolučný národný výbor“ - už v priebehu prvého dňa povstania bola na území Prahy ustanovená Česká národná rada bez ohľadu na mienku už oslobodenej časti Slovenska,. Čiech a Moravy, ktorá ani nemala možnosť ovplyvniť jej zloženie.
yyyyy Naviac v mene bojujúcej Prahy dňa 6.5.1945 o 04,oo hod. vyzýval vysielač Praha jednotky Hlinkovej gardy nachádzajúce sa v tom čase v okolí Břežan aby došli Prahe na pomoc a neskôr o 04,30 hod. žiadali o pomoc dokonca aj Vlasovovú armádu ustupujúcu s nemcami, ktorá bola vyhlásená sovietskym velením za vlastizradcov a jej príslušníci sa mali za svoju protisovietsku činnosť na území Sovietskeho zväzu obsadenom fašistami, zodpovedať pred vlastným národom. Vlasovci, zrejme tušiaci, že ak zradia doterajších spojencov a postavia sa proti nim, zachránia sa pred zodpovednosťou pred vlastným národom a preto ochotne sa otočili na ústupe do amerického zajatia a snažili sa prísť na pomoc bojujúcej Prahe.
.
xxxxxV priebehu toho dňa vysielač Praha informuje o postupe Vlasovovej armády smerom k Prahe a o jej „hrdinskom boji a likvidácii nemeckých jednotiek“ - doterajších svojich spojencov. Dokonca o 15,25 hod. toho dňa vysielač Praha falošne informuje, že do Prahy vstúpili jednotky Vlasovovej armády. Až na druhý deň po vypuknutí povstania, dňa 6.5.1945 o 16,51 hod. vysielač Praha pozdravuje oficiálnu vládu v Košiciach a žiada ju o pomoc pre bojujúcu Prahu, teda v čase keď sa Praha „smrteľne zmietala“ pod útokmi nemeckých vojsk a keď po márnych výzvach a prosbách nedosiahla pomoc zo strany americkej armády.
yyyyyTým dala Praha najavo, že buďto na svoju oficiálnu vládu v Košiciach do tej doby pozabudla, alebo ju jednoducho neuznávala a ignorovala?! Taktiež vysielač Praha v priebehu celého obdobia pražského povstania mylne sa snažil presvedčiť obrancov Prahy, že im prichádza na pomoc proti nemeckým agresorom americká armáda od Plzne. Pri každom vysielaní vysielač informoval o postupe tejto armády smerom na Prahu a uvádzal aké mesto smerom k Prahe je postupne oslobodené, hoci to nebola pravda. Tým chceli vyprovokovať velenie americkej armády k porušeniu demarkačnej čiary?!
yyyyyNaopak o postupe sovietskej armády smerom na Prahu sa vysielač Praha celú dobu vôbec nezmienil až po vstup sovietskych vojsk na územie mesta Prahy o čom informoval vysielač až dňa 9.5.1945 o 08,45 hod.
.
xxxxxOkolnosť charakteru povstania a pravej príčiny jeho vzniku však nemôžu znížiť úlohu jednotlivých jednoduchých obrancov Prahy, ktorí priniesli najvyššie obete pri obrane barikád na uliciach Prahy a ktorí nemali ani tušenia o pôvodnej úlohe Pražského povstania. Tí sa po vyhlásení povstania do neho spontánne zapojili, pretože po 6 ročnom útlaku nenávideli nemeckých okupantov a za každú cenu sa chceli pomstiť za krivdy a svoje potupenie po Mníchovskom diktáte.
.
xxxxxPreto im právom patrí česť a úcta za prinesené obete.